Minikázeň Evanjelizačné veľkonočné ponaučenie od apoštola Tomáša

Každá generácia kresťanov stojí pred zásadnou výzvou: ako hlásať evanjelium účinne, aby ľudia uverili. Výzva je dnes o to naliehavejšia, že v reforme Rímskej kúrie pápež František zaradil dikastérium pre evanjelizáciu na prvé miesto a do jej čela postavil samého pápeža.

Teda ako evanjelium ohlasovať, aby ohlasovanie bolo účinné?

Asi najznámejšou udalosťou v živote apoštola Tomáša je scéna z Jánovho evanjelia, tá, ktorá sa odohrala po Veľkej noci. Tomáš odmietal uveriť, že Ježiš, ktorý zomrel, žije. Príslovečným je jeho výrok:

„Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím“ (Jn 20, 25). Po ôsmich dňoch ho sám Ježiš vyzval, aby sa dotkol jeho rán, a on vyznal svoju vieru: „Pán môj a Boh môj“ (Jn 20, 28).

V podstate sa z Tomášových slov vynára presvedčenie, že Ježiša možno spoznať nielen podľa jeho tváre, ale podľa jeho rán. Tieto rany poukazujú na veľkosť jeho lásky, až do akej miery nás miloval.

Ako ľudia nemáme radi rany a utrpenie. Vyhýbame sa bolesti, odmietame ju. A predsa nám práve rany môžu azda pripomenúť, že apoštol Tomáš spoznal a identifikoval Krista práve podľa rán (Benedikt XVI., s. 103). 

Iste, spoznávať, identifikovať a dotýkať sa živého Krista podľa jeho rán a prebodnutého boku je náročný spôsob evanjelizácie, ale účinný. A hoci nie je jediný, je dôležitý, lebo vyžaduje veľmi veľa lásky.

Práve toto je evanjelizačné veľkonočné posolstvo apoštola sv. Tomáša.