Pravoslávna cirkev, ktorá sa riadi podľa starobylého juliánskeho kalendára, slávi Štedrý deň 6. januára. Zároveň je to posledný deň 40-dňového pôstu, ktorým sa veriaci pripravujú na sviatok Roždestva Isusa Christa (Narodenia Ježiša Krista).

Pravoslávni kresťania počas Štedrej večere majú na stole tradičné pôstne pokrmy, aby rodinám sprítomňovali skutočnosť, že „Spasiteľ Isus Christos prichádza na zem nie v pýche a hojnosti, ale v pokore, jednoduchosti a láske a ukazuje príklad, akými by kresťania mali byť v každodennom živote,“ hovorí pre Svet kresťanstva pravoslávny kňaz Vasyľ Kuzmyk.

Tajomník Tlačového odboru Úradu Metropolitnej rady Pravoslávnej cirkvi na Slovensku ďalej vysvetľuje, že na Štedrý deň je v pravoslávnych chrámoch bohoslužba Veľkého povečeria, ktorá zakončuje obdobie pôstu, a začínajú sa oslavy samotného sviatku.

„Na druhý deň po Christovom narodení vzdávajú pravoslávni kresťania úctu Matke Spasiteľa – Presvätej Bohorodičke Panne Márii. Na tretí deň po sviatku si pripomenú pamiatku sv. arcidiakona Štefana – prvého mučeníka za Christa. Piaty deň po sviatku Christovho narodenia je liturgicky spojený s oslavou pamiatky betlehemských detí zabitých na príkaz kráľa Herodesa,“ približuje duchovný Kuzmyk.

Vianoce sú pokojnejšie, hovoria pravoslávni

Vianoce podľa juliánskeho kalendára slávi aj Svidníčan Maroš Černý. Tvrdí, že po zhone, ktorý okolo Vianoc panuje v decembri, môže Vianoce v januári prežiť pokojnejšie a viac sa stíšiť. Rovnako mu nechýba ani tradičná vianočná atmosféra.

„Osobne si myslím, že nie je vôbec dôležitá príprava a to, aby všetko bolo ideálne na stole, ale to, ako sviatky prežijeme v srdci. Podstatné je, aby sme prežili sviatok narodenia Spasiteľa v modlitbe a ako veriaci si uvedomili jeho podstatu,“ hovorí pravoslávny veriaci.

Podobný názor má aj kňaz v obci Osadné Peter Soroka. Pre Svet kresťanstva hovorí, že nemá rád komercializáciu Vianoc. „Mnohí si ani neuvedomujú, čo si to vlastne pripomíname. Je to deň, keď si Boh vzal na seba ľudské telo. Každý sa skôr stará o darčeky, nákupy a o reklamy. Často pozeráme trápne vianočné filmy. Mňa to irituje a odvádza ma to od toho hlavného,“ hovorí duchovný Soroka.

Kňaz Vasyľ Kuzmyk. Foto: Archív TASR/Maroš Černý

Kňaz v Osadnom je rád, že môže ako pravoslávny sláviť Vianoce v januári. „Vtedy už pominie vianočný zhon a my môžeme naplno osláviť prekrásny sviatok narodenia Spasiteľa. Všetci sa vtedy tešíme z toho sviatku. Máme, samozrejme, aj stromček, darčeky a dodržiavame tradície, ale dokážeme tento sviatok viac prežiť,“ vysvetľuje pravoslávny kňaz.

Keďže v Pravoslávnej cirkvi predchádza Vianociam 40-dňový pôst, vynára sa otázka, či nie je ťažké sa stíšiť a pripraviť na Vianoce, keď ich väčšina ľudí oslavuje skôr. Maroš Černý hovorí, že obdobie prípravy sa aj napriek tomu dá prežiť zmysluplne.

„Je to o osobnom nastavení človeka a pochopení skutočného zmyslu sviatkov. Príprava, ako aj sviatočné dni nie sú len o jedle a príprave po tej materiálnej stránke, ale najmä o stíšení sa, striedmosti, ľudskosti a usporiadaní si vzťahov, ktoré možno nie sú vždy ideálne. Dôležité je, aby nás ako veriacich neidentifikoval kalendár, ale spôsob života,“ vysvetľuje pravoslávny kresťan.

„Dôležité je, aby nás neidentifikoval kalendár, ale spôsob života.“ Maroš Černý, pravoslávny veriaci Zdieľať

Duchovný Peter Soroka priznáva, že je ťažšie sa sústrediť na pôst pred sviatkami narodenia Christa, keď už väčšina ľudí slávi Vianoce. Pôst pred Vianocami však považuje za dôležitý. „Pôst veľmi pomáha upokojiť vášne či telesné potreby. Snažíme sa telo a dušu pripraviť na sviatky. Nestačí vyčistiť len dom, treba upratať a vyčistiť aj dušu,“ hovorí Soroka.

Podobne ako katolíci, aj pravoslávni kresťania zvyknú pred Vianocami pristupovať k spovedi. „Bohu dávame ako darček očistenú dušou od hriechov, čo je pre Boha najkrajší darček k jeho narodeninám,“ dodáva kňaz.

Oslovení veriaci aj kňazi sa zhodujú, že počas Vianoc nemajú pravoslávni problém vybaviť si voľno v práci. Duchovný Peter Soroka hovorí, že aj keď bol ešte dieťa, bežne ich kvôli Vianociam rodičia vypýtali zo školy a nikdy s tým nebol problém.

Pokiaľ ide na severovýchode Slovenska o prácu, pravoslávni a katolíci si zvyknú pomôcť. Keď majú Vianoce katolíci, zastúpia ich v práci pravoslávni a naopak. Funguje to najmä tam, kde sa robí na smeny.

Svidníčan Maroš Černý s úsmevom spomína na svoju krstnú dcéru, „ktorá vždy hovorí, že my nemáme sviatky neskôr, veď ich máme prví v roku. Preto si ich užívame pokojnejšie a môžeme sa na ne viac sústrediť“.

Pravoslávni veriaci Vianoce neslávia jednotne

Nie všetci pravoslávni však na Slovensku slávia Vianoce podľa juliánskeho kalendára. Sú už farnosti, ktoré prešli na gregoriánsky a Vianoce majú v decembri. Maroš Černý si však myslí, že slávenie Vianoc podľa juliánskeho kalendára u nás prežije. „Pre ľudí, ktorí žijú na východnom Slovensku, je to niečo prirodzené,“ hovorí.

Pravoslávny kňaz v Osadnom Peter Soroka. Foto: Archív TASR/Milan Kapusta 

Kňaz Peter Soroka vysvetľuje, že pôvodne všetci pravoslávni slávili sviatky Narodenia Christa podľa juliánskeho kalendára. Dôvod rozdielneho slávenia je v tom, že keď sa formoval grécky štát, tak pravoslávnych nútili, aby prešli na gregoriánsky kalendár. Cirkev to však nechcela úplne dopustiť, pretože Veľká noc musí byť podľa pravoslávneho počítania.

Preto sa cirkev dohodla so štátom, že všade okrem hory Athos prejdú na tzv. novojuliánsky kalendár. A tak pravoslávni slávia pohyblivé sviatky podľa juliánskeho kalendára a nepohyblivé sviatky majú podľa gregoriánskeho kalendára. „Je to nešťastné, lebo tým sa narúša naša pravoslávna jednota a je tam nesúlad. Nerobí to dobrú krv, ale rešpektuje sa to,“ vysvetľuje Peter Soroka.

Na Slovensku sú pravoslávne cirkevné obce, ktoré slávia Vianoce podľa juliánskeho kalendára, iné zasa podľa gregoriánskeho. Pravoslávni boli aj počas komunizmu tlačení, aby mali všetko podľa nového. Sú však cirkevné obce, ktoré sa po páde režimu vrátili naspäť k juliánskemu kalendáru.

Vianoce v januári slávia aj katolíci

Vianoce podľa juliánskeho kalendára slávia aj niektorí katolíci, napríklad časť gréckokatolíkov na Ukrajine.

No aj na Slovensku existujú dve dediny, kde gréckokatolícki veriaci oslavujú Vianoce v januári. Kňazi vo farnosti tak slávia Vianoce dvakrát. Ide o obce Šmigovec a Jalová v okrese Snina.

Gréckokatolícky kňaz Vladislav Marčák vysvetľuje, že juliánsky kalendár bol používaný v gréckokatolíckych farnostiach takmer všade. „V šesťdesiatych rokoch, keď bola naša Gréckokatolícka cirkev znovu obnovená po jej násilnom zlikvidovaní, začali naše farnosti prechádzať na gregoriánsky kalendár aj preto, aby sa odlíšili od Pravoslávnej cirkvi,“ vysvetľuje pre Svet kresťanstva správca farností Šmigovec.

Zaujímavosťou je, že v Šmigovci, kde je farský kostol, slávia Vianoce v januári, ale vo filiálnych kostoloch slávia veriaci sviatky Božieho narodenia v decembri. „Po mojom príchode do farnosti mala aj filiálna obec Strihovce juliánsky kalendár, dve tretiny veriacich však chceli začať praktizovať gregoriánsky kalendár, a tak sme spravili anketu, spočítali za a proti a kalendár sa zmenil,“ prezrádza kňaz.

Rovnaká anketa bola aj v Šmigovci, kde žije asi šesťdesiat obyvateľov a z toho len niečo cez desať percent chodí do chrámu. Anketové lístky so záporným vyjadrením k zmenám podľa gregoriánskeho kalendára sa pritom vrátili aj z domov, kde do chrámu nechodí nik. 

Sviatok Bohozjavenie Ježiša Krista je v byzantskom obrade väčším sviatkom než Vianoce

Ján Krupa

Na sviatok Narodenia Pána oslavujeme zjavenie Boha ako človeka, na sviatok Bohozjavenia zjavenie Boha ako Trojice.

Rovnako ako pred rokom, aj tohtoročné pravoslávne Vianoce ovplyvní pandémia. Podľa tajomníka Tlačového odboru Úradu Metropolitnej rady Pravoslávnej cirkvi na Slovensku Vasyľa Kuzmyka budú sviatky sláviť s ohľadom na pandémiu a oslavy prebehnú s plným rešpektovaním situácie a nariadení príslušných štátnych orgánov.

„Pravoslávna cirkev na Slovensku prijala obmedzenia s pochopením vzhľadom na pandémiu ochorenia covid-19. Veriaci majú možnosť navštevovať chrámy v režime OP a na základe dohody v rodinách tak, aby sa v blížiacich sviatočných dňoch na bohoslužbách postupne podľa možností vystriedali viacerí,“ dodáva Kuzmyk s tým, že tí, ktorí sa nemôžu osobne zúčastniť na bohoslužbách v chráme, majú možnosť sledovať ich prostredníctvom online prenosov.