Reakcia kňaza na príhovor pápeža Ako kázať tak, aby ľudia nemuseli trpieť

Pápež František počas svojej návštevy Slovenska absolvoval stretnutie s biskupmi, kňazmi, zasvätenými osobami, seminaristami a katechétmi 13. septembra v Katedrále sv. Martina v Bratislave.

Počas svojho príhovoru sa spontánne vyjadril aj na adresu kazateľov a samotnej homílie. Odvolával sa na svoju prvú apoštolskú exhortáciu Evangelii gaudium z roku 2013. S humorom, pre pápeža typickým, poznamenal, že sa máme vyhýbať tomu, aby nás ľudia museli počas našich homílií „trpieť“. Podľa odporúčaní pápeža sa homília má dotýkať mysle, rozumu i srdca.

Tak emeritný pápež Benedikt XVI., ako i súčasný pápež František neraz hovorili o zlepšení kvality kázní. Je to reakcia na uvedomenie si toho, akú veľkú dôležitosť ľudia homílii prikladajú.

Pápež František vo svojej apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium hovorí, že homília je meradlom na hodnotenie blízkosti pastiera a jeho schopnosti stretávať sa so svojím ľudom (Evangelii gaudium 135). Posvätní služobníci si majú veľmi ceniť úlohu kázania, lebo jednou z ich hlavných povinností má byť ohlasovanie Božieho evanjelia všetkým (CIC, k. 762).

Teologické vzdelanie

Počas nášho štúdia teológie sme sa, myslím, predovšetkým zameriavali na nadobudnutie poznatkov pre obsahovú stránku homílie. Štúdium filozofie či biblickej, morálnej, dogmatickej, pastorálnej teológie, liturgiky, cirkevného práva či iných teologických vied nám poslúžilo na to, aby sme vedeli, „čo kázať“.

V nepomere k tomu je počas štúdia vytvorený priestor venovaný rétorike či praktickej (formálnej) homiletike, kde budúci kazateľ môže získať teoretické i praktické poznatky o tom, „ako kázať“.

Vedomosti z rétoriky a homiletiky samy osebe, samozrejme, ešte z nikoho neurobili a ani neurobia veľkého kazateľa. Pútavo kázať teda stále ostáva umením. I tak je však potrebné učiť sa, ako správne, esteticky a príťažlivo kázať. Je dôležité vedieť pôsobiť tak na rozum, ako aj na city poslucháčov a dotýkať sa všetkého, čím dnešný človek denne žije.

Doba, ktorú teraz prežívame, čoraz viac kladie dôraz na rečovú komunikáciu. Ale už z histórie vieme, že cirkev mala veľký záujem na tom, aby kňazi vedeli nielen múdro a pravdivo, ale rovnako i pôsobivo a pútavo komunikovať a kázať a tak si plnili svoju misiu.

I dnes môže prebiehať diskusia o tom, či je dôležitejší obsah alebo forma homílie. Môžeme sa stretnúť s názorom, že podstatné je len to, čo v homílii hovoríme, a nie to, ako to hovoríme.

Existujú výskumy, ktoré hovoria, že pri homílii iba sedem percent úspechu, resp. výsledku z celkového dojmu, tvorí obsah kázne.Zdieľať

Pápež František na adresu formálnej stránky homílie hovorí: „Niektorí si myslia, že sú dobrými kazateľmi, pretože vedia, ,čo‘ majú povedať – avšak zanedbávajú ,ako‘, teda konkrétny spôsob podania kázne. Hnevajú sa, keď ich druhí nepočúvajú alebo nedoceňujú, možno však neurobili dosť pre nájdenie vhodného spôsobu na odovzdanie posolstva“ (Evangelii gaudium bod 156).

Formálna stránka homílie sa dostáva stále viac dopredu, pretože sa zistilo, že ak chceme dosiahnuť prijatie obsahu, už forma musí osloviť, aby azda niekoho neodradila forma tak, že sa už k počúvaniu obsahu ani nedostane.

Existujú výskumy, ktoré hovoria, že pri homílii iba sedem percent úspechu, resp. výsledku z celkového dojmu, tvorí obsah kázne. Tridsaťosem percent tvorí tón, výška hlasu a gestá kazateľa a až 55 percent jeho výraz tváre. Teda až 93 percent výsledného dojmu kázne je založených na neverbálnej komunikácii.

Teda nielen verbálna časť homílie, ale aj neverbálna je pre kazateľa veľmi dôležitá. Samozrejme, to neznamená, že na obsahu nezáleží. Vždy ide o obsah, ale forma je tiež nemenej dôležitá. Formálna stránka prednesu homílie nám chce totiž pomôcť v ešte väčšej miere osloviť poslucháča a odovzdať mu pripravený obsah.

Čítajte tiež

Arcibiskup Vasiľ Kňazi na Slovensku kážu oveľa kvalitnejšie ako v Taliansku

Pavol Hudák

Rozhovor s košickým gréckokatolíckym arcibiskupom Cyrilom Vasiľom o návšteve pápeža aj o tom, v čom s ním nesúhlasí.

Praktický príklad pre poukázanie na dôležitosť formálnej stránky homílie – kazateľ s obsahovo chudobnejšou kázňou, ktorému však každý rozumie, čo hovorí, zachytí viac poslucháčov ako taký kazateľ, ktorý si síce dôkladne pripravil obsahovo krásnu a bohatú homíliu, ale nerozumieť mu dobre.

