Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
14. február 2022

Sexuálne škandály

Prečo Benedikt XVI. čelí novej vlne obvinení a aká je jeho obhajoba?

Päť otázok a odpovedí, v ktorých zhŕňame a vysvetľujeme aktuálnu kauzu.

Prečo Benedikt XVI. čelí novej vlne obvinení a aká je jeho obhajoba?

Foto: Profimedia

Prečo sa v posledných dňoch opäť toľko hovorí o Benediktovi XVI.?

Advokátska kancelária Westpfahl Spilker Wastl, ktorú si najala Arcidiecéza Mníchov – Freising, aby vypracovala nezávislú správu o prípadoch sexuálneho zneužívania v rokoch 1945 – 2019, v druhej polovici januára zverejnila svoje zistenia.

Z dvetisícstranovej správy vyplýva, že v tomto období 235 kňazov a ďalších cirkevných pracovníkov zneužilo takmer 500 maloletých osôb.

Správa zároveň informuje, že pri riešení prípadov zneužívania pochybili aj samotní mníchovskí arcibiskupi: súčasný arcibiskup Reinhard Marx v dvoch prípadoch, jeho predchodca Friedrich Wetter v 21 prípadoch a Joseph Ratzinger, ktorý viedol arcidiecézu v rokoch 1977 – 1982, v štyroch prípadoch.

Ratzinger (emeritný pápež Benedikt XVI.) pri príprave správy s jej autormi spolupracoval a poskytol im 82-stranovú výpoveď, v ktorej odpovedal na položené otázky. Navyše súhlasil aj s jej zverejnením, vo výslednej správe sa nachádza medzi prílohami.

Z čoho obviňujú Benedikta XVI. a prečo ho vinia z klamstva?

Najväčšiu pozornosť priťahuje prípad kňaza, ktorého správa označuje iniciálou X. Ide o dnes už 74-ročného Petra Hullermanna, ktorý v rokoch 1973 – 1996 údajne sexuálne zneužil 23 chlapcov.

Vedenie mníchovskej arcidiecézy na svojom zasadnutí 15. januára 1980 diskutovalo o tom, či tomuto kňazovi pochádzajúcemu z diecézy Essen poskytnú ubytovanie v Mníchove, kde mal podstúpiť terapiu.

Neskôr bolo Hullermannovi povolené aj pastoračné pôsobenie v mníchovskej arcidiecéze, kde sa v druhej polovici 80. rokov dopustil ďalších sexuálnych deliktov. V tom čase už Ratzinger pôsobil v Ríme ako prefekt Kongregácie pre náuku viery.

Správa advokátskej kancelárie spomína aj prípady ďalších troch klerikov, ktorí boli civilnými súdmi odsúdení za sexuálne delikty, no naďalej ostali pôsobiť v pastorácii.


Kardinál Joseph Ratzinger pred mníchovskou katedrálou. Foto: TASR/AP

Zo zápisnice vyplýva, že na stretnutí, na ktorom sa v roku 1980 rozprávalo o kňazovi Hullermannovi, sa zúčastnil aj vtedajší arcibiskup Ratzinger. Ten však v odpovediach na otázky zostavovateľov správy uviedol, že na zasadnutí nebol prítomný.

Štyri dni po vydaní správy sa Benedikt XVI. ospravedlnil za poskytnutie nesprávnej informácie a potvrdil, že na predmetnom stretnutí sa skutočne zúčastnil. Vo vyhlásení zdôraznil, že v žiadnom prípade z jeho strany nešlo o zlý úmysel, ale len o nedopatrenie pri redakčnej úprave odpovedí.

Zároveň prisľúbil, že keď si rozsiahlu správu preštuduje, poskytne k nej detailnejšie stanovisko a ozrejmí aj dôvody chybného tvrdenia.   

Urobil tak minulý týždeň, keď zverejnil osobný list adresovaný veriacim mníchovskej arcidiecézy. K listu bolo pripojené vyhlásenie štvorice právnikov (v českom preklade tu), ktorí s emeritným pápežom spolupracovali pri vypracúvaní odpovedí na otázky zostavovateľov správy.

Benediktovi právnici vysvetlili, že do elektronického spisu v rozsahu 8-tisíc strán mohol nahliadať len jeden z nich, pričom dokumenty si nemohol ukladať, vytlačiť ani kopírovať. Dotyčný právnik síce informáciu o účasti na stretnutí zaznamenal správne, ale jeho kolega, ktorý odpovede finalizoval, už nie. S Benediktom túto vec pre krátkosť času nekonzultovali a chyba sa tak objavila aj v oficiálnej odpovedi.

Právnici zároveň dodali, že popierať účasť Ratzingera na stretnutí by nemalo žiadny zmysel, keďže o tom médiá informovali už v roku 2010 a spomína sa to aj v oficiálnej biografii Benedikta XVI., ktorá vyšla v roku 2020.

Ako na obvinenia reagoval Benedikt XVI.?

Emeritný pápež spomenutý osobný list koncipoval ako kajúcu výpoveď s hlbokými duchovnými presahmi. K samotnej kauze sa však vyjadril len okrajovo a argumentáciu prenechal na svojich právnikov.  

V úvode listu sa poďakoval všetkým, ktorí pri ňom v týchto dňoch stoja a pomohli mu s vypracovaním odpovedí.

Zároveň netajil sklamanie z toho, ako je chyba, ktorej sa dopustili, zneužívaná proti jeho osobe. „Hlboko ma zasiahlo, že toto nedopatrenie bolo využité na spochybnenie mojej pravdivosti a dokonca na to, aby ma vykreslili ako klamára,“ napísal Benedikt XVI.

Druhú časť listu začína vyznaním, že čoraz viac ho zasahujú slová svätej omše, ktorými sa vyznáva „moja vina, moja vina, moja preveľká vina“. Konštatuje, že do očí dôsledkov veľmi veľkej viny sa pozeral počas každého stretnutia s obeťami sexuálneho zneužívania.

Inzercia

„Naučil som sa chápať, že do tejto veľmi veľkej viny sme vtiahnutí aj my sami, keď ju zanedbávame alebo keď jej nečelíme s dostatočnou rozhodnosťou a zodpovednosťou, čo sa príliš často stávalo a stáva,“ napísal Benedikt XVI. a opätovne vyjadril „hlboké zahanbenie, veľkú bolesť a úprimnú prosbu o odpustenie“.  

„V Katolíckej cirkvi som mal veľkú zodpovednosť. O to väčšia je moja bolesť nad zneužívaniami a chybami, ku ktorým došlo počas môjho mandátu na daných miestach. Každý jeden prípad sexuálneho zneužívania je strašný a nenapraviteľný. Obetiam sexuálneho zneužívania vyjadrujem hlboký súcit a ľutujem každý jeden prípad,“ dodal emeritný pápež.

Svoj list zakončil vyjadrením presvedčenia, že Boh, pred ktorého tvár sa čoskoro postaví, je „nielen spravodlivý sudca, ale aj priateľ a brat“, ktorý sa mu prihovorí slovami „Neboj sa! To som ja...“ (Zjv 1, 12 – 17).

Aká je obhajoba Benediktových právnikov?

Štvorica právnikov vo vyhlásení, ktoré je prílohou Benediktovho listu, reaguje na štyri hlavné tvrdenia správy advokátskej kancelárie, ktoré sú podľa nich nepravdivé.

Najväčší priestor je venovaný už spomenutému vysvetleniu, prečo došlo k chybe pri tvrdení, že arcibiskup Ratzinger sa 15. januára 1980 nezúčastnil na stretnutí vedenia diecézy.

Zároveň však zdôrazňujú, že hoci bol prítomný, na zasadnutí sa nehovorilo nič o tom, že kňaz X sa dopustil sexuálneho zneužívania, ani o dôvodoch jeho terapie. Prerokúvalo sa len jeho ubytovanie v Mníchove. Rovnako sa nehovorilo ani o jeho začlenení do pastoračnej služby.


Benedikt XVI. so svojím životopiscom Petrom Seewaldom. V pozadí osobný sekretár Georg Gänswein. Foto: Profimedia

Podľa právnikov to dokazujú nielen archívne dokumenty, ale aj vyjadrenia na tlačovej konferencii 20. januára 2022, na ktorej autori správy prezentovali svoje zistenia. Na novinársku otázku, či existuje priamy dôkaz, že Ratzinger vedel o minulosti kňaza X, jeden zo spoluautorov správy odpovedal, že takýto dôkaz neexistuje, no je to „veľmi pravdepodobné“. (Otázka a odpoveď sa vo videozázname začínajú v čase 2:03:46.)

Právnici rovnako tvrdia, že Ratzinger nemal žiadnu informáciu ani o deliktoch ďalších troch kňazov, ktorých správa spomína. „Ako arcibiskup nemal kardinál Ratzinger žiadnu spoluúčasť na krytí prípadov zneužívania,“ konštatujú právnici.

Aké reakcie kauza vyvolala?

List Benedikta XVI. sa stretol s pozitívnymi aj negatívnymi reakciami – a to aj na najvyšších cirkevných priečkach.

Bývalí spolupracovníci a podporovatelia (kardinál Seán Patrick O’Malley, kardinál Fernando Filoni, jezuita Federico Lombardi, novinár Andrea Tornielli) ocenili kajúci charakter listu a zdôraznili, že to bol práve Ratzinger, ktorý ako prefekt Kongregácie pre náuku viery začal otvorene riešiť prípady sexuálneho zneužívania v cirkvi a neskôr ako pápež nastolil politiku nulovej tolerancie.

„Je tu prúd, ktorý chce zničiť jeho osobu a dielo. Nikdy nemilovali jeho osobu, jeho teológiu, jeho pontifikát. A teraz je tu ideálna príležitosť vyrovnať sa s tým, usilovať sa o damnatio memoriae (lat. vymazanie z pamäti). Mnohí sa, žiaľ, nechajú oklamať týmto zbabelým útokom, v ktorom je toľko bahna. Je to smutné,“ povedal pre Corriere della Sera arcibiskup Georg Gänswein, osobný tajomník emeritného pápeža.

Naopak, organizácie ako Wir sind Kirche (My sme cirkev), SNAP (Survivors Network of those Abused by Priests) či niektoré obete zneužívania nešetrili kritikou, že emeritný pápež sa vyhol priznaniu a prevzatiu priamej zodpovednosti za konkrétne prípady.  

„Je tu jediná vec, ktorú každý očakáva – že povie: Urobil som chybu. Je mi to ľúto. Mal som vtedy konať ináč,“ citoval National Catholic Reporter bývalú rehoľnú sestru Doris Reisingerovú, ktorá patrí medzi obete zneužívania. Podľa kritikov cirkev stále nepochopila, čo sa to vlastne stalo, a ochranu inštitúcie nadraďuje nad utrpenie obetí.

Podľa prezidenta americkej Katolíckej ligy Billa Donohuea sa však človek nemôže ospravedlňovať za niečo, čo neurobil. „Sú to akurát tak jeho zlomyseľní kritici, ktorí mu dlhujú ospravedlnenie,“ vyhlásil Donohue.

Kritickú pripomienku vzniesol aj nemecký jezuita Hans Zollner, člen Pápežskej komisie pre ochranu maloletých, ktorého zarazilo, že emeritný pápež sa vo svojom liste najprv poďakoval svojim spolupracovníkom a až potom sa venoval obetiam zneužívania.   

Na ospravedlnenie za chyby v minulosti vyzvali emeritného pápeža aj predseda Nemeckej biskupskej konferencie Georg Bätzing a kardinál Reinhard Marx, ktorý mníchovskú arcidiecézu vedie v súčasnosti. Oboch za to tvrdo skritizoval pražský kardinál Dominik Duka, podľa ktorého sú Bätzing aj Marx spoluzodpovední „za očiernenie a pošpinenie povesti pápeža Benedikta XVI.“.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.