Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Interview Svet kresťanstva
25. november 2021

Kňaz Ján Duda

Z tejto krízy nevzíde nič dobré. Obmedzovanie bohoslužieb pripomína 50. roky

Premiér mal ukázať, že je skutočne veriacim človekom, hovorí farár v Dlhej nad Oravou a bývalý súdny vikár Spišskej diecézy.

Z tejto krízy nevzíde nič dobré. Obmedzovanie bohoslužieb pripomína 50. roky

Vláda rozhodla, že počas najnovšieho lockdownu sa nebudú sláviť verejné bohoslužby, veriacim bude umožnená len individuálna pastoračná starostlivosť. Čo na to hovoríte?

Je to nesprávne a zlé rozhodnutie, ktoré obmedzuje náboženskú slobodu v našej krajine. Na bohoslužby prichádzajú ľudia, pre ktorých je slávenie eucharistie veľkou duchovnou posilou. Tú im online prenosy omší neposkytnú, budú o ňu opäť raz ukrátení.

Doterajšia skúsenosť pritom ukazuje, že kostoly nie sú ohniskami nákazy a veriaci zodpovedne dodržiavajú nariadené opatrenia. Môžeme sa baviť o najrôznejších obmedzeniach, ale zavretie kostolov je neprijateľným riešením. Dovolím si povedať, že ide priamo o útok na eucharistiu.

Predsedom vlády je praktizujúci katolík, takže rozhodnutie obmedziť bohoslužby zrejme neberie na ľahkú váhu. Naozaj ho upodozrievate, že chce obmedzovať náboženskú slobodu a útočiť na eucharistiu?

Použil by som jednu biblickú paralelu. Kráľovná Ester sa ocitla v politickej situácii, keď hrozilo vyhladenie židovského národa. Jej príbuzný Mardochej jej vtedy povedal: „Čo ak si sa stala kráľovnou práve pre túto chvíľu?“

Sú chvíle, keď sa od nás vyžaduje svedectvo viery. Premiér Heger mal v tejto situácii ukázať, že je skutočne veriacim človekom.

Ak súhlasil s obmedzením účasti na bohoslužbách, to ho podľa vás diskvalifikuje ako veriaceho človeka? Veď kostoly sú naďalej otvorené, sväté omše budú slúžené, aj keď len za účasti šiestich veriacich, no tým, ktorí prejavia záujem, bude poskytovaná individuálna pastoračná služba. Nie je to predsa len posun pozitívnym smerom, ak to porovnáme s druhou vlnou, keď boli omše slúžené úplne bez ľudí a zakázaná bola aj individuálna pastorácia?

A to sa ako kňaz, ktorý je zodpovedný za jemu zverený Boží ľud, mám uspokojiť s tým, že nám umožnili aspoň individuálnu pastoráciu?! Navyše, prečo mi ako kňazovi tieto rozhodnutia oznamujú politici, a nie biskupi? Čo nás má hlavný hygienik poúčať o tom, čo je individuálna pastorácia?! Veď je to absurdné.

Prečo mi ako kňazovi tieto rozhodnutia oznamujú politici, a nie biskupi? Čo nás má hlavný hygienik poúčať o tom, čo je individuálna pastorácia?! Veď je to absurdné. Zdieľať

Ste občanom Slovenskej republiky, tak prečo by vám malo prekážať, že vám niečo oznamujú štátni predstavitelia?

Lebo mi to pripomína 50. roky, keď boli biskupi pozatváraní a kňazom dávali povolenia a inštrukcie úradníci z ministerstva kultúry a z okresných úradov.

Ak by ste si tie isté opatrenia vypočuli z iných úst, teda od biskupov a nie od štátnych predstaviteľov, bolo by to pre vás v poriadku?

Je podstatný rozdiel medzi tým, ak dôjde k vzájomnej dohode medzi cirkevnými a štátnymi predstaviteľmi, a tým, keď štátni predstavitelia nariaďujú biskupom a kňazom, čo môžu a čo nesmú robiť.

Aby bolo jasné, žiadnym spôsobom nespochybňujem autonómiu svetskej moci a štátnu autoritu, ale rovnako štát musí rešpektovať autonómiu cirkvi a usilovať sa o partnerský dialóg, nie diktovať podmienky. Z tejto krízy nemôže vzísť nič dobré – pre cirkev ani pre spoločnosť.

Jedným z dôsledkov tejto situácie je nárast polarizácie vnútri samotnej cirkvi. Vidieť to aj na sociálnych sieťach – názory, ktoré zdieľate vy či Anton Ziolkovský, iní kňazi kritizujú. Napríklad vaše tvrdenie o obmedzovaní náboženskej slobody kňaz Marek Vadrna označil v komentári pod vaším statusom za farizejské. Vzíde cirkev z tejto krízy oslabená?

Obávam sa, že áno. Bude iná, ale aká, to si sám teraz netrúfam povedať.

A k svojim vyjadreniam poviem len toľko, že na facebooku alebo iných fórach sa síce vyjadrujem otvorene a priamo, ale svoje verejne zdieľané názory nikdy nezaťahujem do pastoračnej činnosti, tobôž nie do kostola. Veriaci z mojej farnosti to môžu potvrdiť.   

Inzercia

Pred mesiacom ste sa verejne vyjadrili aj k prípadom sexuálneho zneužívania v cirkvi, konkrétne aj v Spišskej diecéze. Spolu s ďalšími dvoma kňazmi ste napísali, že odmietate „kultúru mlčania, ututlávania a banalizovania sexuálneho zneužívania“. Znamená to, že v cirkvi sú takéto prípady stále zametané pod koberec?