Tu rozlišujeme medzi nezrozumiteľnosťou zvukovou a obsahovou.

Asi všetci poznáme humorné prirovnanie kázne k dámskej sukni. Jej dĺžka má byť vždy dostatočne dlhá na to, aby pokrývala všetko, čo má, no zároveň dostatočne krátka na to, aby bola stále príťažlivá.Zdieľať

Prvá vec, pre ktorú poslucháči homílie tzv. „vypínajú“, je práve to, že nerozumejú tomu, čo kazateľ hovorí. Myslí sa tým technická (zvuková) stránka prejavu. Buď zle počujú, alebo je reč kazateľa veľmi nezrozumiteľná. Ruka v ruke s tým idú situácie, keď je hlasový prejav kazateľa síce rečovo zrozumiteľný, ale nepríťažlivý, nezáživný či nudný.

Vo vlastnom záujme by sme mali preto dbať aj na formálnu stránku svojich homílií. Na zrozumiteľnosť reči, hlasitosť, melodiku a tón hlasu. Toto všetko je oblasť výskumu rétoriky.

Až na druhom mieste medzi dôvodmi „vypínania“ zo strany poslucháčov je nezrozumiteľnosť obsahová či štylistická. Poslucháč síce počuje a rozumie dobre každému slovu, ale nerozumie obsahu toho, čo kazateľ hovorí. Ide o problém správnej voľby slov, formulácií či terminológie.

Aj tejto oblasti sa treba pri príprave homílie venovať. Môže sa nám totiž ľahko stať, že síce máme jasno v tom, čo chceme poslucháčom odovzdať, ale pri samotnom kázaní zistíme, že nevieme, akým spôsobom máme posolstvo poslucháčom zrozumiteľne odkomunikovať. Toto je zas oblasť výskumu tzv. poetiky.

Príprava

Príprava na kázeň je natoľko dôležitá, že je potrebné venovať jej dlhší čas. Môžeme neraz namietať, že to nie je možné pre mnohé iné povinnosti, ktoré musíme plniť. Pápež František i tak nástojčivo žiada, aby sa tejto úlohe venoval dostatočne dlhý osobný čas, aj keby zostalo menej času na iné povinnosti, nech už sú akokoľvek dôležité (Evangelii gaudium 145).

Ani študenta, ktorý prichádza na skúšku bez predchádzajúcej prípravy, ale zato v bezbrehej dôvere v pomoc Ducha Svätého, neoznačíme za nábožného, ale za drzo opovážlivého.Zdieľať

Dôvera v Ducha Svätého, ktorý je činný v ohlasovaní, nemá byť pasívna, ale aktívna a kreatívna. Vyplýva z nej potreba ponúknuť sa ako nástroj so všetkými svojimi danosťami, aby ich Boh mohol použiť. Hlásateľ, ktorý sa nepripravuje, nie je „duchovný“; je nepoctivý a nezodpovedný voči darom, ktoré dostal (Evangelii gaudium 145).

Ani študenta, ktorý prichádza na skúšku bez predchádzajúcej prípravy, ale zato v bezbrehej dôvere v pomoc Ducha Svätého, neoznačíme za nábožného, ale za drzo opovážlivého. Takéto opovážlivé sa spoliehanie na Božie vnuknutia neraz končia nekonečným bezmyšlienkovitým zamotávaním sa, prípadne vždy sa opakujúcim skĺznutím do jednej a tej istej témy, v ktorej sa kazateľ cíti byť doma.

Takéto homiletické prejavy bývajú trápením tak pre poslucháčov, ako i samotného kazateľa, ak si to v tom lepšom prípade aj sám uvedomuje.

Dĺžka

Asi všetci poznáme humorné prirovnanie kázne k dámskej sukni. Jej dĺžka má byť vždy dostatočne dlhá na to, aby pokrývala všetko, čo má, no zároveň dostatočne krátka na to, aby bola stále príťažlivá.

Pápež František na tému dĺžky homílie hovorí toto: „Homília je zvláštny žáner, pretože je kázaním v rámci liturgického slávenia. V dôsledku toho musí byť stručná a treba sa vyhnúť tomu, aby pripomínala konferenciu alebo prednášku. Kazateľ môže byť síce schopný udržať pozornosť publika aj hodinu, ale v takom prípade sa jeho slová stanú dôležitejšími ako samotné slávenie viery. Ak sa homília príliš predlžuje, ohrozuje dve vlastnosti liturgického slávenia: harmóniu medzi jeho jednotlivými časťami a jeho rytmus. Preto je potrebné, aby slovo kazateľa nezaberalo príliš veľa miesta a Pán mohol zažiariť viac než jeho služobník.“ (Evangelii gaudium 138).

Počas už spomínaného stretnutia pápeža Františka v Dóme sv. Martina pápež pripomenul, že poslucháč je schopný udržať svoju pozornosť najviac okolo osem minút, nech by bola kázeň akokoľvek pútavá. Preto pápež odporúča nedeľnú homíliu „vtesnať“ do desiatich, maximálne pätnástich minút.

Tak ako apoštoli prosili Ježiša – „Pane, nauč nás modliť sa“ (Lk 11,1), tak i my môžeme dnes prosiť – Pane, nauč nás kázať.

Treba však pamätať na to, že bez vlastnej snahy o sebazdokonaľovanie sa nedajú čakať žiadne úspechy.