Moskovský patriarcha Kirill Kým si s Putinom vymieňa komplimenty, pravosláviu hrozí rozkol. Aj jeho vinou

Ruský prezident Vladimir Putin vyznamenal patriarchu Moskvy a celej Rusi Kirilla za jeho „mimoriadny prínos k uchovaniu a rozvoju duchovných a kultúrnych tradícií a k posilneniu mieru a porozumenia medzi národmi“.

Najvyšší predstaviteľ okolo 110 miliónov pravoslávnych veriacich byzantsko-slovanského obradu sa stal nositeľom Radu svätého Andreja Prvopovolaného, najvyššieho štátneho vyznamenania Ruskej federácie. Príležitosťou na ocenenie boli Kirillove 75. narodeniny, ktoré oslávil 20. novembra.

Putin o patriarchovi, patriarcha o Putinovi

Ruský prezident vo svojom prejave vysvetlil, že Ruská pravoslávna cirkev prešla rôznymi obdobiami, no dnes „má jej hlas opäť obrovský význam, je počúvaný a teší sa dôvere“. A za toto vďačí do veľkej miery osobnému úsiliu svojej hlavy, pretože pod Kirillovým vedením sa aktívne zúčastňuje na spoločenskom živote. Jeho služba mu vyniesla „najvyššiu autoritu“ aj za hranicami Ruskej federácie a rešpekt miliónov veriacich.

Putin ocenil Kirillov „obrovský prínos“ k posilneniu „tradičných hodnôt nášho ľudu“ a k „zachovaniu nášho historického a kultúrneho dedičstva“.

Pri preberaní Radu svätého Andreja v Katarínskej sále v Kremli patriarcha Kirill poukázal na to, že na začiatku 21. storočia sa život vyvinul veľmi pozitívne, takže „žijeme v šťastnej krajine“. Hoci máme mnoho problémov, „máme to najdôležitejšie: sme slobodní, nezávislí, uchovali sme si našu kultúru a našu vieru“. Napriek všetkým turbulenciám 20. storočia ruský ľud prežil. Podľa Kirilla Rusko dnes kráča po svojej „historickej ceste“ s „veľkou zásobou stability“.

Na záver Kirill poďakoval Putinovi v mene Ruskej pravoslávnej cirkvi za „pozornosť venovanú duchovnému životu ľudu“, za uvádzanie politiky do súladu s morálkou, ako aj za snahu „zriadiť život našej vlasti nielen na zákone, ale aj na pravde“.

Symfónia medzi patriarchom a prezidentom

Kirill, občianskym menom Vladimir Michajlovič Gunďajev, je patriarchom Moskvy a celej Rusi od 1. februára 2009. Charakteristickým znakom jeho pôsobenia v tejto funkcii sa stalo posilnenie spojenectva s vedením štátu a politickými orgánmi. Svedčí o tom nielen prítomnosť štátnych predstaviteľov a cirkevných hierarchov na veľkých cirkevných a politických podujatiach, ale aj spolupráca v kultúrnej politike a konštrukcii dejín, no predovšetkým, ako povedala Regina Elsnerová, „hlasné mlčanie cirkvi o agresívnej zahraničnej a domácej politike politického vedenia“.

Podľa slov vedeckej pracovníčky berlínskeho Centra pre východoeurópske a medzinárodné štúdie Kirillovými ústrednými spoločensko-politickými ideami sú koncepty „ruského sveta“ a „tradičných duchovno-morálnych hodnôt“. Kirillov postoj k ústredným otázkam modernej spoločnosti – demokracia, individualita, pluralita, sekularita – je do značnej miery ovplyvnený politickou agendou. V mnohých Kirillových vyhláseniach možno naraziť na paušálnu kritiku všetkého „západného“.

Putin a Kirill počas slávnostného ocenenia moskovského patriarchu. Foto – TASR/AP

Dobrý vzťah s Putinom sa Kirillovi vyplatil. Cirkev dostala späť takmer všetky kultové budovy, ktoré boli znárodnené počas sovietskej éry.

Keď sa Kirilla pri príležitosti jeho narodenín novinári spýtali na najvýznamnejšie udalosti jeho služby, vyzdvihol najmä zjednotenie s ruským pravoslávím v zahraničí. Zatiaľ čo v roku 2009 mal Moskovský patriarchát 159 (archi)eparchií, dnes ich má 318, z toho vyše jednu tretinu za hranicami Ruskej federácie. O duchovné potreby veriacich sa stará takmer 400 biskupov, vyše 35-tisíc kňazov a takmer 5-tisíc diakonov.

Moskovský patriarchát má okolo 40-tisíc chrámov a kaplniek a takmer tisíc monastierov po celom svete.

Medzi ďalšie Kirillove výdobytky patrí rozšírenie teologického vzdelávania, štátne uznávanie teologických titulov a implementácia teologických fakúlt alebo katedier do štátnych univerzít v Ruskej federácii.

Od roku 2012 sa na všetkých ruských školách opäť vyučuje pravoslávne náboženstvo. Kirill stojí aj za značnou modernizáciou a profesionalizáciou prítomnosti cirkvi v médiách a na sociálnych sieťach.  

Vlastnou hlavou

Je rozšíreným klišé, že Kirill je verným nasledovníkom šéfa Kremľa Vladimira Putina. Oliver Hinz však preukázal, že napriek blízkosti k najmocnejšiemu mužovi ríše moskovský patriarcha nie vždy nasleduje prezidenta.

Keď Kremeľ naliehal na cirkev, aby prevzala Južné Osetsko a Abcházsko pod svoju jurisdikciu, Kirill to jasne odmietol a dal najavo svoje hlboké priateľstvo s Gruzíncami.

„Chcel by som sa Vám a Ruskej pravoslávnej cirkvi ešte raz poďakovať za to, že napriek politickým záujmom, ale v súlade s cirkevnými kánonmi, oficiálne uznávate zem našich predkov – Abcházsko a región Činvali – za integrálnu súčasť Gruzínskej pravoslávnej cirkvi,“ napísal gruzínsky patriarcha Ilia II. v gratulačnom liste Kirillovi k jeho 75. narodeninám.

Okrem toho moskovský patriarcha dodnes ponechal ukrajinský Krym, ktorý v marci 2014 anektovalo Rusko, v jurisdikcii Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, ktorá je autonómnou súčasťou Moskovského patriarchátu. Avšak Kirill nikdy verejne nekritizoval ruskú anexiu Krymu.

Zlepšenie vzťahov medzi Moskvou a Rímom

Odkedy je moskovským patriarchom Kirill, citeľne sa zlepšil aj vzťah Moskovského patriarchátu k Rímskokatolíckej cirkvi. Otázka uniatizmu síce naďalej zaťažuje teologický dialóg, no došlo k zblíženiu v sociálno-politických a morálnych otázkach.

Okrem početných vystúpení a návštev metropolitu Hilariona (Alfejeva) v Ríme bolo vrcholom tejto „strategickej aliancie“ stretnutie Kirilla s pápežom Františkom v Havane vo februári 2016.

Kirilla, ktorý sa narodil v leningradskej kňazskej rodine, značne ovplyvnil tamojší metropolita Nikodim (Rotov), ktorý aktívne napomáhal zbližovanie medzi Moskovským patriarchátom a Rímskokatolíckou cirkvou.

Ešte pred zvolením za patriarchu sa Kirill v pozícii vedúceho Oddelenia pre vonkajšie cirkevné vzťahy Moskovského patriarchátu zúčastnil na pohrebe Jána Pavla II. a na intronizácii Benedikta XVI. v roku 2005.

Stretnutie pápeža Františka a moskovského patriarchu Kirilla v Havane v roku 2016. Foto – TASR/AP

Práve pre zbližovanie s Rímskokatolíckou cirkvou je Kirill pod obrovským tlakom vo vlastnej cirkvi. Antiekumenické a fundamentalistické nálady v Moskovskom patriarcháte nie sú nové, no počas pôsobenia patriarchu Kirilla výrazne nabrali na sile a sťažujú účasť v ekumenickom hnutí.

Za jeden z následkov tohto tlaku sa považuje náhle zrušenie účasti Moskovského patriarchátu na Všepravoslávnom koncile na Kréte v júni 2016. Otvorený postoj mnohých iných autokefálnych pravoslávnych cirkví, najmä Konštantínopolského ekumenického patriarchátu, k ostatným kresťanským cirkvám je tŕňom v oku mnohých v Moskovskom patriarcháte.

Podľa Elsnerovej pozorovaní Kirill chápe ekumenizmus predovšetkým ako príležitosť, aby Moskovský patriarchát hlásal uchovanú pravdu viery, a menej ako príležitosť pre dialóg či vzájomné učenia sa.

Kríza v pravosláví

Vnútropravoslávne vzťahy veľmi ovplyvnil konflikt o Ukrajinu a jednostranné prerušenie sviatostného spoločenstva s Konštantínopolom zo strany Moskvy je výrazom hlbokej krízy v rodine pravoslávnych cirkví, ktorú tvorí 14 navzájom sa uznávajúcich autokefálnych cirkví a ktorá má dovedna okolo 220 miliónov veriacich.

Podľa Olivera Hinza Kirillove 75. narodeniny zatienil tvrdý mocenský boj moskovského patriarchu s konštantínopolským ekumenickým patriarchom. Otvorene tak hrozí schizma, rozkol v pravosláví.

Moskovský patriarcha Kirill a konštantínopolský patriarcha Bartolomej počas stretnutia v roku 2018. Medzi hlavnými lídrami pravoslávia dnes vládne chladný až nepriateľský vzťah. Foto – TASR/AP

Už v roku 2018 sa Kirill rozišiel s Bartolomejom po tom, čo Konštantínopol rozbehol na Ukrajine proces konštituovania 15. autokefálnej pravoslávnej cirkvi.

„Sme veľmi zarmútení, že konštantínopolský patriarcha upadol do schizmy,“ burcoval Kirill koncom septembra 2021. Protestoval proti Bartolomejovej návšteve na Ukrajine, počas ktorej ekumenický patriarcha celebroval liturgie so „schizmatikmi“. Týmto označením Kirill dosiaľ biľaguje novú autokefálnu cirkev, čiže Pravoslávnu cirkev Ukrajiny, ktorej Bartolomej v januári 2019 priznal autokefáliu.

Moskovský patriarchát ju však odmieta uznať a pozornosť medzinárodnej verejnosti upriamuje na situáciu Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, ktorá podlieha Moskovskému patriarchátu a v súčasnosti sa musí bezradne prizerať situácii, že ukrajinský štát neskrývane na jej úkor podporuje novú Pravoslávnu cirkev Ukrajiny.

Napriek vehementným ruským varovaniam medzičasom Pravoslávnu cirkev Ukrajiny uznali tri ďalšie autokefálne cirkvi: Grécka, Cyperská a Alexandrijský patriarchát. Moskva na čele s Kirillom tak prerušila sviatostné spoločenstvo aj s nimi. Týmto tvrdým kurzom sa však dostala do slepej uličky.

Žiadna iná autokefálna pravoslávna cirkev totiž neprerušila sviatostné spoločenstvo s Konštantínopolským ekumenickým patriarchátom po vzore Moskvy, hoci väčšina z nich naďalej odmieta uznať autokefálnu Pravoslávnu cirkev Ukrajiny. Moskovský patriarcha však naďalej pokračuje vo svojom konfrontačnom kurze.

Počas stretnutia s novinármi vo svojej rezidencii v Istanbule sa ekumenický patriarcha Bartolomej vyjadril, že súčasný konflikt medzi pravoslávnymi cirkvami je spôsobený pokusmi Ruska viesť pravoslávie jednou osobou, no zatiaľ k skutočnému rozkolu nedošlo.

Bartolomej zároveň veľavravne dodal, že ak dôjde k rozkolu v pravosláví, tak na vine bude jedine Moskva.