Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
06. december 2021

Vystúpenie z cirkvi

Odkrstiť sa nedá. Kto sa dá formálne vypísať z matriky, je exkomunikovaný

Odpadlík, tzv. apostata, nemá právo ani na cirkevný pohreb. Koľko ľudí na Slovensku vystúpilo z cirkvi a ako taký proces vyzerá?

Odkrstiť sa nedá. Kto sa dá formálne vypísať z matriky, je exkomunikovaný

Foto: pixabay.com

V Taliansku za posledný rok vzrástol počet ľudí, ktorí formálne požiadali o vystúpenie z Katolíckej cirkvi. Aj keď si podľa portálu National Catholic Reporter všetky talianske diecézy štatistiku o tom nevedú, má ju napríklad diecéza Brescia. Tá v diecéznych novinách v auguste uviedla, že za rok 2021 požiadalo o „zbavenie“ krstu 75 ľudí, kým za celý rok 2020 bolo takýchto žiadostí 27.

Zisťovali sme, ako to je na Slovensku s formálnym vystúpením z Katolíckej cirkvi, čo to z pohľadu cirkevného práva znamená, a takisto sme sa snažili zistiť, koľko ľudí za ostatné roky Katolícku cirkev formálne opustilo. Svoju skúsenosť s vystúpením z cirkvi nám zároveň opísal známy slovenský exnovinár.

KBS si štatistiky nevedie

Konferencia biskupov Slovenska podľa hovorcu Martina Kramaru nevedie štatistiky o tom, koľko ľudí formálne opustilo cirkev. S touto otázkou sme sa preto obrátili na všetky diecézy a eparchie na Slovensku.

Najpodrobnejšie štatistiky o stave diecézy zverejňuje Košická arcidiecéza. Z nich vyplýva, že v roku 2020 v Košickej arcidiecéze cirkev formálne opustilo 38 ľudí, v roku 2019 ich bolo 31, v rokoch 2018 a 2017 opustilo cirkev zhodne 21 ľudí, v roku 2016 formálne cirkev opustilo 31 ľudí. V Košickej arcidiecéze tak za roky 2016 až 2020 formálne opustilo cirkev 142 ľudí.

Podľa kancelára Banskobystrickej diecézy Jozefa Kuneša od roku 2019 doteraz evidujú 26 žiadostí o vystúpenie z cirkvi. „Väčšinou ide o ľudí v mladšom veku, ktorí sa necítia ako kresťania katolíci, pretože boli rodičmi pokrstení v malom veku a sami vieru v Boha nevyznávajú, prípadne si neželajú byť členmi Katolíckej cirkvi,“ priblížil pre Svet kresťanstva kancelár Kuneš.

Čísla poskytla aj Bratislavská arcidiecéza. Podľa riaditeľa Arcibiskupského úradu Tibora Hajdu v minulom roku formálne opustilo Katolícku cirkev desať osôb a v tomto roku ich bolo zatiaľ 22.

Podľa hovorcu Košickej eparchie Martina Mráza zaznamenajú ročne asi dve alebo tri žiadosti o formálne vystúpenie z cirkvi.

Hovorca KBS Martin Kramara. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Z kancelárie biskupského úradu Spišskej diecézy napísali, že v roku 2017 bolo podaných 15 žiadostí o vystúpenie z cirkvi, z toho päť bolo „vyriešených“, teda žiadatelia trvali na svojom rozhodnutí opustiť Katolícku cirkev, respektíve vystúpiť z nej; v ostatných prípadoch sa nepokračovalo z rozhodnutia samotných žiadateľov.

„Dôvody nepoznáme. Jednoducho po prvej výzve – v našom prípade tzv. administratívnom usmernení, v ktorom sa žiadateľovi, žiadateľke vysvetľuje ďalší postup, resp. žiadajú sa ďalšie dokumenty alebo iná výzva k spolupráci – žiadatelia už nepokračujú v splnení ďalších nevyhnutných podmienok pri procese vystúpenia z cirkvi,“ píše sa v odpovedi Spišskej diecézy.

V roku 2018 sa všetkých desať žiadostí skončilo pri tomto prvom bode – teda žiadatelia už nijako nereagovali na „výzvu“, tzv. administratívne usmernenie.

V roku 2019 bolo podaných 23 žiadostí, z toho deväť bolo „vyriešených“. V roku 2020 v Spišskej diecéze požiadalo o vystúpenie z cirkvi 20 ľudí a sedem proces aj dokončilo. V tomto roku cirkev v Spišskej diecéze formálne opustilo už desať osôb, pri 27 sa čaká, či žiadatelia budú pokračovať v procese.

V Spišskej diecéze tak od začiatku roka 2017 opustilo cirkev 31 ľudí, žiadosť si však podalo až 85 ľudí, len proces nedokončili.

V Nitrianskej diecéze vlani vystúpilo z cirkvi 24 osôb. Podľa hovorcu diecézy Tibora Ujlackého je príčin viacero. „Odmietnutie kresťanskej viery ako celku, odmietnutie spoločenstva s členmi Katolíckej cirkvi alebo odmietnutie podriadiť sa Najvyššiemu veľkňazovi, čiže schizma. Ďalej to je tvrdošijné popieranie niektorej pravdy, ktorú je nutné veriť Božskou a katolíckou vierou, čiže heréza, ale niekedy je príčinou formálneho vystúpenia aj hnev voči cirkvi, napríklad pre nevyhovenie žiadosti alebo pre nejaké zranenie spôsobené zo strany ,cirkvi‘, resp. správne je povedať zo strany toho, kto do cirkvi patrí, tu nejde len o zranenia spôsobené kňazmi, ale aj o zranenia spôsobené manželom či manželkou, otcom alebo mamou a podobne,“ vymenúva príčiny Ujlacký.

Podľa hovorcu Nitrianskej diecézy nemožno poprieť ani škandály a pohoršenia, ktoré spôsobili jednotliví členovia cirkvi, žiaľ, aj kňazi.

Na naše otázky ešte odpovedal hovorca Žilinskej diecézy Zdeno Pupík, ktorý presné údaje nemal k dispozícii. „Faktom však je, že tí, ktorí žiadajú o vystúpenie z cirkvi, veľakrát komunikujú iba s farnosťami a nie s vedením diecézy, a preto nemáme presné údaje,“ uviedol hovorca Pupík.

Dôvody sú rôzne

Riaditeľ Arcibiskupského úradu v Bratislave Tibor Hajdu vysvetľuje, že dôvody, ktoré ľudia uvádzajú v žiadostiach, sú len schematické. „Napríklad, že nesúhlasí s učením Katolíckej cirkvi,“ približuje Hajdu.

V Košickej eparchii často žiadajú o vystúpenie z cirkvi ľudia pracujúci v zahraničí. „Toto potvrdenie potrebujú preto, aby nemuseli platiť cirkevnú daň. Niektorí opustili cirkev aj počas kampane pred sčítaním obyvateľstva. Ako dôvod uviedli, že nechcú prispievať na chod cirkvi,“ upresnil hovorca Martin Mráz.

Gréckokatolícky kňaz Peter Paľovčík hovorí, že ako kňaz sa nestretol s tým, aby za ním niekto prišiel so žiadosťou o vystúpenie z cirkvi. Aj on však potvrdzuje, že často nad tým uvažujú ľudia pracujúci v zahraničí.

„Niekoľkokrát sa ma spýtali na dosah takéhoto činu. Išlo o ľudí pracujúcich v Nemecku a Rakúsku, ktorí tvrdili, že cirkevná daň je pre nich príliš vysoká. Avšak po rozhovore ustúpili od svojho úmyslu, keď zistili, že by to malo dosah na ich sviatostný život. Niektorí moji priatelia zo študentských čias sa stali v priebehu života ateistami a niektorí aj formálne vystúpili z cirkvi,“ priblížil Paľovčík ďalšie dôvody.

Viacerých podľa Paľovčíka utvrdili v rozhodnutí odhalenia sexuálnych škandálov a následné krytie vinníkov cirkevnou vrchnosťou. Paľovčík si myslí, že mnohí, ktorí cirkev opúšťajú, sa necítia byť ateistami, iba nechcú byť členmi „takejto“ cirkvi.

Paľovčík sa stretá aj s tým, že niekomu boli odovzdávané len náboženské doktríny bez vysvetľovania a katechizácie na vyššej intelektuálnej úrovni. Potom to títo ľudia zhodnotia tak, že to, čo sa naučili pri príprave na prvé sväté prijímanie, je niečo, čo im pripadá detinské, až na úrovni rozprávky.

