Ako František mení kardinálsky zbor

Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol. Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.

>>PRIDAJTE SA AJ VY.<<

Nezvyčajné meškanie pápeža Františka na zvyčajnú nedeľnú modlitbu Anjel Pána, ktorej sa na Námestí svätého Petra vo Vatikáne zúčastňujú tisícky veriacich, akoby čosi predznačovalo.

Dráma sa však nekonala, zdržanie spôsobil len zaseknutý výťah, v ktorom pápež nedobrovoľne strávil 25 minút.

Napokon to ale predsa len nebol obyčajný „Angelus“. Po modlitbe sa zhromaždení dozvedeli mená 13 nových kardinálov, ktorých pápež ustanoví 5. októbra, v predvečer špeciálnej biskupskej synody o Amazónii.

Nových kardinálov kreuje súčasný pápež už po šiestykrát. Jeho predchodca tak stihol urobiť päťkrát. Zaujímavosťou je, že Ján Pavol II. napriek štvrťstoročnému pontifikátu menoval kardinálov len deväťkrát. No neraz išlo o početné skupiny, napríklad v roku 2001 ich bolo až 42.

Medzi súčasnými 128 kardinálmi-voliteľmi (vo veku do 80 rokov), ktorí by v prípadnom konkláve volili nového pápeža, je ich stále 18. Keďže Benediktom kreovaných kardinálov je 43, Františkových 67 kardinálov už tvorí tesnú väčšinu.

Zvykne sa hovoriť, že každý pápež sa kardinálskymi nomináciami snaží ovplyvniť výber svojho nástupcu. K tomu na adresu prvého Neeurópana v moderných dejinách na Petrovom stolci zaznieva, že intenzívne pracuje na tom, aby Neeurópanom bol aj 267. rímsky biskup.

Nakoľko odôvodnenými sú tieto tvrdenia?

Menej Európanov, viac Afričanov a Ázijčanov

Začnime aktuálnym menoslovom. Z 13 designovaných kardinálov majú desiati menej ako 80 rokov, a teda sa zaradzujú medzi kardinálov-voliteľov. Piati z nich sú Európania (hoci jeden pôsobí v marockom Rabate), traja pôsobia v štruktúrach Rímskej kúrie, jeden je iba rehoľným kňazom.

Aktuálny výber sa tak v ničom neodlišuje od predchádzajúcich piatich. Ani v nich Európania netvorili väčšinu, kuriálnych prelátov bolo pomenej a občas sa do zoznamu dostal aj nejaký radový kňaz.

Zo 70 kardinálov-voliteľov, ktorých doteraz František vymenoval, bolo len 27 Európanov, čo predstavuje menej ako 40 percent.

Ako ilustrujú grafy nižšie, výsledkom nominácií pápeža z Argentíny je, že európskych kardinálov je približne o 10 percent menej ako pred konkláve v roku 2013, pričom o rovnaký percentuálny podiel vzrástol počet afrických a ázijských kardinálov.

Osobitnou kategóriou sú kardináli z Apeninského polostrova – kým v roku 2013 bol Talianom každý štvrtý kardinál-voliteľ (spolu ich bolo 28), v súčasnosti už len každý piaty (spolu 23).

Druhý najvyšší počet kardinálov-voliteľov majú v súčasnosti Spojené štáty (9) a Španielsko (6). Pred šiestimi rokmi boli druhí najpočetnejší taktiež Američania (11) nasledovaní Nemcami (6).

Naopak, prvých kardinálov v dejinách sa vďaka Františkovi dočkali krajiny ako Stredoafrická republika, Bangladéš, Papua-Nová Guinea, Malajzia, Lesotho, Kapverdy, Panama, Mjanmarsko, Tongo, Laos, ale aktuálne napríklad aj Luxembursko.

Vyššie spomenuté tvrdenie, že súčasný pápež dáva o čosi väčší priestor prelátom z krajín tretieho sveta, je teda odôvodnené. Rovnako ako je odôvodneným Františkovo rozhodnutie urobiť kardinálsky zbor internacionálnejším, aby reprezentatívnejšie odrážal pestrosť katolíckej cirkvi.  

Kto je tu „františkovec“?

Tvrdenie o posilňovaní „františkovcov“ na úkor „benediktovcov“ (nejeden kritik súčasného pontifikátu by hovoril o liberáloch a konzervatívcoch) sa dokazuje či vyvracia omnoho ťažšie – tu už čísla a grafy nepomôžu. Potrebné je ísť meno po mene, no aj tak bez dôkladnej znalosti toho-ktorého kardinála a jeho názorov môže byť naše hodnotenie nepresné. Ale skúsme.

(Komu sa nechce čítať bližšiu charakteristiku jednotlivých designovaných kardinálov, môže nasledujúci rámček preskočiť a prečítať si až finálny rezultát.)

Z predchádzajúcej stručnej charakteristiky je zjavné, že len štyria (José Tolentino Medonça, Matteo Zuppi, Cristóbal López Romero, Michael Czerny) z desiatich nových kardinálov-voliteľov nezastávali v rámci cirkvi významné pozície pred pontifikátom pápeža Františka. Až šiestich nových kardinálov si teda vyhliadli už Benedikt XVI. a Ján Pavol II.

Prečítajte si rozhovor s designovaným kardinálom Jeanom-Claudeom Höllerichom
Vidím malé znamenia, že raz bude cirkev u nás opäť veľká Zdieľať

K podobným záverom by sme došli, aj keby sme prechádzali predchádzajúce Františkove nominácie, rovnako ako nominácie ďalších predošlých pápežov.

Jednoducho, kardinálsky zbor je príliš významnou a vznešenou inštitúciou na to, aby do nej pápeži premietali svoje osobné preferencie. A im samotným je jasné, že výkonu pápežského úradu je len máločo tak vzdialené ako prízemné politikárčenie.

Veď napokon, o všetkom podstatnom sa aj tak rozhoduje niekde úplne inde a podľa úplne iných kritérií, ako sú tie naše, ľudské.