Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
05. apríl 2022

Pastorácia miništrantov

Záujem o miništrovanie klesá, miništrantky sú u nás zatiaľ výnimkou

Počet miništrantov ubúda, budúcnosť má miništrovanie otcov a synov. Služba pri oltári môže byť podnetom ku kňazstvu.

Záujem o miništrovanie klesá, miništrantky sú u nás zatiaľ výnimkou

Ilustračné foto: Adam Rábara

Neoddeliteľnou súčasťou svätej omše sú miništranti. V posledných rokoch sa však ich počty zmenšujú a medzi chlapcami už o miništrovanie nie je taký záujem ako kedysi.

Pokles počtu miništrantov zapríčinila aj pandémia koronavírusu. „Starší odrástli a mladší nenastúpili, myslím, že oživiť to celé bude pre kňazov vo farnostiach veľká výzva,“ hovorí salezián Jozef Luscoň.

Kňaz Žilinskej diecézy Jozef Možiešik si takisto všíma upadajúci záujem o miništrovanie. „Klesajúci trend, čo sa týka počtov i záujmu o miništrantskú službu, sledujeme už mnoho rokov a napriek mnohým skvelým iniciatívam sme ho nedokázali veľmi ovplyvniť,“ konštatuje riaditeľ Diecézneho katechetického úradu v Žiline.

Kňaz si za posledných desať rokov všíma aj vysokú fluktuáciu medzi miništrantmi. „Chlapci pri službe nevydržia dlho. Myslím, že je to aj tým, že dnes majú neporovnateľne viac ponúk ako v minulosti,“ zamýšľa sa Možiešik.

Pripomína, že kedysi bolo zvykom začať s miništrovaním v treťom ročníku po prvom svätom prijímaní. V posledných rokoch farnosti prijímali aj prvákov, druhákov a niekde aj úplne maličkých. „Tí prišli, chvíľu boli nadšení a po pár dňoch či týždňoch, česť výnimkám, sa zase vytrácali. No stále sme mali aspoň niekoho, takže počty ako-tak sedeli. Keď prišla pandémia, tých pár stabilných si odvyklo. A prílev nových sa zastavil,“ opisuje situáciu Možiešik.

Celoslovenské aktivity

Oslovení kňazi sa zhodujú, že veľmi dôležitou je pastoračná starostlivosť o miništrantov. Tej sa na Slovensku venuje intenzívne napríklad salezián Jozef Luscoň v spolupráci s ďalšími kňazmi a laikmi.

Pre miništrantov z celého Slovenska ponúka už od deväťdesiatych rokov tábor Tymián, organizuje národnú púť miništrantov v Šaštíne PUMIN, miništrantskú bodku Titusa Zemana vo Vajnoroch a spoločenstvo Tymián ponúka pre chlapcov aj pôstnu aktivitu PAMIN.

Podujatia pre miništrantov organizujú aj kňazské semináre a bohoslovci, najmä v lete ponúkajú tábory či počas roka duchovné obnovy.

Jozef Luscoň pre Svet kresťanstva priznáva, že aj napriek mnohým aktivitám sa vo väčšine farností kňazi miništrantom nejako špeciálne nevenujú. Nie je to však preto, že by sa duchovným nechcelo, ale často na to pri mnohých povinnostiach nemajú čas.

„Osobne mám veľmi dobrú skúsenosť s otcami, ktorí vykonávali službu pri liturgii spolu so svojimi synmi.“
Jozef Možiešik, kňaz Žilinskej diecézy. Zdieľať

Pastorácia miništrantov má u nás minimálne storočnú históriu. Už za prvej Československej republiky existovalo hnutie Anjelská légia, ktoré miništrantov formovalo, a pôsobili v ňom aj kňazi a saleziáni. Komunizmus činnosť hnutia utlmil.

Po páde totality sa pastorácia miništrantov postupne opäť obnovila. „Myslím si, že každý kňaz je rád, keď má niekoho, kto mu poslúži pri oltári,“ hovorí Luscoň.

Kňaz Možiešik dodáva, že asi každý duchovný má úprimnú radosť, „keď je presbytérium plné miništrantov, keď máme vo farnosti chlapcov, ktorí sú obetaví, ochotní a nachádzajú záľubu v Božích veciach“.

V misáli sa nespomínajú

Kňaz Žilinskej diecézy v súvislosti s miništrovaním poukázal aj na inú zaujímavú vec. V celom Rímskom misáli slovo miništrant nikde nenájdeme. Misál toto slovo nepozná. „Presbytérium plné miništrantov – stále sa bavíme o deťoch vo veku 8 až 12 rokov – nie je z pohľadu liturgie žiadnym ideálom,“ hovorí duchovný, ktorý sa niekoľko rokov takisto venoval pastorácii miništrantov.

Cirkev totiž hovorí o posluhujúcich laikoch a z kontextu je jasné, že hovorí o dospelých.

„Na prvom mieste sa hovorí o akolytoch a lektoroch, ktorí sú riadne na túto službu ustanovení biskupom. Ak ich farnosť nemá, môže farár vybrať vhodných laikov a liturgickým požehnaním a dočasným poverením im tieto služby zveriť. Toto nie je žiadna novinka, myslím, že tak to bolo plus-mínus vždy,“ hovorí Možiešik.

Kňaz však priznáva, že jedna vec sú liturgické princípy a druhá ich praktická realizácia v dejinách.

„Keď farnosti takých ochotných dospelých nemali, vyriešili problém tak, že službami poverovali čoraz mladších a mladších. Nakoniec, ani dnes nemáme v niektorých kostoloch toľko dospelých mužov, že by sme si mohli vyberať,“ vysvetľuje s tým, že v histórii boli obdobia, keď najmä v mestách bolo relatívne veľa klerikov, takže na laikov sa pri liturgických službách ani nedostalo.

Medzi veriacimi sa zakorenila predstava, že služby pri oltári sú spojené so zasvätením a že je nepredstaviteľné, aby ich vykonával niekto, kto napríklad nežije v celibáte. Keď potom nastal pokles klerikov alebo bol v malej farnosti len jeden kňaz, vyriešili to zase chlapcami.

Služba miništrantov, ako ju poznáme dnes, je tu podľa Možiešika už celé storočia a nevieme si predstaviť, že by to bolo ináč. Kňaz si však myslí, že pokiaľ ide o službu pri oltári, okolnosti nás prinútia opäť staviť na dospelých.

„Osobne mám veľmi dobrú skúsenosť s otcami, ktorí vykonávali službu pri liturgii spolu so svojimi synmi. Myslím, že aj tadiaľto by mohla viesť cesta. Bude to náročnejšie než dočasná obnova miništrantskej služby, ako sme boli na ňu zvyknutí, ale mohlo by to byť oveľa trvácnejšie,“ myslí si duchovný Žilinskej diecézy.

Miništrant – budúci kňaz?

V Spišskej diecéze sa pastorácii miništrantov venuje aj kňaz Martin Majda. Špirituál spišského seminára sa spolu s bohoslovcami snaží každý rok pripraviť miništrantský tábor, ktorý je určený najmä pre mladších žiakov základných škôl.

„Pre starších pripravujeme najmenej dvakrát do roka duchovnú obnovu. Zväčša sa koná na začiatku adventu a vo veľkonočnom období,“ hovorí Majda.

Inzercia

Kňaz Spišskej diecézy považuje pastoráciu miništrantov za dôležitú a nie jednoduchú. „Všeobecné povedomie o kňazskej službe nie je často veľmi pozitívne. Určite za to môžu aj mnohé zlé príklady práve z kňazských radov, ale neraz sa zabúda ukázať na dobré príklady. S istotou môžeme povedať, že je mnoho kňazov, ktorí sa horlivo venujú pastorácii miništrantov,“ konštatuje Majda.

Kňaz hovorí, že ak sa chlapec, ktorý miništruje, stretne medzi kamarátmi alebo v rodine s nejakou hlúpou narážkou na miništrovanie, tak ho to môže odradiť. „Dôležité je, aby si miništranti uvedomovali, že byť tak blízko pri oltári, a teda pri sviatostnom Ježišovi, je veľká milosť. Stojí za zamyslenie, ako sa v našich rodinách rozpráva o kňazoch a o sviatosti kňazstva,“ poukazuje Majda.

Ilustračné foto: Pavol Rábara

Oslovení kňazi sa zhodujú, že miništrovanie a vhodná pastorácia miništrantov môže byť prvým krokom na ceste ku kňazstvu, aj keď to neznamená, že miništrant je automaticky budúcim kňazom.

Salezián Jozef Luscoň si myslí, že kto má ťah k miništrovaniu a k oltáru, iste cíti pre túto službu nejaké vnútorné volanie od Pána Boha, aby tam šiel a bol pri tom. Aj toto môže byť podľa Luscoňa súčasť duchovného volania.

„Minule mi povedal mladý minorita novokňaz, že aj ja som bol pri jeho povolaní. Nechápal som, ako to myslí, lebo sme sa len pozdravili a vedeli sme o sebe,“ hovorí.

Vysvitlo, že keď mal raz don Luscoň svätú omšu na Teplickej ulici v Bratislave, vtedy bol pri oltári sám a nemal kto miništrovať, tak ho zavolal: ,Poď, polej mi ruky.‘ Jemu sa to tak zapáčilo, že potom išiel za kamarátom, ktorý miništroval, a aj z neho sa stal miništrant a vďaka tomu neskôr rehoľník a kňaz.

Aj toto je dobrý príklad toho, aby sa kňazi nebáli pozvať chlapcov, ktorí chodia do kostola, k službe pri oltári.

Miništrant by mal byť podľa Luscoňa normálny chalan, ktorý by mal byť primerane veku ľudsky zrelý, pokojný, so základmi duchovného života, mal by byť radostný a nadšený pre život. Luscoň zároveň dodáva, že sú aj kňazi, ktorí pred štúdiom v seminári neminištrovali, a, naopak, vždy ho teší, keď sa z dobrých miništrantov stanú dobrí otcovia rodín.

„Tešíme sa, keď z formačného procesu miništrovania vyjde otec rodiny, ktorý ju dobre vedie a zároveň pozná bližšie liturgiu, vyzná sa v nej a vie to preniesť na svoje deti. Volanie miništranta je predsieň k niečomu ďalšiemu – k tomu, aby bol dobrý kňaz alebo dobrý otec,“ uzatvára Luscoň.

Jozef Možiešik vysvetľuje, že cieľom pastorácie miništrantov je sprevádzanie chlapcov na ceste dozrievania vo viere. „V tomto zmysle sme počas pandémie v mnohých farnostiach túto príležitosť stratili. Teraz musíme hľadať spôsoby, ako miništrantské skupiny buď obnoviť, alebo ako iným spôsobom vyplniť medzeru v pastoračnej službe chlapcov povedzme vo veku 8 až 12 rokov, čo mohol byť priemer pred pandémiou,“ dodáva Možiešik.

Budú miništrovať aj dievčatá?

V niektorých krajinách, napríklad v Českej republike, je bežné, že miništrujú aj dievčatá. Na Slovensku ide zatiaľ skôr o výnimku. Kňazi dávali pri miništrovaní prednosť chlapcom, keďže potom u nich aj skôr vzniklo povolanie ku kňazstvu.

Jozef Luscoň sa už stretol aj s tým, že na púť miništrantov prišli aj miništrantky. Osobne si vie predstaviť, aby miništrovali aj dievčatá, ale podľa neho je dôležité, aby dievčatá pri oltári neodvádzali pozornosť chlapcov a naopak. Na druhej strane, dievčatá môžu niekedy chlapčenské srdcia skultivovať.

Miništranti v Kostole sv. Štefana v Piešťanoch na Zelený štvrtok 2016. Foto: TASR – Martin Palkovič

Kňaz Martin Majda hovorí, že aj v Spišskej diecéze sa nájdu farnosti, kde miništrujú dievčatá, a nie je to nič nesprávne. Na druhej strane by to však nasilu nepretláčal. Dievčatá sa môžu do liturgie zapojiť aj ináč, napríklad spevom, čítaním Božieho slova a podobne.

„Nechal by som prednosť chlapcom, lebo iste je tam možnosť, že by sa z nich mohli stať kňazi, a aj táto služba im môže byť nápomocná pri uvedomení si a rozhodovaní, či ich Pán nevolá do ešte väčšej a vznešenejšej služby – do služby kňaza,“ uzatvára Martin Majda.

Jozef Možiešik považuje otázku miništrovania dievčat za podružnú. Podľa neho to nerieši problém liturgických služieb, pretože tie sú vyhradené najmä dospelým. „Miništrovanie dievčat nerieši ani problém pastorácie miništrantov, skôr ho skomplikuje, pretože cieľom je predsa sprevádzanie chlapcov.“

Kňaz dodáva, že túžbu dievčat slúžiť pri liturgii treba podporiť. Okrem toho považuje za vhodné, ak sú vo farnosti aj pastoračné skupiny dievčat. Dôležité však je, aby mali zmysluplnú náplň a zodpovedné animátorky.

„Potrebujeme problematiku len správne uchopiť a otázky tohto typu sa stanú bezpredmetnými,“ dodáva Možiešik. Podľa neho môže prísť teraz po uvoľnení pandemických opatrení krátke obdobie hladu po duchovne a po sociálnych kontaktoch. Toto obdobie preto treba využiť a nadchnúť ľudí aj pre službu pri liturgii.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.