Čítajte tiež

„Prípadne verili niečomu zo strachu, bez akejkoľvek logiky,“ hovorí o ďalších dôvodoch Peter Paľovčík, ktorý je aj cirkevným sudcom Košickej eparchie. Dodáva, že niektorým ľuďom sa zasa zdajú mnohé veci v učení cirkvi a v morálke zastarané, sú ovplyvnení liberálnymi médiami či priateľmi.

„Nenachádzajú priestor na diskusiu v rámci cirkvi a nedostávajú fundované odpovede na polarizačné otázky týkajúce sa ,aktuálnych‘ tém ako LGBT, škandály v cirkvi a ich komunikácia navonok, jedinci z radov kňazov odmietajúci očkovanie alebo tí kňazi, ktorí majú blízko k nacionalistickému extrémizmu,“ uvádza ďalší dôvod Paľovčik.

Problémom podľa neho je aj to, že ľudia vo viere nerastú a v jej poznávaní ostávajú na úrovni desaťročných detí. „Doma tieto informácie rodičom stačili, sú ,oddanejší‘ veriť bez premýšľania. Tomu, kto vezme do ruky Bibliu ako zdroj biologicko-geologických informácií o pôvode sveta a človeka, hrozí, že to vyhodnotí ako veľký nezmysel a stráca aj tie čriepky viery z detstva. Toto sa stalo tým niekoľkým priateľom, s ktorými som sa po rokoch stretol a oni mi oznámili, že sa stali ateistami,“ uzatvára dôvody na odchod z cirkvi cirkevný sudca.

Apostata je exkomunikovaný, stráca právo aj na cirkevný pohreb

Každý človek, ktorý je pokrstený, má o tom záznam vo farskej knihe krstov. Ak neskôr takáto osoba požiada o vystúpenie z Katolíckej cirkvi, tak sa to v knihe krstov poznačí.

Takýto človek sa stáva apostatom, teda odpadlíkom, a stráca nárok na sviatosti, na cirkevný pohreb, ak sa pred smrťou neobrátil, rovnako nemôže byť birmovným či krstným rodičom a takisto nemôže uzavrieť manželstvo v chráme bez súhlasu biskupa. De facto je takýto človek exkomunikovaný.

Cirkevný právnik Paľovčík približuje, že odpadnutie od cirkvi môže mať tri formy: „Prvým je apostázia – odmietnutie kresťanskej viery, heréza – popieranie niektorej pravdy, ktorej je nutné veriť božskou a katolíckou vierou, schizma – odmietnutie spoločenstva s členmi Katolíckej cirkvi.“

Inzercia

Peter Paľovčík, sudca Košickej gréckokatolíckej eparchie. Foto: grkatke.sk

„Proces odpadnutia od cirkvi má dve roviny. Jednak samotný človek, ktorý odpadol od cirkvi, ak to verejne vyhlási, samým právom – vopred vyneseným rozsudkom upadá do exkomunikácie. Prakticky to znamená, že sa to deje hneď, ako je to verejne známe,“ priblížil Paľovčík.

Druhá rovina je podľa gréckokatolíckeho kňaza cirkevnoprávna. „To znamená, že po oficiálnej žiadosti o vystúpenie z cirkvi doručenej vlastnému kňazovi by mal nasledovať proces postúpenia žiadosti biskupovi, ak sú splnené kánonické predpisy, miestny hierarcha či ordinár deklaruje túto skutočnosť, oznámi to žiadateľovi a zapíše sa vystúpenie do krstnej matriky,“ upresňuje postup Paľovčík.

Skúsenosť človeka, ktorý si vystúpením prešiel

Na Slovensku existuje viacero webov s návodom, ako formálne vystúpiť z cirkvi, pričom ponúkajú aj formulár. Tieto stránky uvádzajú skúsenosti viacerých ľudí, ktorí opisujú, že takéto vystúpenie z cirkvi je zložité a zdĺhavé. Iní však zas píšu, že to šlo hladko a rýchlo.

Oficiálne z Katolíckej cirkvi vystúpil aj bývalý novinár a standupový komik Tomáš Hudák. Pre Svet kresťanstva konštatoval, že išlo o zdĺhavý proces.

Keď sa rozhodol, že z cirkvi odíde formálne, dosť ho prekvapilo, že vzor takejto žiadosti nenašiel nikde na stránkach príslušnej diecézy či arcibiskupstva. „Človek, ktorý o niečo také žiada, vlastne netuší, čo cirkev vyžaduje, aby bolo v takej žiadosti uvedené. Naformuloval som si ju preto nakoniec sám za pomoci webových asistentov, ktoré pre tento účel vytvorili niektoré organizácie venujúce sa tejto problematike,“ opisuje Hudák.

