List sestry Hermany Prečo ateisti slávia Vianoce

Moja drahá Emília,

veľmi sa mi páčilo, ako sme spolu strávili čas v kruhu rodiny. Bolo to veľmi milé a povzbudivé. Ani neviem, ako si prišla k rozhorčeniu a nahnevaniu po pozretí do mobilu. Zrazu si len vybuchla: „Tak mne sa Sofia smeje, že chodím do kostola, a oni teraz, celá rodina, slávia Vianoce!“ Ani neviem, prečo som si tento Tvoj výbuch zapamätala a povedala si, že v najbližšom liste sa tomu povenujem.

V jednom máš pravdu. Vianoce sú kresťanský sviatok. Vieš veľmi dobre, aké je to pre našu rodinu dôležité, prežiť tieto sviatky spolu, mať spoločný program, zaspievať si spolu koledy, pozrieť si spolu rozprávky, pomodliť sa pri stole, pospomínať na príbuzných, ktorí už zomreli. Ísť spolu na polnočnú, nespať takmer celú noc a ráno, nevyspatí, vstávať na prvú pastiersku omšu. Tento rok to všetko nebolo tak. Aj ako rodina sme sa rozdelili a niekto išiel na polnočnú, niekto na rannú, niekto na omšu až pred obedom.

Od malička vieš, že darčeky sú iba akýmsi doplnkom celých sviatkov. Že sú prejavom lásky jedného voči druhému.

A potom Ťa nahnevá, že aj Tvoja kamoška slávi Vianoce. Čo asi oslavuje? Prečo majú stromček? Vieš, nečuduj sa. Všetci k životu potrebujeme sviatky, všetci potrebujeme spomínať na generácie pred nami a všetci si potrebujeme udržať nejaké rituály, aby aj generácie po nás mohli na nás spomínať. My kresťania ideme do kostola a oslavujeme Kristove narodeniny. Aj neveriaci potrebujú byť spolu a radovať sa zo spolupatričnosti.

My dávame Vianociam iný rozmer, ale takisto si darčekmi vzájomne prejavujeme lásku, blízkosť, radosť jeden z druhého. Toto isté potrebujú aj neveriaci. Stretnúť sa, prejaviť si lásku, upraviť si byt, mať krásne prestieranie. Aj pre nich je dôležité, aby si ako rodina utvorili nejaký rituál. Niečo, čo ich ako rodinu spojí a spríjemní im chvíle spoločného života. My kresťania máme ešte nadstavbu – tú duchovnú stránku Vianoc. Nekončíme pri stromčeku a darčekoch. My končíme aj začíname pri Kristovi.

A tak dopraj Sofii, aby si užila svoju rodinu, dopraj jej tie pekné chvíle, vytváranie spomienok. Spýtaj sa jej, ako ona trávi sviatky a čo je pre ňu dôležité. Prečo stavajú stromček a čo to pre nich znamená. Môžeš jej porozprávať aj o sv. Františkovi z Assisi, ktorý prvý postavil jasličky. A takisto to, aké zvyky zachovávate v rodine.

Nezabudni si potom neskôr pri Ježiškových jasličkách spomenúť na Sofiu aj v modlitbe. Možno raz aj ona pochopí, prečo je pre Teba dôležité ísť na omšu, a prestane sa Ti smiať. A ak sa neprestane smiať, možno sa Ťa naučí aspoň tolerovať a pokúsi sa Ťa pochopiť. Veď to je dar Vianoc. Pokoj ľuďom dobrej vôle. A tej dobrej vôli sa musíme učiť všetci – veriaci aj neveriaci.

          S láskou na Teba myslí

                                                                      Tvoja krstná mama