Minizamyslenie Obyčajné a neobyčajné

Uprostred pôstneho obdobia sa vraciame úplne na začiatok. Aj preto, aby sme objavili prekvapenie.

Boh poslal anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária. (Lk 1, 26 – 38)

Nechajme sa viesť teologičkou Rosannou Virgiliovou: „Gabriel, ktorého sme pred chvíľou zanechali (so Zachariášom) ,po pravej strane kadidlového oltára‘, opúšťa sväté mesto a presúva sa do najprofánnejšej oblasti Palestíny (...) a navyše hľadá ženu, ba dokonca ide za ňou do jej domu (...), dochádza tu k presahu, prekonaniu posvätného miesta, porušeniu deontológie posvätného (...), z chrámu do mesta, z posvätna do profánneho, od čisto mužského kňazstva k žene a neveste, z Božieho mesta do anonymnej dediny poškvrneného regiónu, akým bola ,Galilea pohanov‘.“

Ježiš vstupuje na obyčajnú zem, stáva sa obyčajným človekom, aby zomrel ako posledný zločinec. A celým svojím príbehom nám ukázal, že sme neobyčajnými dcérami a synmi Boha. Pretože obyčajné a neobyčajné, profánne a posvätné rozlišujeme len my. Pre Boha, ktorý všetko stvoril, je všetko posvätné.

(Jozef Husovský)