Potom dal svoju žiadosť notársky overiť a podpísal ju ešte jeden svedok. „Je to dôležité urobiť takto, aby sa vám žiadosť nevracala späť a celý proces sa zbytočne nenaťahoval. Aj tak som sa však prieťahom nevyhol. Napriek tomu, že som v sprievodnom liste uvádzal, aby som bol listom informovaný o vybavení mojej žiadosti, nič také sa nestalo. Po niekoľkých mesiacoch som sa preto telefonicky ozval kňazovi, ktorý pôsobí vo farnosti, kde som bol ako dieťa pokrstený,“ opisuje ďalej svoj proces Hudák.

Tvrdí, že kňaz, ktorému žiadosť odoslal, mu povedal, že sa k tomu ešte nedostal, a potvrdil, že sú od biskupov inštruovaní, aby takéto žiadosti nevybavovali hneď. Tomáš Hudák hovorí, že veľa ľudí si myslí, že keď pošlú žiadosť, vec je vybavená, ale nie je to tak.

„Ich žiadosť môže aj roky ležať niekde na miestnej fare a pri ich mene v knihe krstov stále nemusí byť zápis o vystúpení z cirkvi. Preto by mal každý, kto už má poslanú takúto žiadosť, kontaktovať príslušnú farnosť a žiadať buď oficiálny výpis z knihy krstov, alebo sa ísť osobne presvedčiť, že tento úkon bol urobený, alebo si zistiť, či jeho prípad eviduje aj arcibiskupstvo. Miestny ordinár by o ňom totiž mal vedieť a mal by ho mať zaevidovaný,“ myslí si Hudák.

Tomáš Hudák druhý zľava. Foto: TASR/Martin Baumann

Prečo bolo pre neho dôležité z cirkvi vystúpiť aj formálne a neprestal jednoducho len chodiť do kostola? „V prvom rade, do Katolíckej cirkvi ma začlenili bez môjho súhlasu v čase, keď som bol ešte nemluvňa, a teda nemohol som sa sám slobodne rozhodnúť. Z môjho pohľadu je táto prax cirkvi neetická, a ak sa kňazi niekedy pýtajú, prečo neveriacemu nestačí, že prestal veriť, prečo chce aj oficiálne vystúpiť z cirkvi, tak sa rovnako dá pýtať, prečo cirkvi nestačí, že človek verí, prečo ho musí krstom viazať k svojej inštitúcii aj formálne,“ zamýšľa sa Tomáš Hudák.

Hovorí, že ak je krst právny úkon prijatia človeka do cirkvi, potom je logické, že ak už neplatí, treba ho upraviť alebo vypovedať. Tvrdí, že Katolícka cirkev je aj právna inštitúcia, a keď sa teda necíti jej členom, treba to aj právne vypovedať.

„A v neposlednom rade je tento úkon dôležitou bodkou a zavŕšením osobného procesu vymanenia sa spod cielenej indoktrinácie, ktorá bez môjho súhlasu prebiehala už od raného detstva a ktorá zanechala na mojom psychickom vývine nezmazateľné stopy, ktoré sa veľakrát len ťažko odstraňujú. Hlboko zasiahla do môjho práva na všestranné a objektívne vzdelávanie a krivila môj obraz o svete informáciami, ktoré nezodpovedali skutočnosti a veľakrát boli aj neprimerané veku, v ktorom som bol nútený ich prijímať,“ uzatvára svoju skúsenosť Tomáš Hudák.

Odkrstiť niekoho nie je možné

Hovorca KBS Martin Kramara reaguje, že pre veriaceho človeka je sviatostná milosť vzácnym Božím darom: krstom sa človek stáva Božím dieťaťom.

„Kto je veriaci, prirodzene túži tento vzácny dar a toto cenné vyvolenie sprostredkovať čo najskôr aj svojmu dieťaťu. Podobne ako deti učíme materinskej reči, hoci sme si od nich nepýtali súhlas a nečakáme do osemnástky, akou rečou sa rozhodnú hovoriť, ale odovzdávame im už od najútlejšieho veku všetko, čo pokladáme za hodnotné a dôležité pre ich život. Rodičia za svoje dieťa tým, že ho priviedli na svet, rozhodli veľké množstvo vecí: krajinu, miesto narodenia, adresu, mamu a otca, teda pôvod a podobne,“ vysvetľuje Kramara.

