Pre väčšinu ľudí nie je pondelok práve najobľúbenejším dňom. Sú však aj takí, ktorí sa začiatku nového pracovného týždňa nevedia dočkať.
Partia kňazov z rôznych kútov Spišskej diecézy vždy v pondelok ráno na chvíľu zavesí reverendy na klinec, zbalí hokejový výstroj a naberie smer Liptovský Mikuláš.
Už sedem rokov sa tu 12 – 14 kňazov stretá na zimnom štadióne Jána Laca (JL aréna), aby si spoločne zatrénovali a zahrali. A svojou radou im občas prispeje aj samotný vicemajster sveta, s ktorým si kňazi za tie roky vybudovali priateľský vzťah.
„Všetko sa to začalo v roku 2015, keď nás kňazi Košickej arcidiecézy vyzvali na vzájomný zápas. Dostali sme debakel 11:2. Neodradilo nás to, práve naopak, začali sme sa pravidelne stretať a trénovať,“ hovorí kňaz Milan Prídavok, ktorý pôsobí ako správca farnosti Oravské Veselé.
Rodák z Ružomberka mal k hokeju blízko už od detstva. Vydržalo mu to aj v seminári na Spišskej Kapitule, odkiaľ chodili hrávať hokej do Levoče.
V posledných rokoch vymenil strieľanie gólov za tri žrde. „Nemal kto ísť do brány, tak som sa na to podujal. Začalo ma to baviť a už som z nej nevyšiel,“ usmieva sa 45-ročný kňaz.

Hokej mu pomáha vyčistiť si hlavu, zrelaxovať a udržiavať sa vo fyzickej kondícii. „A keďže je to kolektívny šport, upevňujeme pri ňom aj vzájomné vzťahy. Porozprávame sa o vážnych i menej vážnych veciach, povzbudíme sa a ideme ďalej. Podvečer sme už späť vo svojich farnostiach a pokračujeme vo svojej kňazskej službe,“ vysvetľuje Milan Prídavok.
Priznáva, že aj kňazov počas zápasov občas pohltí športová rivalita. „Nikdy to však z ľadu neprenášame ďalej. Po zápase si podáme ruky, emócie opadnú a ide sa na spoločný obed.“
Kňazom sa dokonca podarilo zorganizovať už päť ročníkov charitatívneho turnaja. K tímom Košickej arcidiecézy a Spišskej diecézy sa neskôr pridali aj Banskobystričania a rehoľníci.
Naposledy si zmerali sily ešte pred začiatkom pandémie v Detve, kde ich prišiel povzbudiť aj bývalý legendárny útočník Dárius Rusnák.
Pravidelná spoločná drina spišských kňazov priniesla už aj svoje ovocie. Kým v roku 2015 odchádzali „s dlhým nosom“, posledné tri kňazské turnaje už vyhrali.

Kňaz – hokejista Milan Prídavok pozorne sleduje aj výkony slovenských hráčov na olympijských hrách. „Prvé dva zápasy boli veľmi rozpačité. Samozrejme, súperi boli kvalitnejší, no naši chlapci zbytočne robili veľa individuálnych chýb. Neefektívni sme boli aj v útoku. Šance sme si síce vytvorili, ale nedokázali sme ich premieňať,“ mení sa kňaz na športového komentátora.
Rovnako ako ostatných fanúšikov ho obzvlášť tešia výkony 17-ročného Juraja Slafkovského, no vyzdvihuje aj jeho spoluhráčov zo štvrtej lajny – Miloša Romana a Pavla Regendu.
„Na to, že pôvodne mali v tíme úplne iné úlohy, tak predvádzajú naozaj krásnu hru,“ hodnotí Milan Prídavok a dodáva: „Niekto má góly dávať a iný im má zabraňovať. Dôležité je, aby k tomu každý pridal a urobil ešte čosi navyše. Tak ako v živote.“
Foto – archív M. P.