Očakávalo sa, že Anton Mária Claret (* 1807 v katalánskom Sallente) sa stane tkáčom ako jeho otec, no on sa pri farárovi učil latinčinu, lebo túžil byť kňazom. Po dokončení vzdelávania v Barcelone odmietol ponuku viesť tkáčsku továreň a vstúpil do seminára vo Vic. Prijal stredné meno Mária a po kňazskej vysviacke začal pôsobiť v rodnej farnosti.
Následne ho biskup ustanovil za misionára v Katalánsku a na Kanárskych ostrovoch – túto úlohu splnil majstrovsky ako kazateľ, spovedník, exercitátor a vydavateľ duchovných spisov a letákov.
V roku 1849 Anton s piatimi kňazskými spolubratmi založil Misijnú kongregáciu synov Nepoškvrneného Srdca Panny Márie – klaretiánov a v tom istom roku bol vymenovaný za arcibiskupa Santiaga de Cuba. Tam v roku 1855 s Antoniou París založil ženskú vetvu rehole.
V roku 1857 ho kráľovná Izabela II. povolala späť do Španielska za svojho spovedníka. V priebehu niekoľkých rokov obrátil život na kráľovskom dvore, podnietil založenia reholí a menovania schopných biskupov a sprevádzanie kráľovskej rodiny využil na kazateľské cesty. V roku 1868 sprevádzal kráľovnú aj do francúzskeho exilu. Zomrel 24. októbra 1870 vo Fontfroide. Svätorečený bol v roku 1950.