Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Svet kresťanstva
24. november 2021

Kňazi dobrovoľníci

Nemocnice za nimi smútia, v tretej vlne nemajú toľko času

Kňazi stále chodia aspoň vysluhovať sviatosti, no prácu sanitárov či inú pomoc už nestíhajú v takej miere ako v druhej vlne.

Nemocnice za nimi smútia, v tretej vlne nemajú toľko času

Covidové oddelenie v prešovskej nemocnici. Foto Postoj/Adam Rábara

Bol január a obrázky zo slovenských nemocníc vyzerali desivo. V tom čase sa skupina kňazov, najmä na východnom Slovensku, rozhodla nastúpiť do dobrovoľníckej služby a pomôcť vyčerpanému personálu.

Ako prví začali na východe pomáhať v rámci dobrovoľníckej služby kňazi v Prešove. Na pomoc zdravotníkom nastúpili prví z nich 8. januára. Reverendy za ochranné skafandre napokon vymenila v prípade Prešova zhruba dvadsiatka mužov. V Košiciach pomáhalo okolo 24 kňazov dobrovoľníkov.

Dnešný pohľad na naše nemocnice pripomína spomínaný január s tým rozdielom, že kňazi tam už nie sú v takej miere prítomní. Dôvodom sú verejné bohoslužby, vyučovanie náboženstva, príprava birmovancov a detí na prvé sväté prijímanie. Čiže aktivity, ktoré boli na začiatku roka zastavené.

Pacienti čakali na kňazov niekedy viac ako na lekárov

V prešovskej nemocnici si nevedia vynachváliť kňazov, ktorí im pomáhali počas druhej vlny. Tí pacientov kŕmili, prebaľovali aj umývali, no najmä s ľuďmi veľa komunikovali.

„Boli fantastickí a nesmierne nám pomohli. Mali skončiť o pätnástej, ale keď sme nestíhali, tak povedali, že ostanú až do večera. Vtedy ste pochopili, že to pre nich nie je práca, ale misia,“ hovorí pre denník Postoj zdravotná sestra Mária.

Ako vraví, na komunikáciu s pacientmi nemajú toľko času. „Musíme pacienta stopnúť po dvoch-troch vetách, lebo nás čakajú ďalší pacienti. Aj preto pacienti čakali na farárov niekedy viac ako na lekárov,“ dodáva zdravotná sestra.

Potvrdzuje to aj lekárka Ľubica Janičinová. „Ľuďom veľmi pomáhalo už len to, že sa mali s kým pozdieľať,“ uviedla. Podľa sestier bola na oddelení s kňazmi úplne iná atmosféra. „V najťažšom období sme tu zažili vnútorný reštart. Poznali už aj naše osobné príbehy, priniesli pokoj. Veľmi nám chýbajú,“ znie od viacerých zdravotníčok.

Najväčšia pomoc je byť s nimi

Jedným z dobrovoľníkov v druhej vlne bol aj kňaz z prešovského univerzitného pastoračného centra Martin Harčár.

Aj tieto dni chodí do nemocnice, ale v inom režime. Ako opisuje pre Svet kresťanstva, prešovská nemocnica má troch kňazov, ktorí chodia vysluhovať sviatosti chorým za bežných okolností. Aby spomínaní traja kňazi nemuseli chodiť na covidové oddelenia, navštevuje ich teraz Martin Harčár. Vždy v utorok, vo štvrtok a v nedeľu prejde celé covidové odelenie, vyspovedá a rozdá sväté prijímanie.

„V porovnaní s prvou vlnou riešim primárne len kňazskú službu,“ hovorí kňaz Harčár s tým, že je sám na celé štyri poschodia. Ostatní traja kňazi idú na covidové oddelenie vo zvyšné dni len vtedy, ak tam niekto umiera.

S ostatnými vecami pomáha otec Harčár popri duchovnej službe. „Čo vidím, to pomôžem z toho, čo som sa naučil v druhej vlne,“ vraví. Spomína tiež, že viacero vecí, ktoré museli vtedy robiť dobrovoľníci, už zabezpečujú príslušníci armády, napríklad vykladanie vecí zo skladu.

Martinovi Harčárovi sa javí, že aktuálne najdôležitejšia pomoc personálu je vôbec byť s ním. Napríklad po službe zostať s nimi o čosi dlhšie, porozprávať sa a povzbudiť. „Niekedy stačí potľapkať po pleci,“ dodal.

Inzercia

Čítajte tiež

„Miera frustrácie je teraz väčšia,“ hodnotí atmosféru kňaz z „upecéčka“. V porovnaní so začiatkom roka sú podľa neho lekári viac unavení a je ich menej, keďže nie všetci boli ochotní vrátiť do služby. „Predtým bola priaznivejšia nálada, lebo sme boli v období, keď sa začalo očkovať, čo živilo nádej, že sa to raz pominie. Teraz vedia, že ani s očkovaním sa to nehýbe, ako malo, a najmä cítiť frustráciu, že väčšina chorých tu nemusela byť, keby boli zaočkovaní,“ vraví.

Nemocnica dáva najavo, že by sa zišla pomoc v takej miere ako na začiatku roka. „Písali nám z nemocnice, aj mne prišlo pár mailov, že chcú dobrovoľníkov,“ približuje Harčár s tým, že rozmýšľa napríklad nad mimoriadnymi rozdávateľmi prijímania.

Na zvyšné veci mimo kňazskej služby už nezostáva toľko času. Spolu s ďalším kňazom majú na starosti vysokoškolákov a iba vďaka tomu, že sú dvaja, uvoľnili sa Martinovi Harčárovi ruky na vypomáhanie v nemocnici.

Volajú často, že či ešte neprídeme

Podobne sú na tom v Košiciach. Riaditeľ Arcidiecézneho centra pre mládež Košickej arcidiecézy Ján Kulan pomáhal ako dobrovoľník začiatkom roka na infekčnom oddelení.

Do košickej nemocnice chodí už tretí týždeň – v pondelok, stredu a piatok. Oproti dobrovoľníctvu z druhej vlny však stíha len kňazskú a psychologickú službu. Chodia však aj ďalší kňazi, vie minimálne o dvoch z „januárovej“ partie, ktorí v rámci pastoračných možností chodia na ďalšie oddelenia.

Atmosféru vníma Ján Kulan podobne ako vtedy. „Len teraz si všímam na personáli ešte väčšiu únavu. Sú tiež sklamaní a rozhorčení z toho, že sa tomu mohlo predísť, veď v nemocnici je 80 percent nezaočkovaných a na pľúcnej ventilácii takmer sto percent,“ konštatuje.

Podľa Jána Kulana sú v nemocnici radi, že kňazi opäť chodia pomáhať aspoň s duchovnou službou. „Cítia podporu, rovnako ako aj pacienti,“ dopĺňa Kulan.

Správca košického Univerzitného pastoračného centra sv. košických mučeníkov Jozef Kadlic už nemá toľko času na dobrovoľníctvo ako v druhej vlne, keďže sa rozbehol akademický rok, centrum funguje a program majú vyplnený. Teraz majú v nemocnici kapacitu len na udelenie sviatostí. „Pred rokom sme nemali žiadnu aktivitu. Z neurológie, kde sme boli s Martinom Štieberom, nám volajú často, že či ešte neprídeme,“ približuje situáciu Jozef Kadlic.

Za pozitívne považuje aspoň to, že osveta medzi vysokoškolákmi je dobrá, dávajú sa očkovať a rešpektujú opatrenia.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva