Kým v lete niektorí politici sľubovali, že kostoly či ďalšie prevádzky sa už plošne zatvárať nebudú, a verili tomu aj predstavitelia cirkví, dnes je realita iná.

Nádej, že sa kostoly pre konanie bohoslužieb nezatvoria, dával covid automat, ktorý síce s obmedzeniami, ale predsa len počítal s verejnými bohoslužbami aj v čiernych okresoch.

Tomu, že k obmedzeniu bohoslužieb nedôjde, v lete verila aj Anna Záborská z Kresťanskej únie. V júli uviedla, že práve vďaka schválenému zákonu sa kostoly nezavrú a náboženská sloboda sa už počas pandémie aj v prípade zhoršenia situácie obmedzovať nebude. Na to, že sa už nezavrie žiadny kostol, v lete poukazoval aj Michal Šipoš z OĽaNO a ocenil to aj Juraj Šeliga zo strany Za ľudí a Jozef Lukáč zo Sme rodina.

Rozhodnutie vlády umožniť v najbližších týždňoch len individuálnu pastoračnú starostlivosť tak sklamalo biskupov, kňazov aj veriacich.

Pre biskupov je rozhodnutie vlády sklamaním

Konferencia biskupov Slovenska sa zišla online ešte v stredu večer, krátko po tom, ako vláda ohlásila nové opatrenia. Podľa biskupov je „opätovný lockdown veľkým sklamaním“.

KBS vo svojom vyhlásení pripomenula, že bol „daný prísľub, že verejné slávenie bohoslužieb už nebude zakázané. Lockdownu aj plošnému zákazu verejných bohoslužieb bolo možné sa vyhnúť. Sme veľmi roztrpčení, že k nemu opätovne dochádza,“ uvádza sa v stanovisku. Biskupi žiadajú čo najskoršie odvolanie zákazu.

K postoju biskupov sa v stredu večer podrobnejšie vyjadril v katolíckej TV LUX aj hovorca KBS Martin Kramara. Na otázku redaktorky, či biskupi rokovali s vládou a snažili sa ju presvedčiť na iné riešenie, Kramara odpovedal, že cirkev už urobila veľa ústupkov. Pripomenul, že už od pondelka bohoslužby fungovali podľa nových pravidiel.

„Nemyslím si, že došlo k nejakému veľkému rokovaniu, vláda sa rozhodla pomerne rýchlo. Nejaký rozhovor asi prebehol, ale nebolo to o nejakom uvažovaní, že aké nám dajú väčšie možnosti a priestory. Skôr to bolo o tom, že takto to bude, aby sme vedeli,“ povedal hovorca KBS v relácii Jeden na jedného.

„Prísľuby, že k takejto situácii, ako došlo minulý rok, už nedôjde, vyleteli hore komínom. Sám si kladiem otázku, ako budeme toto ľuďom komunikovať,“ povedal Kramara.

„Bolo by namieste, aby sa po dvoch týždňoch mohlo vrátiť k verejnému sláveniu bohoslužieb v nejakej forme, aby sa to nepredlžovalo ako v minulosti, keď to trvalo niekoľko mesiacov. Som presvedčený, že otcovia biskupi budú žiadať, aby sa tento zákaz čím skôr skončil,“ uviedol hovorca.

Martin Kramara tiež zdôraznil, že cirkev chápe zložitú situáciu a nechce sa tváriť, že sa jej to netýka. Pripomenul, že bohoslužby sú chápané ako iné verejné podujatia, a poukázal na to, že v iných krajinách, napríklad v Rakúsku, nepristúpili k zákazu verejných bohoslužieb.

Na situáciu reaguje aj Evanjelická cirkev augsburského vyznania. V stanovisku, ktoré zaslala hovorkyňa Jana Nunvářová, sa uvádza, že aj keď cirkev chápe nutnosť obmedziť pohyb v krajine, so sklamaním konštatuje, že vláda toto rozhodnutie nekomunikovala s ECAV ani s Ekumenickou radou cirkví.

„Pre cirkev to znamená, že sa opäť nebudeme môcť stretávať na Službách Božích a v iných spoločenstvách cirkvi. Podporujeme kroky štátu v snahe obmedzovať šírenie pandémie, ale žiadame aj viac ohľaduplnosti voči vlastným obyvateľom, ktorí sú kresťanského vyznania,“ píše sa ďalej v stanovisku ECAV.

ECAV zároveň konštatuje, že podľa dostupných serióznych dát bohoslužobné zhromaždenia neboli a nie sú hlavným zdrojom šírenia nákazy. „Navyše vieme, že práve v prostredí cirkví, ktoré je istou časťou verejnosti a médií ostro sledované, sa dbá na prísne dodržiavanie hygienických predpisov účastníkmi zhromaždení,“ dodali evanjelickí biskupi.

Veriaci majú právom pocit veľkej krivdy, myslí si Gavenda

Opatrenia, ktoré neumožňujú sláviť verejné bohoslužby, sa nepáčia ani farárovi v Devíne Mariánovi Gavendovi. „Pevnosť reťaze sa meria najslabším ohnivkom. Bohoslužby isto po celý čas patrili medzi tie najpevnejšie,“ uviedol pre Svet kresťanstva.

Podľa Gavendu je načase pomenovať komplexné príčiny súčasného stavu a začať od najslabších ohniviek, ktorých je neúrekom. Poukázal na správu zo stredy, keď v nemocnici v Bratislave bolo v čakárni natlačených 50 ľudí.

„Veriaci nie sú slepí. Právom majú pocit veľkej krivdy. Keď som si včera večer prečítal dlhočizný zoznam výnimiek zo zákazu vychádzania a pár riadkov nižšie strohé ‚bohoslužby budú zakázané‘, aj mňa naplnil ‚spravodlivý hnev‘,“ hovorí Gavenda, ktorý však dodáva, že nechce byť žiadnym rebelom, lebo to veci ešte viac poškodí.

Farár v Devíne Marián Gavenda. Foto: Postoj/Adam Rábara

„Avšak nielen moja skúsenosť potvrdzuje, že je to do značnej miery aj neproporčnosť, nelogickosť a nespravodlivosť (nehovoriac o pragmatickom politickom zápase o hlasy voličov) mnohých opatrení, čo vháňa ľudí do tábora antivaxerov. Chlieb Božieho slova a chlieb Eucharistie, slávené v spoločenstve, patria medzi esenciálne potraviny tých, ktorí majú okrem žalúdka aj vznešenejšie potreby,“ dodal devínsky farár.

Marián Gavenda pripojil aj postreh jedného zo svojich veriacich: „,Tak nám treba, boli sme príkladní, poctiví – pozrite, ako sa nám odvďačili!‘ Aj tvrdenie, že na bohoslužbách sa najviac zhromažďuje práve ,riziková skupina 65+‘, je pol storočia starý komunistický prežitok, že ,náboženstvo je len pre staré babky‘.

Vo väčšine kostolov sú zastúpené všetky vekové kategórie. Čím skôr túto krivdu vláda prehodnotí, tým lepšie. Isto by bolo žiaduce, aby sa už na najbližšiu, teda prvú adventnú nedeľu mohli posviacať adventné vence, pri ktorých budú vzorní veriaci sedieť cez lockdown vo svojich domácnostiach a namiesto nadávania modliť sa a vytvárať krásnu rodinnú atmosféru.“

Zákaz bohoslužieb sa nepáči ani farárovi v Novej Lesnej Antonovi Ziolkovskému, ktorý pre Svet kresťanstva napísal, že je sklamaný a nahnevaný. „Všetci vieme, že je potrebné obmedziť sociálne kontakty a prijali by sme dočasne aj tvrdšie opatrenia ako režim OP, nie však úplné obmedzenie verejných bohoslužieb,“ povedal Ziolkovský.

