Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev vo svete Svet kresťanstva
23. november 2021

Červená streda

Kresťania sú dlhodobo najprenasledovanejšou skupinou. Útočia na nich aj v Európe

V stredu 24. novembra sa po celom svete vrátane Slovenska rozsvietia načerveno viaceré historické monumenty. 

Kresťania sú dlhodobo najprenasledovanejšou skupinou. Útočia na nich aj v Európe

Biskup Emmanuel Bishay, koptský katolícky biskup z Luxoru, v spálenej koptskej Katedrále sv. Juraja v Luxore. Foto ACN/Neville Kyrke-Smith

Náboženská sloboda je jedným zo základných ľudských práv. S jej porušovaním sa rôznym spôsobom stretávame v celých dejinách ľudstva. Pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi sa venuje téme náboženskej slobody od svojich počiatkov.

Jej vznik v roku 1947 bol reakciou na situáciu po skončení druhej svetovej vojny a vzniku železnej opony. Práve cirkev v krajinách východného bloku zažívala náboženskú neslobodu, ktorá množstvo kňazov aj laikov prinútila emigrovať na Západ, aby mohli svoju vieru naďalej bez obmedzení praktizovať.

Zakladateľ ACN, belgický premonštrátsky kňaz, im začal pomáhať pod hlavičkou organizácie Pomoc východným kňazom. Práve kresťania z východnej Európy potrebovali ako náboženskí utečenci v zahraničí pomoc a upriamili tak pozornosť sveta na problematiku porušovania náboženskej slobody.

Dodnes je hlavným poslaním ACN pomoc kresťanom v núdzi. Táto medzinárodná katolícka organizácia má zastúpenie v 26 krajinách, riaditeľom slovenskej kancelárie je Miroslav Dzurech ml. ACN od roku 1999 vypracováva každé dva roky Správu o stave náboženskej slobody vo svete. Opakovane z nej vyplýva, že najprenasledovanejšou náboženskou skupinou sú práve kresťania.

Prenasledovaní kresťania vo svete a v Európe

Správa o stave náboženskej slobody vo svete za rok 2021 hovorí, že náboženská sloboda je dnes porušovaná v tretine krajín sveta. V tejto tretine krajín však žijú dve tretiny celkovej populácie. V 36 krajinách sveta existuje náboženská diskriminácia a v 26 krajinách existuje dokonca prenasledovanie pre náboženské presvedčenie. Bežnou súčasťou života 5,2 miliardy ľudí je tak spoločenská atmosféra strachu a neslobody.

Najnovšia Správa o stave náboženskej slobody vo svete zároveň hovorí, že kresťania sú opakovane tou najprenasledovanejšou náboženskou skupinou. Vyplýva to aj zo samotného počtu ľudí hlásiacich sa ku kresťanskému vierovyznaniu. K najväčším porušeniam ich práv dochádza v tých krajinách, kde sú minoritou. Prenasledovaný je dnes tak každý siedmy kresťan a denne vo svete zomrie jedenásť ľudí hlásiacich sa k viere v Ježiša Krista.

Správu s podobnými výsledkami zverejnila aj Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Z nej vyplýva, že v roku 2020 v Európe výrazne vzrástol počet útokov voči kresťanom.

V uplynulom roku členské krajiny OBSE nahlásili 981 útokov na veriacich, vyhrážok a poškodení cirkevných budov a majetku. Rok predtým ich zdokumentovali 595. Najviac incidentov zaznamenali v Poľsku, Nemecku, vo Francúzsku a v Taliansku.

Prenasledovaný je dnes každý siedmy kresťan a denne vo svete zomrie jedenásť ľudí hlásiacich sa k viere v Ježiša Krista. Zdieľať

Miroslav Dzurech ml. hovorí, že práve Francúzsko je krajinou, ktorá zažíva dlhodobo najviac útokov na cirkevné budovy zo všetkých krajín Európy. Faktorom, ktorý pri podobných útokoch treba vziať do úvahy, je aj to, že práve kresťanstvo je pre mnohých symbolom Európy, teda jej kultúry, hodnôt aj politických rozhodnutí.

