Nová kniha Tomáša Halíka Kresťanstvo nie je mŕtve, iba spí

Nielen človek prechádza od svojho narodenia viacerými vývojovými štádiami, ale aj samotné dejiny kresťanstva. Tvrdí to známy český teológ Tomáš Halík vo svojej najnovšej knihe Odpoledne křesťanství (Nakladatelství Lidové noviny, 2021), na ktorej pracoval takmer sedem rokov.

Je čitateľsky náročnejšia ako doteraz vydané zbierky Halíkových esejí. Do názvu zvolil metaforu, ktorú použil už zakladateľ hlbinnej psychológie Carl Gustav Jung na označenie dynamiky ľudského života.

Detstvo a mladosť je dopoludnie života, keď má človek nájsť svoje miesto vo svete. Potom však prichádza poludňajšia kríza – či už kríza vo vzťahoch, kariére, alebo aj duchovná. Prejavuje sa tým, že človeka zrazu prestanú baviť veci, ktoré dovtedy robil rád. Keď krízu úspešne prekoná, prichádza popoludnie – životná zrelosť.

Tomáš Halík metaforu dynamiky ľudského života aplikoval aj na dejiny kresťanstva. Jeho dopoludnie trvalo od vzniku kresťanstva až po prah modernity, keď si cirkev budovala svoje doktrinálne a inštitučné štruktúry.

S obdobím sekularizácie a nástupom ateizmu však prišla poludňajšia kríza. Patria k nej i všetky krízy, ktoré cirkev prežíva v súčasnosti. Štruktúry cirkvi, stáročia budované, sa otriasajú v základoch. Kým v ranom období kresťanstva hralo náboženstvo integrujúcu úlohu v spoločnosti, s príchodom modernity sa stalo iba jedným z množstva svetonázorov. Prežité krízy cirkev dostali do slepej uličky dejín.

Krízou viery však človek prechádza aj na osobnej úrovni, s čím sa Tomáš Halík ako farár Akademickej farnosti v Prahe stretáva pomerne často. Veriaci študenti z tradičného prostredia, ktorí prichádzajú študovať do Prahy, sa zrazu ocitnú v sekulárnom prostredí. Vtedy sa ich detská, zdedená zvyková viera zachveje. Ak ju nemajú stratiť, potrebujú nájsť dospelú podobu viery, kompatibilnú aj s kritickým myslením a súčasnou kultúrou – bez toho, aby išlo o lacné prispôsobenie sa duchu doby.

Či už krízou prechádzame na individuálnej, alebo inštitucionálnej úrovni, viera z nej môže vyjsť prehĺbená a posilnená. Tomáš Halík je presvedčený, že popoludnie kresťanstva – jeho zrelšiu podobu – máme na dosah, a práve v knihe Odpoledne křesťanství naznačuje jej teológiu a spiritualitu.

Kresťanstvo malo v každom dejinnom období inú vonkajšiu podobu – preto je vždy potrebné hľadať jeho identitu.Zdieľať

Trvá na tom, že sekularizácia náboženstvo nezničila, iba ho transformovala. Budúcnosť cirkvi nevidí v klasickej misii, ako sme ju poznali doteraz, ale v duchovnom sprevádzaní hľadajúceho človeka po jeho ceste – v duchu partnerstva a vzájomnej výmeny. Už to nikdy nebude „religio“ – náboženstvo v zmysle integračnej sily, ale „re-lege“ – nový spôsob, ako rozumieť evanjeliu, tradícii, ale aj znameniam doby. Aj dnes treba ponúknuť prítomnosť kresťanstva v spoločnosti.

Halík však upozorňuje na nebezpečenstvo politického zneužívania náboženstva, ku ktorému dochádza napríklad v Poľsku. Druhým extrémom je spiritualita emancipovaná od cirkvi a kresťanskej tradície – v súčasnosti veľmi rozšírená podoba, ktorá „konkuruje“ cirkevnému kresťanstvu viac ako ateizmus.

„Kresťanstvo ešte nie je mŕtve, iba spí – akoby malo siestu, útlm,“ ubezpečuje Halík. Je potrebné, aby sa prebudilo, a na to treba určitú odvahu, ako naznačuje podnadpis knihy: odvahu mnohé veci zmeniť.

Napokon, kresťanstvo malo v každom dejinnom období inú vonkajšiu podobu – preto je vždy potrebné hľadať jeho identitu.

Čo je teda podstatou kresťanstva? Halík za podstatu považuje veľkonočný príbeh o smrti a vzkriesení Ježiša Krista: „Aj v kresťanstve musí vždy niečo zomrieť a vstať z mŕtvych. Vzkriesenie však nie je akási resuscitácia či návrat k tomu, čo tu už bolo – vzkriesenie je radikálna premena. Vzkriesený Ježiš podľa evanjelií prichádza k svojim najbližším, ale oni ho nespoznávajú. Považujú ho za záhradníka alebo neznámeho pútnika. Apoštol Tomáš ho spoznáva podľa rán. Kresťanská existencia – to je hľadanie vzkrieseného Krista, ktorý k nám prichádza ako cudzinec, mnohokrát v anonymných podobách a my ho musíme hľadať.“

Kniha Odpoledne křesťanství nie je určená len pre ľudí aktívnych v cirkvi, ale aj pre tých, ktorí stoja mimo nej. A aj keď autor prioritne reflektuje na reformu svojej vlastnej katolíckej cirkvi a nadväzuje na synodálnu cestu naznačenú pápežom Františkom, kniha obsahuje aj veľa užitočných impulzov pre protestantov a univerzálne kresťanstvo ako také.

Recenzia pôvodne vyšla v mesačníku Evanjelický východ, publikujeme ju so súhlasom redakcie.