Minizamyslenie (Ne)všimnutý pôst

Pôst už odpradávna podstupovali kajúcnici či celé kmene a národy, ktoré chceli odvrátiť prírodnú katastrofu alebo si nakloniť božstvo.

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci. Znetvorujú si tvár, aby ľudia videli, že sa postia. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu.“ (Mt 6, 1 – 6. 16 – 18)

Ježišov Boh je však naklonený ľuďom už od ich prvého dychu. Ľudské postenie tu teda nie je preto, aby robilo Bohu dobre a zväčšovalo jeho slávu či sebavedomie. Ježiš hovorí, že sa máme postiť tak, aby si to všimol Boh, a nie ľudia.

To, že sa práve postíme, má byť naše súkromné tajomstvo. Ale to, čo by si ľudia mali všimnúť, sú plody nášho pôstu. Postíme sa predsa preto, aby sme priniesli zmenu – metanoiu do svojho života. Ak nás pôst urobí vnímavejšími k potrebám tých, ktorí sa postia, lebo nemajú na výber, potom nenápadne meníme aj svet okolo seba.

Ako to rukolapne vyjadril bývalý ukrajinský metropolita Volodymyr Sabodan: „Najdôležitejšie v pôste je nepožierať sa navzájom.“ (Jozef Husovský)