V Európe zároveň nachádzame krajiny, kde dochádza k porušovaniu náboženskej slobody. Podľa Správy ACN sem patrí napríklad Rusko, Bielorusko či Ukrajina. Na Balkáne taktiež silnie politický vplyv Turecka a jeho prezidenta, ktorý podľa Miroslava Dzurecha ml. využíva islam ako hnaciu silu svojich mocenských ambícií.

Cirkev na Ukrajine a v Rusku je z pohľadu histórie hlboko kultúrne prepojená s vládnucou zložkou v krajine. Keď sa však nahlas ozýva voči neprávosti, má tendenciu byť umlčiavaná alebo znevýhodňovaná. Kresťania na Ukrajine trpia existenčnými problémami a extrémnou chudobou. Cirkev tam od štátu nedostáva žiadne príspevky na svoje fungovanie.

Na financovanie svojich projektov, ktorými sa v teréne snaží pomáhať tým najchudobnejším, potrebuje finančnú pomoc zvonku. Zbierky pre kňazov, farnosti či rehoľné komunity sú určené na záchranu tých najchudobnejších, pre ktorých sú práve zástupcovia cirkvi prostredníkmi medzinárodnej pomoci. 

Od neznášanlivosti až k vyhladzovaniu

Porušovanie náboženskej slobody má rôzne podoby a motívy. Jeho častým zdrojom sú podľa správy ACN napríklad náboženskí extrémisti organizovaní v rôznych teroristických skupinách. Taktiež fundamentálni náboženskí vodcovia, ktorí svojich nasledovníkov podnecujú a vyzývajú na násilie. Osobitným prípadom sú aj vojenské či autoritárske vládne režimy a diktatúry.

Podoby porušovania náboženskej slobody majú podľa Miroslava Dzurecha ml. tri úrovne. Tou prvou je neznášanlivosť v osobnej alebo spoločenskej rovine. Príkladom je Pakistan, kde majoritné moslimské obyvateľstvo presadzuje ideu jediného privilegovaného náboženstva. Z toho vyplýva, že príslušníci iných vierovyznaní sú občanmi druhej kategórie. Táto neznášanlivosť pritom nie je len záležitosťou pocitov a dojmov, ale odohráva sa aj na oficiálnej úrovni.

Z nej priamo vyplýva diskriminácia ako druhý stupeň potláčania náboženskej slobody. V tomto prípade ide o systematické znevýhodňovanie určitej náboženskej skupiny na základe jej vierovyznania. Ak si chce napríklad kresťan v Pakistane nájsť prácu, sú mu ponúkané podradné pracovné pozície. Rovnako má už od detstva sťažený prístup k vzdelaniu.

Prenasledovanie je najhrubšia forma porušovania náboženskej slobody, ktorá sa odohráva pod hrozbou priameho násilia či smrti. Zdieľať

Podobné je to aj v Indii, kde vláda vydala zákon, aby identifikačné doklady povinne obsahovali informáciu o náboženskej príslušnosti. Pri žiadostiach na úrade alebo pohovore do práce sa títo ľudia na základe vierovyznania stretávajú so znevýhodňovaním alebo rovno zamietnutím. A to sa deje bez ohľadu na ich vzdelanie či kvalifikáciu.

Najintenzívnejším prejavom neznášanlivosti voči akejkoľvek náboženskej skupine je prenasledovanie. Ide o najhrubšiu formu porušovania náboženskej slobody, ktorá sa odohráva pod hrozbou priameho násilia či straty života.

Teroristické skupiny aj autoritárske vládne režimy

Za posledné desaťročie ACN zaznamenala veľmi intenzívny nárast nábožensky motivovaných útokov na kresťanov. Je to spôsobené najmä vzrastajúcim vplyvom autoritárskych režimov v Ázii a Indii. Za posledné roky zároveň zaregistrovali exponenciálny nárast islamistických teroristických skupín, ktoré pôsobia v africkom regióne. Pred piatimi rokmi tam oficiálne operovali štyri takéto skupiny, kým dnes ich je tam viac ako desať. 

