Karol Boromejský (* 1538 v Arone) patril k vysokej lombardskej šľachte. Po bravúrnom absolvovaní štúdia cirkevného i svetského práva v Pavii ho jeho ujec pápež Pius IV. v roku 1559 povolal do Ríma.
Karol sa veľmi osvedčil ako tajný sekretár, referendár pápežského dvora a neskôr ako kardinál diakon pri správe cirkevného štátu a zvlášť pri realizácii záverečnej fázy Tridentského koncilu (1546 – 1563). V roku 1565 bol vymenovaný za milánskeho arcibiskupa.
Tridentský koncil sa kvôli odrazeniu reformácie a presadeniu katolíckej reformy usiloval o oživenie synodálnej tradície. Predpísal, aby sa každoročne konala diecézna synoda a každý tretí rok provinciálna synoda.
Pomocou takýchto diecéznych a provinciálnych synod uskutočnil po Tridente katolícku reformu v Milánskej arcidiecéze aj Karol Boromejský, ktorý je preto považovaný za model potridentského pastoračného a reformného biskupa.
Angela Giuseppeho Roncalliho, neskoršieho pápeža Jána XXIII., podnietilo k zvolaniu Druhého vatikánskeho koncilu práve štúdium a editovanie synodálnych spisov Karola Boromejského.
Karol Boromejský zomrel 3. novembra 1584 v Miláne so slovami: „Pane, pozri, prichádzam.“ Svätorečili ho v roku 1610. Je patrónom biskupov.