Minizamyslenie Štvrté pokušenie

Ježiš sa po krste vrátil plný Ducha Svätého a zážitku, že je Božím synom (Lk 3, 21 – 22). Zdalo by sa, že sa to hneď prejaví a všetko mu pôjde ako po masle. Klzká cesta je však posypaná pieskom púšte a pokušení.

Ježiš sa vrátil od Jordánu plný Ducha Svätého. Duch ho vodil štyridsať dní po púšti a diabol ho pokúšal. (Lk 4, 1 – 13)

Teológovia sa snažia prísť na kĺb troch diablových pokušení. Milan Bubák hovorí o pokušeniach k moci, k pôžitkom a k pýche. Petr Pazdera Payne o pokušeniach k svoj-moci, bez-moci a moci. Richard Rohr ich dokopy chápe ako „pokušenia zneužitia moci“.

Mať moc je neuveriteľným pokušením, čo vidíme na každom kroku. Jeden biskup úprimne priznal: „Myslel som si, že pokušenie k moci nie je až také silné. No teraz to vidím inak. Je priam desivé, čo moc dokáže s človekom urobiť: povie toto a stane sa, povie tamto a tiež. Prikáže a všetci skáču. A človek dostane túžbu toto všetko doslova vychutnávať. Ak si nedá pozor, môže to z neho urobiť netvora!“

Napokon je tu ešte štvrté pokušenie, možno najväčšie, a to mať raz a navždy moc nad všetkými pokušeniami. Znamenalo by to však sladké uspokojenie, stagnáciu, zakonzervovanie statusu quo. A to je cesta... vieme kam. Niekedy jednoducho musíme aj prehrať, aby sme neprehrali. (Jozef Husovský)