Niektorí bývalí veriaci ľudia žiadajú občas cirkev aj o „odkrstenie“. Niečo také však nie je možné. Riaditeľ Arcibiskupského úradu v Bratislave Tibor Hajdu vysvetľuje, že „z pohľadu náuky cirkvi vieme, že krst vtláča do duše človeka nezmazateľný znak; krst je možné zaprieť alebo podľa neho nežiť“.

Aj hovorca Kramara zdôrazňuje, že odkrstenie alebo zrušenie krstu nie je možné: „Formálny úkon odpadnutia od viery nie je ,odkrstenie‘. Ak niekto nechce hovoriť materinskou rečou, môže sa naučiť inú, žiť v inej krajine atď. Ale ak by niekto žiadal, že sa chce ,odslovenčiť‘ alebo ,odtaliančiť‘, akoby vymazať z mysle reč, ktorej ho naučila matka, bola by to rovnako nezmyselná, ako aj neuskutočniteľná požiadavka.“

Portál National Catholic Reporter k tejto téme cituje talianskeho kňaza Daniela Mombelliho, vicekancelára diecézy Brescia a profesora náboženských vied na Katolíckej univerzite Najsvätejšieho Srdca v Miláne. Ten takisto zdôraznil, že „nie je možné vymazať krst, pretože je to fakt, ktorý sa historicky stal, a preto bol zaregistrovaný“.

To, čo robia ľudia, je formalizácia toho, že opúšťajú cirkev. Taliansky úrad na ochranu osobných údajov s týmto tvrdením súhlasí a potvrdil, že krst nie je možné zrušiť, uvádza však, že každý má právo cirkev opustiť.

Pravidlá na vystúpenie z cirkvi existujú

Pravidlá riešenia týchto prípadov vydala KBS. Tieto inštrukcie má zverejnené Košická arcidiecéza. Podľa tohto dokumentu, ktorý podpísal v septembri minulého roka arcibiskup Bernard Bober, je potrebné, aby bol formálny úkon odpadnutia od Katolíckej cirkvi platný a skutočný, musí byť vykonaný kánonicky spôsobilou osobou osobne, vedome a dobrovoľne. Takáto osoba sa musí pre takýto čin rozhodnúť vnútorne, musí toto rozhodnutie prejaviť navonok a musí ho prijať kompetentná autorita cirkvi.

V dokumente sa ďalej uvádza, že „osoba, ktorá chce vystúpiť z Cirkvi, predloží písomnú žiadosť farárovi svojho kánonického trvalého bydliska (CIC kán. 107 a CCEO kán. 916), ktorý pozve žiadateľa k osobnému stretnutiu za účelom potvrdenia identity žiadajúceho a objasnenia jeho žiadosti formou pastoračného rozhovoru“.

Ak by niekto svoj čin oľutoval a rozhodol sa do cirkvi vrátiť, má takúto možnosť, musí však konať pokánie. Zdieľať

V tomto rozhovore by mal kňaz vysvetliť dôsledky tejto žiadosti a to, že vystúpenie z cirkvi je spojené s exkomunikáciou, a mal by žiadateľovi vysvetliť jej dosah. Dokument uvádza, že kňaz sa „pokúsi trpezlivou láskou motivovať k zmene rozhodnutia“.

Potom farár žiadosť odošle na arcibiskupský úrad so svojím sprievodným listom, v ktorom uvedie výsledky pastoračného pohovoru a doplní údaj, v ktorej farnosti bol žiadateľ o vystúpenie pokrstený. Ak by žiadateľ o vystúpenie z cirkvi osobný rozhovor odmietal, pošle sa mu list, kde sa ponúkne možnosť s určením časovej lehoty prehodnotiť zamýšľaný úkon a je tiež informovaný o dôsledkoch tohto činu.

Ak sú splnené všetky podmienky, miestny ordinár deklaruje skutočnosť vystúpenia z cirkvi a žiadateľovi to oznámi spolu so skutočnosťou upadnutia do exkomunikácie s kánonickými dôsledkami, ktoré s tým súvisia. Zároveň ho informuje o možnosti opätovného návratu do Katolíckej cirkvi.

Podľa štatistických údajov Košickej arcidiecézy však takýto návrat od roku 2016 do roku 2020 nezaznamenali. Návraty neeviduje ani Košická eparchia, Banskobystrická diecéza, ani Bratislavská arcidiecéza. Naopak, tri žiadosti o návrat do Katolíckej cirkvi od júla 2020 zaznamenala Spišská diecéza.