Žiaľ, áno. V správe o potrestanom americkom kardinálovi McCarrickovi sa píše, ako si kňazi robili srandy z ním vynútených homosexuálnych vzťahov s kňazmi a seminaristami. Jeho zvrátené konanie bolo verejným tajomstvom, no až na pár výnimiek nikto nemal odvahu priamo vystúpiť proti tejto vplyvnej osobe.

Keďže spolu s mojimi spolubratmi Antonom Ziolkovským a Antonom Opartym sme boli pobúrení medializovaným prípadom sexuálneho zneužívania maloletého dievčaťa v jednej farnosti našej diecézy zo strany istého kaplána, o ktorom sme sa nedozvedeli od svojho biskupa, ale len z médií, rozhodli sme sa ozvať. Tým skôr, že v tomto prípade existuje silné podozrenie, že hoci nebohý diecézny biskup Štefan Sečka o správaní tohto kaplána vedel, ponechal ho vo farnosti a neskôr ho preložil do ďalšej, pričom ten ďalej pokračoval vo svojom konaní.

Smernica KBS o postupe v prípadoch sexuálneho zneužívania klerikmi, ktorá bola schválená Svätou stolicou, pritom hovorí o povinnosti prekaziť ďalšie konanie trestného činu upovedomením orgánov činných v trestnom konaní.

Vravíte, že ste sa o tomto prípade dozvedeli až z médií. Pravdou však je, že v diecéznom obežníku bolo koncom roku 2019 oznámené, že dotyčný kňaz bol prepustený z klerického stavu. Bolo tam uvedené aj jeho meno.

Áno, meno tam uvedené bolo, ale dôvod jeho potrestania nie. Keď sa nás potom veriaci pýtajú, čo sa stalo, čo im máme povedať? Že sami nič nevieme? Že ja, hoci som od roku 1996 členom takého dôležitého orgánu, ako je kolégium konzultorov, nemám žiadne priame informácie? Že veci sa len oznamujú, ale nezdôvodňujú? V takýchto závažných prípadoch by podľa mňa mal biskup zvolať kňazskú rekolekciu a oboznámiť nás s tým, čo sa stalo a prečo sa to stalo.

V cirkvi neexistuje vnútorný dialóg, nikto nie je ochotný vypočuť vás a brať vážne. Hovorím to zo svojej skúsenosti kňaza Spišskej diecézy. Zdieľať

Zaujímajú sa veriaci o tieto veci?

Samozrejme, že sa zaujímajú. A trápi ich to. Viem to od svojich vlastných veriacich. Aj keď, na druhej strane, mnohí nechcú počuť to, že v cirkvi, do ktorej patria a ktorú milujú, sa dejú takéto veci a že ich páchajú aj kňazi, ktorých občas priam zbožšťujú.

Keď sme na Svete kresťanstva zverejnili vaše vyhlásenie a niekoľko týždňov predtým aj kritický text kňaza Košickej arcidiecézy Petra Fogaša, ozvali sa niektorí čitatelia s tým, prečo svoje výhrady netlmočíte priamo svojim biskupom, ale riešite to cez médiá.

Pretože v cirkvi neexistuje vnútorný dialóg, nikto nie je ochotný vypočuť vás a brať vážne. Hovorím to zo svojej skúsenosti kňaza Spišskej diecézy. Preto sme nútení svoje názory a postoje komunikovať cez médiá. Určite nám to nie je príjemné, sami potom musíme čeliť kadečomu, ale tu ide o pomenovanie pravdy takej, aká je. Žiaľ, veci sa zvyčajne začnú hýbať až po mediálnom a verejnom tlaku. A tí, ktorí tvrdia, že najdôležitejšie je chrániť dobré meno cirkvi, len podporujú pretrvávanie kultúry mlčania a ututlávania.

V spomínanom vyhlásení ste navrhli, aby „nezávislé kompetentné osoby posúdili procesy na úrovni kňazského seminára, ktoré viedli ku kňazskej vysviacke spomínaného kňaza“. Počas uplynulých rokov boli v Spišskej diecéze vysvätené desiatky novokňazov, pričom osobných zlyhaní sa dopustilo niekoľko jednotlivcov. Nemyslíte si, že aj keby bol systém neviem ako dokonalý, nikdy sa nebude dať úplne zabrániť tomu, že kňazmi sa stanú aj tí, ktorí sa nimi stať nemali?

Hlavný problém vidím v tom, že nielen v aktuálnom prípade, ale aj v niekoľkých ďalších sa kňazi dopustili sexuálnych deliktov hneď na svojom prvom či druhom pôsobisku. Budúcich novokňazov pred vysviackou hodnotí komisia pre vysviacky, robia sa psychotesty, svoje hodnotenia predkladajú predstavení v seminári aj farári z farností, odkiaľ svätenci pochádzajú. Ak sú napriek tomu všetkému vysvätení za kňazov aj nezrelé a nehodné osoby, niekde je asi problém. 

Od smrti spišského biskupa Štefana Sečku ubehol už celý rok. Je bežné, že diecéza nemá také dlhé obdobie svojho diecézneho biskupa?

Byť viac ako rok bez biskupa na čele diecézy určite nie je v poriadku. Či to viazne na apoštolskej nunciatúre alebo na Kongregácii pre biskupov, to už neviem.

Foto – Postoj/Martin Buzna

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva