Keď sme sa pred týždňom stretli v novinárskom centre v bratislavskom hoteli Carlton, hneď priznal, že niektorí ľudia ho na ulici zastavovali, lebo čítali s ním rozhovor pre Svet kresťanstva.
Taliansky novinár Andrea Gagliarducci v ňom pred pápežovou cestou vyjadril nepochopenie nad tým, že mnoho Slovákov si chce nechať ujsť takú príležitosť, akou je návšteva hlavy cirkvi.
Teraz v krátkom zhodnotení štyroch pápežských dní hovorí o účasti a arcibiskupovi Bezákovi, ako aj o Františkovom posolstve.
Úprimne, neočakával som cestu, ktorá sa bude od iných odlišovať. Poznáme pápeža Františka, sú nám známe jeho posolstvá a tiež vplyv, aký mala pandémia na celkovú situáciu. Bola to pekná cesta, predovšetkým pre reakcie ľudí, ktorí boli na nej účastní a ktorým sa evidentne páčilo mať pápeža medzi sebou.
Zostal som prekvapený z organizácie návštevy v pozitívnom zmysle. Nevyskytli sa žiadne zádrhele, problémy, nevnímal som neefektívnosť. Miesta návštevy, ktoré sa zvolili, reprezentujú všetky slovenské identity.
Ak to mal byť spôsob, ako o sebe porozprávať, tak potom môžem povedať, že Slovensko o sebe chcelo povedať, že je katolícke, diverzifikované, pozorné voči ľuďom a dobre zorganizované.
Pápež František rád používa negatívne príklady, aby vyjadril pozitívne veci. Odhliadnuc od niekoľkých vtipov, ktoré zazneli na stretnutí s biskupmi v bratislavskej katedrále, pápež sa silno pozeral na slovenskú cirkev v zmysle, čo môže ona robiť. Požiadal mladých, aby sa spovedali, čo možno označiť za prejavenie úcty voči kňazom.
Ocenil aj prítomnosť mladých ľudí, ktorá nepriamo veľa vypovedá o práci, ktorú cirkev robí. Nebolo to ani tak povzbudenie, povedal by som, že skôr spokojnosť.

Rozprávali sme sa s viacerými zahraničnými novinármi o ich dojmoch z prvých hodín pápeža na Slovensku.
Až tak sme zvyknutí na veľké davy, že keď v skutočnosti nevidíme enormné masy ľudí, považuje sa to za zlyhanie. Ale tak to nie je. Ľudia prišli. Možno menej ako zvyčajne, ale aj tak veľa. V prípade Šaštína boli ľudia, ktorým sa nepodarilo prísť včas. Veľa závisí od toho, akým spôsobom sa pozeráme na veci. Účasť tu bola a bola veľká, najmä ak vezmeme do úvahy obdobie, v ktorom žijeme, a to riziko covidu.
Ak by mala nastať rehabilitácia, museli by sme vidieť vyjadrenia a rozhodnutia. Tie neprišli. Pápež František chcel ukázať blízkosť arcibiskupovi Bezákovi, aby sa necítil izolovaný. Pravdepodobne aj preto, že pápež nepozná detaily tejto situácie, respektíve ide o situáciu, ktorú zdedil – nešlo o jeho rozhodnutia. František prejavuje pastiersku starostlivosť o arcibiskupa Bezáka. To však neznamená, že je všetko vyriešené.
Domnievam sa, že túto cestu treba čítať na základe prvého vystúpenia, toho s Ekumenickou radou cirkví, keď pápež zdôraznil dichotómiu medzi obranou práv a obranou pravdy, riziko uspokojenia s chlebom bez hľadania väčších vecí.
Zapadá to do mikrokozmu náročných vzťahov medzi katolíkmi a pravoslávnymi, ale aj makrokozmu, ktorý sa týka katolíkov v každej časti sveta. Prijmú ľudia napríklad to, že budú marginalizovaní pre získanie ďalšieho práva, alebo budú bojovať za pravdu? Odtiaľ to všetko pramení, dokonca aj výzva Slovensku byť malým kresťanským motorom v srdci Európy.
Som presvedčený, že stretnutie s mladými veľmi dobre naznačuje, aké sú priority Svätého Otca. Toto by malo byť užitočné všeobecne, nielen pre taliansku cirkev. Okrem iného sa v Košiciach hovorilo o spovedi a rodine – témach, ktoré sú dnes potrebnejšie než kedykoľvek predtým.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.