Do knihy krstu sa potom zapíše poznámka „Actu formali ab Ecclesia defecit“ spolu s dátumom.

Riaditeľ Arcibiskupského úradu v Bratislave Tibor Hajdu dodáva, že „človek, ktorý zavrhne katolícku vieru formálnym úkonom, prestáva byť v spoločenstve cirkvi, nemôže viac prijímať sviatosti a sväteniny, nemá viac účasť na duchovných dobrách cirkvi“.

Ak by niekto svoj čin oľutoval a rozhodol sa do cirkvi vrátiť, má takúto možnosť, musí však konať pokánie. „Návrat do cirkvi je veľký dar Božieho milosrdenstva pre takého človeka. Vyžaduje si to konanie v duchu pokánia, vyjadrenie vôle, že sa chce vrátiť do spoločenstva cirkvi, a vyznať vieru. Treba aj úkon autority – sňatie trestu vylúčenia zo spoločenstva cirkvi, do takéhoto cirkevného trestu apostata upadol,“ upresnil Tibor Hajdu.

 

Vystúpenie z cirkvi získava na popularite aj v Taliansku

Mattia Nanetti je 25-ročný Bolončan. Podobne ako väčšina jeho rovesníkov vyrástol v Katolíckej cirkvi, navštevoval cirkevnú školu a jeho skautský oddiel bol takisto katolícky.

Ako píše National Catholic Reporter (NCR), v septembri 2019 sa Mattia rozhodol, že nastal čas cirkev opustiť. Vyplnil formulár, ktorý našiel na internete, napísal k nemu dlhý list, v ktorom vysvetlil svoje dôvody, a všetko odoslal na farský úrad v rodnom meste. O dva týždne neskôr bola vo farskej matrike vedľa jeho mena poznámka, ktorá formalizovala jeho odchod z cirkvi.

Nanetti je len jeden z mnohých Talianov, ktorí boli „odkrstení“. V Taliansku sa každý rok čoraz viac ľudí rozhodne formálne opustiť cirkev. Predchádza tomu jednoduchý proces, ktorý sa stal dostupným pred dvoma desaťročiami na podnet Únie racionalistických ateistov a agnostikov (UAAR).

Ako píše NCR, nie všetky diecézy v Taliansku vedú štatistiky, koľko ľudí sa vypísalo z cirkvi. Takéto údaje má napríklad diecéza Brescia, ktorá v diecéznych novinách v auguste uviedla, že za rok 2021 požiadalo o zbavenie krstu 75 ľudí, v roku 2020 bolo takýchto žiadostí 27.

Webová stránka UAAR odhaduje, že v Taliansku vystúpilo z cirkvi už 100-tisíc ľudí. Obyvatelia krajiny, ktorí sa tak rozhodnú urobiť, sa môžu na webe organizácie zaregistrovať.

Cirkvi v Taliansku sa však nepozdáva slovo „sbattezzo“, teda v preklade „odkrstenie“. Podľa odborníkov to z právneho a teologického hľadiska nie je správny výraz.

Kňaz Daniele Mombelli, vicekancelár diecézy Brescia a profesor náboženských vied na Katolíckej univerzite Najsvätejšieho Srdca v Miláne, povedal, že „nie je možné vymazať krst, pretože je to fakt, ktorý sa historicky stal, a preto bol zaregistrovaný“.

To, čo robia ľudia, je podľa neho formalizácia toho, že opúšťajú cirkev. Taliansky úrad na ochranu osobných údajov s tvrdením, že krst nie je možné zrušiť, súhlasí, uvádza však, že každý má právo cirkev opustiť.

„Odkrstenie“ je ukončené, keď žiadateľ vyhlási úmysel opustiť cirkev a rozhodnutie zaregistrujú cirkevné úrady, zvyčajne miestny biskup.

Ako ďalej píše NCR, dôvody formálneho odchodu z cirkvi sa líšia od prípadu k prípadu. Pre niektorých ľudí to je otázka súdržnosti. Niektorí ľudia si uvedomili, že už v Boha neveria, ďalším sa nepáčia postoje cirkvi k právam LGBTI osôb, k eutanázii a potratom. Sú tiež prípady, keď sa ľuďom nepáčia postoje cirkvi k sexualite.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.