Ich cieľom je vytvorenie regionálnych kalifátov, ktoré sa následne prepoja do medzinárodného kalifátu s jediným oficiálnym náboženstvom. Ostatné náboženské vyznania majú byť postupne vytláčané do takej miery, až nebudú môcť slobodne existovať.

Kresťan z Aleppa sa modlí v ruinách katedrály. Foto ACN/Ismael Martínez Sánchez

Autoritárske režimy v Severnej Kórei alebo Číne majú podľa slov Miroslava Dzurecha ml. sklony k štátnej kontrole jednotlivých náboženských skupín. Čína podľa neho nedávno zaviedla do praxe využitie informačných technológií na sledovanie a kontrolu pohybu jednotlivca.

Inzercia

Vláda tak pomocou technológie tvárovej identifikácie dokáže vďaka kamerám v uliciach miest zistiť nielen to, či chodíte do kostola, ale aj ako často a ktorou trasou. Tieto informácie sa odrazia v správe, s ktorou vás môžu konfrontovať úrady, keď budete žiadať o sociálnu pomoc, prácu či pôžičku. Čína ako technologická veľmoc začína tieto technológie predávať do sveta, kde o ne prejavujú záujem prevažne autoritárske režimy. 

Severná Kórea je podľa najnovšej správy tou najhoršou krajinou na život pre všetky náboženské skupiny. Kult jediného vodcu je tu v úplnom rozpore s ideou náboženstva, ktoré má svojho vlastného boha, ktorému sa podriaďuje. Za určitých okolností je podľa riaditeľa slovenskej kancelárie ACN možné v tejto súvislosti hovoriť až o genocíde náboženských menšín.

Vysídľovanie aj sexuálne otroctvo

Útoky na život a zdravie kresťanov môžu prebiehať buď priamo, alebo skrze vysídľovanie z určitých regiónov a oblastí. Veľmi známym prostriedkom takéhoto prenasledovania je bohorúhačský zákon, ktorého podoba vychádza z práva šaría. Ktokoľvek, kto hanebne poškodí alebo bude ohovárať meno proroka Mohammeda, či poškodí alebo znesvätí Korán, musí zomrieť.

Táto vágna formulácia vedie k častému zneužívaniu tohto zákona bežnými ľuďmi z banálnych pohnútok, vysvetľuje Miroslav Dzurech ml. Pakistan je podľa neho v tomto smere príkladom všetkých typov a zdrojov porušovania náboženskej slobody. Operujú tam fundamentalistickí náboženskí vodcovia a náboženský extrémizmus siaha aj do politických špičiek.

K zneužívaniu zákonov dochádza aj medzi bežným obyvateľstvom. V praxi to podľa riaditeľa ACN vyzerá tak, že po obvinení z bohorúhačstva sa nejde na políciu alebo súd, ale do mešity. Odtiaľ sa vyhlási, že konkrétny človek žijúci na konkrétnom mieste sa dopustil tohto zločinu. Nahnevaný dav sa zväčša veľmi rýchlo zhromaždí okolo jeho domu a bez oficiálneho rozsudku vykoná na ňom a na jeho rodine pomstu.

Veriaci v nepriaznivých podmienkach v Etiópii. Foto ACN/Magdalena Wolnik

ACN eviduje konkrétny prípad, v ktorom sa dve kresťanské a moslimské rodiny žijúce v susedstve pohádali. Veriaci pár tvoril mladý muž a jeho tehotná manželka. Susedia ich obvinili z bohorúhačstva a dav ich v zápale rozhorčenia odvliekol do neďalekej tehelne, kde ich zaživa hodili do pece. Miroslav Dzurech ml. hovorí, že podobných prípadov zo svojej praxe pozná mnoho.

Ak sa aj v takýchto situáciách na miesto dostane polícia, obvinení z bohorúhačstva sú uvrhnutí do väzenia. Na sudcov a obhajcov je vyvíjaný spoločenský tlak a počas procesu čelia mnohým vyhrážkam. Sudca je zväčša donútený vydať rozsudok, ktorý pokiaľ nie je trestom smrti, tak je minimálne doživotným väzením. Rodiny týchto zatknutých tak zostávajú bez živiteľov a stávajú sa ľahkou korisťou.

Ženy a dievčatá sú v krajinách, kde pôsobia fundamentalistické náboženské skupiny, častým terčom únosov. Zdieľať

Práve ženy a dievčatá sú v krajinách, kde pôsobia fundamentalistické náboženské skupiny, častým terčom únosov. Prechádzajú násilnou konverziou na väčšinové náboženstvo a vstupujú do nútených manželstiev. A to všetko podľa práva platného v danej krajine. Oslobodiť tieto dievčatá a ženy zo sexuálneho otroctva je preto aj z pohľadu medzinárodného práva veľmi ťažké.

Červená streda

Centrálna kancelária ACN so sídlom v nemeckom Köningsteine poskytuje hodnoverné informácie z terénu tým politikom, ktorým situácia prenasledovaných kresťanov nie je ľahostajná. Dokáže tak vyvinúť politický tlak a upriamiť pozornosť vlád na situáciu prenasledovaných náboženských skupín vo svete.

Tento politický tlak a celosvetový apel mal pozitívnu dohru napríklad v prípade Asie Bibi, ktorá bola po rokoch oslobodená a zbavená obvinenia z bohorúhačstva. Aj tento jeden prípad vytvára pozitívny precedens do budúcna. „Vďaka peniazom, ktoré vyzbierame, financujeme právnu pomoc pre obete a zabezpečujeme z dlhodobého hľadiska všetko potrebné pre úspešné ukončenie týchto procesov,“ hovorí Miroslav Dzurech ml.

Trnava na Červenú stredu 2020. Foto Martin Hesko

ACN sa tak snaží poskytovať adresnú pomoc konkrétnym ľuďom, ktorí sa stali obeťou náboženského prenasledovania. S cieľom osvety vznikla vo Veľkej Británii v roku 2016 iniciatíva s názvom Červená streda. Cieľom akcie bolo upozorniť na situáciu prenasledovaných kresťanov nasvietením cirkevných a historických budov načerveno. Farba mala byť odkazom na krv a utrpenie mnohých veriacich a mučeníkov v dejinách, ktoré rôznym spôsobom pokračuje dodnes.

Akciu po celom svete okrem iného sprevádzajú rôzne podujatia ako konferencie, modlitbové reťaze či komunitné diskusie. Červená streda ako súčasť Týždňa za prenasledovaných kresťanov je podujatím, ktorého cieľom je udržiavať myšlienku náboženskej slobody živú.

Slovenský úrad ACN sa zapája do tejto iniciatívy už tretí rok. V stredu 24. novembra sa tak opäť načerveno rozsvieti aj Bratislavský hrad či Most SNP. Červená farba bude zdobiť aj Dóm sv. Alžbety v Košiciach, trnavskú baziliku a katedrálu, ale aj Mestskú vežu v Banskej Bystrici či Mariánsku horu v Levoči.

Most SNP v Bratislave na Červenú stredu 2020. Foto Martin Ondruš

ACN priamo na svojej stránke ponúka návod, ako sa zapojiť, pre všetky farnosti, organizácie, ale aj jednotlivcov či menšie skupiny. Záujemcovia sa môžu k akcii pripojiť aj duchovne skrze modlitbu za prenasledovaných kresťanov, ktorú spolu s ďalšími informáciami nájdu na stránke cervenastreda.sk.

Svoje fotografie v červenom oblečení či pri nasvietenej budove môžu ľudia zdieľať na sociálnych sieťach s hashtagom #cervenastreda alebo #redwednesday. Prejavia tak súdržnosť so všetkými bratmi a sestrami vo viere, ktorí vo svete trpia pre svoje náboženské presvedčenie.

Pozn. redakcie: Článok vznikol v spolupráci a s podporou ACN Slovensko. 

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva