Emeritný pápež Benediktova mea culpa

Emeritný pápež Benedikt XVI. sa blíži ku koncu svojho dlhého a mimoriadneho života a už sa naplno rozbehla bitka o jeho odkaz.

Zdá sa, že „synodálna cesta“ v jeho rodnom Nemecku sa zameriava na vymazanie päťdesiatich rokov autoritatívneho výkladu Druhého vatikánskeho koncilu – čítania, za ktoré je Joseph Ratzinger zodpovedný väčšmi než ktokoľvek iný, azda okrem sv. Jána Pavla II. Synodálna cesta je akoby referendom o jeho celoživotnom diele a odkaze.

A potom je tu správa o histórii sexuálneho zneužívania klérom v Mníchovsko-freisinskej arcidiecéze, ktorá bola zverejnená minulý mesiac a je výsledkom vyšetrovania nemeckej advokátskej kancelárie z poverenia arcidiecézy.

Joseph Ratzinger viedol túto arcidiecézu od roku 1977 do roku 1982, keď bol povolaný do Ríma viesť Kongregáciu pre náuku viery. Správa síce pokrýva takmer 75 rokov, no dalo sa očakávať, že sa veľká pozornosť sústredí na Ratzingerovo krátke obdobie v pozícii arcibiskupa.

Autori správy identifikovali štyri prípady, v ktorých vtedajší kardinál Ratzinger nezakročil primerane proti obvineným kňazom. Benedikt dlho odmietal zodpovednosť za nezvládnutie týchto prípadov počas svojho pôsobenia v Mníchove. Správu, ktorá má takmer 2 000 strán, si Benediktovi poradcovia dôkladne preštudovali a po čase v jeho mene odpovedali.

Krátka verzia tejto odpovede znie: „V žiadnom z prípadov analyzovaných v správe expertov Joseph Ratzinger nevedel o spáchanom sexuálnom zneužívaní či o podozrení zo sexuálneho zneužívania spáchaného kňazmi. Správa expertov nepodáva žiadne dôkazy o opaku.“

Počas prípravy správy Benedikt vyšetrovateľom poskytol obšírnu písomnú výpoveď. Táto výpoveď obsahovala významný omyl: Benedikt povedal, že nebol na stretnutí, kde sa schválilo preloženie obvineného kňaza z inej diecézy do Mníchova. Benedikt tento omyl rýchlo opravil a ospravedlnil sa zaň.

Tento omyl bol neúmyselný, chyba, ktorú spravil jeho tím pri prepise. Ratzinger bol na príslušnom stretnutí prítomný, no nevedel, že daný kňaz zneužíva mladistvých, a nepodieľal sa na jeho zaradení do pastorácie.

Kto je naklonený uveriť mu, ten aj uverí, a kto až taký naklonený nie je, neuverí.

Je takmer určite pravda, že pápež Benedikt osobne riešil viac prípadov sexuálneho zneužívania kňazmi než ktokoľvek iný. Iba za dva roky v pápežskom úrade laicizoval 400 kňazov a rýchlo vyriešil oveľa väčší počet vo funkcii šéfa Kongregácie pre náuku viery – v období, keď do Ríma prichádzali prvé zvesti o kríze zneužívania, po ktorých nasledovali otrasy periodicky dorážajúce na cirkev od roku 2002.

Dal príklad kňazom aj budúcim pápežom, keď sa obetiam zneužívania verejne ospravedlnil a snažil sa s obeťami pravidelne stretávať.

Keď v roku 2013 odstúpil, reakcia cirkvi na zneužívanie bola stále ešte ďaleko od toho, aká by mala byť. Bola však aj zjavne a neporovnateľne lepšia, než keď prišiel v roku 1982 ako mladý kardinál po prvýkrát do Ríma.

Benedikt XVI.: Cirkev a škandál sexuálneho zneužívania

Benedikt XVI.

Esej emeritného pápeža Benedikta XVI. o sexuálnom zneužívaní a riešení cirkevnej krízy.

Nejde o to, že by ho obete zneužívania mali vnímať ako svojho ochrancu. Ani nejde o to, že máme prehliadať jeho zlyhania (spomínate si, ako zle riešil McCarrickov prípad?). Ide o to, že pokiaľ ide o sexuálne zneužívanie kňazmi, ťahal cirkev správnym smerom dlhšie a zmysluplnejšie než možno ktokoľvek iný.

Cirkev aj tí, ktorých cirkev zranila, to môžu uznať bez toho, aby sa s tým uspokojili. Popravde, treba uznať, že cirkev nemôže povedať ani urobiť nič, s čím by sa dalo uspokojiť, žiadne ospravedlnenie ani vykonanie spravodlivosti.

Zadosťučinenie však jestvuje – aj keď by sme sa pri pomyslení naň mali chvieť. Benedikt nám pripomína aj toto, keď už ostatní diskutujú o jeho odkaze. Tento týždeň uverejnil krátky, ale pozoruhodný list. Záverečné odseky predstavujú dojímavú úvahu o vine, smútku a spytovaní svedomia tvárou v tvár smrti:

Pri všetkých stretnutiach s obeťami sexuálneho zneužívania kňazmi, najmä na mnohých svojich apoštolských cestách, som priamo videl následky veľmi závažného previnenia. A pochopil som, že do tohto závažného previnenia sme zatiahnutí aj my, kedykoľvek si ho nevšímame alebo mu nečelíme s potrebnou rozhodnosťou a zodpovednosťou, ako sa príliš často dialo a stále deje.

Podobne ako na týchto stretnutiach môžem opäť iba vyjadriť všetkým obetiam sexuálneho zneužívania hlbokú hanbu, hlboký žiaľ a úprimnú prosbu o odpustenie. V Katolíckej cirkvi ležala na mojich pleciach veľká zodpovednosť. O to väčšmi ma bolia zneužívania a omyly, ktoré sa vyskytli na rozličných miestach počas môjho mandátu.

Každý jednotlivý prípad sexuálneho zneužívania je hrozný a nenapraviteľný. Obete sexuálneho zneužívania majú môj najhlbší súcit a pri každom jednotlivom prípade cítim veľký žiaľ.

Už čoskoro sa ja sám ocitnem pred konečným sudcom svojho života. Keď sa obzerám na svoj dlhý život, mám síce možno veľký dôvod na bázeň a chvenie, no predsa neklesám na duchu, lebo pevne verím, že Pán je nielen spravodlivý sudca, ale aj priateľ a brat, ktorý už sám trpel za moje nedostatky, a teda mi je aj obhajcom, „Paraklétom“.

Vo svetle hodiny súdu sa mi stále väčšmi objasňuje milosť toho, že som kresťanom. Práve vďaka tomu poznám sudcu svojho života, vlastne som aj jeho priateľom, a tak môžem prejsť tmavými dverami smrti s istotou.

V tejto súvislosti sa mi neustále vracia na myseľ to, čo nám hovorí Ján na začiatku Apokalypsy: vidí Syna človeka v celej jeho vznešenosti a padá mu k nohám ako mŕtvy. Ten však naňho položí pravú ruku a hovorí mu: „Neboj sa! Ja som to…“ (porov. Zjv 1, 12 – 17).

Modlime sa za Benedikta. A pripojme sa k nemu v modlitbách za obete zneužívania.

Anglický originál článku si môžete prečítať TU. Preložil Matúš Sitár.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.