Podľa bývalého výkonného sekretára KBS je za bezprecedentné a opakované obmedzovanie náboženskej slobody zodpovedný Eduard Heger so svojím predchodcom Igorom Matovičom. „Je to smutné konštatovanie, ale duchovné veci akoby nemali pre spoločnosť nijakú hodnotu,“ dodal Ziolkovský.

Proti obmedzeniam sa vyjadrili aj viacerí politici z Kresťanskej únie či z KDH. „Rozumieme vážnosti situácie, ale toto rozhodnutie vlády je jedno z najreštriktívnejších v Európe,“ uviedol poslanec Richard Vašečka. Ako príklad uviedol Rakúsko.

Podľa Kresťanskodemokratického hnutia dostali veriaci mylný sľub, že kostoly nebudú zatvorené, pričom tento sa ruší ako súčasť balíka, kde vláda povolila pohyb a zhromažďovanie v iných oblastiach.

Naopak, niektorí kňazi reagujú zmierlivejšie. Farár vo Farnosti svätej Rodiny v Petržalke Juraj Vittek na sociálnej sieti napísal, že zatvorenie kostolov je nespravodlivé.

„... nespravodlivostí, ktoré sa dejú v tomto období, je celý zoznam. Je nespravodlivé, že kostoly sú zatvorené, pričom cirkev pozýva k očkovaniu, v kostoloch sa dôsledne zachovávajú všetky opatrenia. A je nespravodlivé, že v niektorých kostoloch sa nedodržiava skoro nič, že niektorí kresťania či kňazi spochybňujú v mene pokrivenej viery očkovanie a opatrenia. Je prirodzené rozhorčenie. Ale čo nám hovorí evanjelium? ‚Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich nebeské kráľovstvo‘,“ uviedol v statuse Vittek.

Kňaz z rehole tešiteľov Marek Vadrna, ktorý pôsobí v Marianke, zasa napísal: „Ja som za zatvorené kostoly! Ale treba riadny lockdown a nie taký mačkopes, aký platí oddnes! Veď to je posmech všetkým, čo sa správajú zodpovedne!!! A životy ľudí sú stále ohrozené …“ V inom statuse zasa uviedol, že názor o tom, že zatvorené kostoly počas pandémie sú obmedzovaním náboženskej slobody, je superfarizejský, lebo sú snahou o záchranu životov.

Aktuálny zákaz verejných bohoslužieb považuje za evidentné porušenie ústavného a medzinárodného práva a za chybné rozhodnutie aj bývalý osobitný vyslanec EÚ pre náboženskú slobodu vo svete Ján Figeľ.

Ako uviedol pre Svet kresťanstva, Ústava SR a Európsky dohovor o ľudských právach garantujú aj kolektívnu formu uplatňovania náboženskej slobody. „Toto právo nemožno za žiadnych okolností zo strany vlády zrušiť ani de iure, ani de facto,“ napísal Figeľ.

Bývalý politik dodáva, že toto platí aj pre tzv. čierne pásmo covid automatu. „Akékoľvek obmedzenia, ktoré sú ,nevyhnutné v záujme ochrany zdravia‘, musia spĺňať kritérium zákonnosti, legitimity a primeranosti. Opatrenie ÚVZ je v rozpore s týmito kritériami. Už v marci som v tejto veci podal ESĽP v Štrasburgu sťažnosť, ktorá bola prijatá na ďalšie konanie,“ pokračuje bývalý predseda KDH.

Figeľ upozorňuje, že žiadna iná európska krajina nezaobchádza v tomto období s náboženskou slobodou tak reštriktívne ako Slovensko.

„Duševné zdravie je základným predpokladom fyzického a celkového zdravia človeka. Škodí spoločnosti, kto siaha na jej duchovný život a poškodzuje tým jej duševné zdravie,“ vyjadril sa Figeľ. Za kľúčové považuje do budúcna zaradiť komunitné, verejné bohoslužby a duchovný život „medzi základné, esenciálne potreby človeka, podobne ako potraviny, lieky a hygienické potreby. To zároveň predpokladá plné rešpektovanie ústavy a platného európskeho práva“.