Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Nafotil všetky slovenské kostoly

Hovoria mi, že mám lepšie informácie ako niektoré diecézy

Rozhovor so Zdenkom Dzurjaninom, ktorý odfotografoval 4 181 kostolov a stojí za webom, ktorý podrobne mapuje všetky naše chrámy.

Hovoria mi, že mám lepšie informácie ako niektoré diecézy
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Rozhovor so Zdenkom Dzurjaninom, ktorý odfotografoval 4 181 kostolov a stojí za webom, ktorý podrobne mapuje všetky naše chrámy.

V týchto dňoch spustili internetovú stránku kostolyslovenska.sk autorov Zdenka Dzurjanina a Pavla Demeša, ktorej súčasťou je aj interaktívna mapa kostolov. Prinášame rozhovor so Zdenkom Dzurjaninom, ktorý odfotografoval všetky kostoly na území Slovenska.

Okrem kostolov odfotil aj 81 slovenských synagóg a v spolupráci s Tlačovou agentúrou Slovenskej republiky sa podieľal na fotografovaní búst a sôch M. R. Štefánika a objektov súvisiacich s prvou svetovou vojnou.

Vo viacerých rozhovoroch ste už spomínali, že kostoly ste začali fotiť po skončení vysokej školy, keď ste nevedeli, čo s časom.

Bolo to ešte počas školy. V druhom ročníku som urobil skúšky v predtermíne a mal som pol roka prázdniny. Raz prišiel za mnou otec s otázkou, že čo budem robiť. V tej chvíli som to ešte nevedel, tak som iba tak do vetra povedal, že budem fotiť kostoly.

Nemal som to pripravené ani som nevedel, koľko chrámov na Slovensku máme. Mal som predpoklad, že ich je okolo šesťtisíc.

A tak som si začal samostatne zostavovať zoznam, ktorý mal na konci naplánovaných 259 ciest, ale potom to dopadlo ináč, aj vďaka pomoci rodinných príslušníkov a kamarátov s autom. Keďže ja auto ani vodičák dodnes nemám. Aj napriek tomu, že vždy si každú cestu dôkladne naplánujem, dokonca tak, že mám v zálohe aj ďalšie cesty, ktoré by sa dali v regióne zrealizovať, vždy ma dokáže niečo prekvapiť.

Čo napríklad?

Keď v obci postavia nový pamätník či pomník, o ktorom som sa ešte nedozvedel, keďže to nikto nedal na internet.

Čiže sledujete, kde sa postavila aká socha či pomník?

Tento aspekt sledujem v rámci projektu Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR). V roku 2017 ma z agentúry oslovili, aby som v ich mene odfotografoval pomníky týkajúce sa prvej svetovej vojny, vzniku Československa a objekty týkajúce sa Masaryka a Štefánika. Povedal som si, že keď už mám opäť možnosť sa prejsť po krajine, tak si projekt z vlastnej iniciatívy rozšírim a budem fotiť objekty od prvej svetovej vojny po vznik Slovenskej republiky v roku 1993, a tak mám až 36 kategórií objektov, ktoré zaznamenávam.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Poďme späť ku kostolom. Koľko kostolov ste zachytili objektívom fotoaparátu a koľko ich bolo najviac za jeden deň?

Na Slovensku máme 4 181 kostolov a za jeden deň som ich odfotografoval najviac 228.

Ako sa to dá stihnúť?

Je rozdiel, či idem pešo, verejnou dopravou alebo autom. V ten deň, keď sa to podarilo, som cestoval autom.

Vedeli sme, kedy zapadne slnko a odkedy dokedy môžeme fotiť. Treba povedať aj to, že jediné dva okresy, kde sa toto dá spraviť, sú Trebišov a Michalovce, lebo sú to okresy s najväčším počtom kostolov na Slovensku. V okrese Trebišov sú navyše obce, ktoré majú aj štyri kostoly, čiže aj toto nám hralo do karát. Rekord sa podarilo spraviť 5. júla 2012.

A kedy ste odfotografovali väčšinu kostolov?

V rokoch 2012 – 2014, keď sme spoločne s mojím kamarátom – on, sediac za volantom, a ja na mieste spolujazdca – absolvovali 38 ciest a najazdili sme asi 200-tisíc kilometrov. Podarilo sa nám takto prejsť 56 percent krajiny. Dodnes som s nikým iným takýto „masaker“ neskúšal.

Zvyšok krajiny ste však prešli pešo, na bicykli či verejnou dopravou. Nechceli ste si urobiť vodičský preukaz?

Hovorí sa, že pomaly ďalej zájdeš, aj preto nemám vodičák. Keď sa ma pýtajú, prečo ho nemám, odpovedám takto: Skúste ísť 50 kilometrov za hodinu po hlavnej ceste v obci Kravany nad Dunajom v okrese Komárno a skúste v tej rýchlosti zbadať pri starom kultúrnom dome pamätník presídleným občanom do Maďarska. Bez toho, aby ste dopredu vedeli, že tam je, to nezbadáte.

Dobre, ale keď ste absolvovali viac ako polovicu Slovenska na aute, vtedy vám také objekty neunikli?

Vtedy som sa sústredil na kostoly. Keď sme chodili fotografovať pomníky, často sa tí, ktorí so mnou niekedy šli, čudovali, že odkiaľ vlastne viem, kde to je.

A ako to je možné?

Všetci sa čudujú, ako to ovládam, ale sú to aj roky skúseností. Veľa si pamätám a raz som už krajinu obišiel. A vždy idem do terénu pripravený. Tomu, kto si týmto neprešiel a chce urobiť podobný projekt, z vlastnej skúsenosti hovorím, nech to radšej ani neskúša.

„Za jeden deň som odfotografoval najviac 228 kostolov.“ Zdieľať

V tejto súvislosti si spomínam na slová Pavla Demeša, s ktorým dlhodobo spolupracujem na prezentovaní historicko-kultúrnych projektov, ktorý počas vernisáží viackrát povedal: „Nepoznám nikoho, kto by lepšie poznal Slovensko ako Zdenko Dzurjanin.“

Čiže ak vám poviem náhodne názov obce, viete si vybaviť kostol či pamätník?

Mal by som, aj to v roku 2015 skúšali pri mojom prvom rozhovore pre Denník N o projekte a výstave. Niektoré mestá sa mi však pletú, napríklad Galanta s Dunajskou Stredou. Stáva sa mi to aj napriek tomu, že som v tých mestách bol mnohokrát. Absolútny rekord drží dedina Hunkovce v okrese Sobrance, kde sme boli šesťkrát, lebo päťkrát som namiesto kostola odfotografoval dom smútku. Kostol je pár metrov za ním schovaný za stromami.

Čiže dom smútku sa podobal na kostol?

Sú obce, kde to tak je.

Pamätáte si prvý kostol, ktorý ste fotili?

Kostol Sedembolestnej Panny Márie vo Vajnoroch v Bratislave. Tam som začal.

Ktorý bol posledný?

Pred výstavou v roku 2015 som mal termín, že do 31. decembra 2014 by bolo dobré dočasne zastaviť fotografovanie, lebo bolo treba chystať výstavu, ja som ešte 31. decembra bol fotiť kostol v Komárne. Ale posledný kostol, ktorý som fotil pred otvorením výstavy, bol kostol v skanzene v Martine.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Keď ste spúšťali stránku www.kostolyslovenska.sk, vraveli ste, že pri fotení kostolov ste potrebovali povolenie. Prečo?

Nie všetky kostoly sa nachádzajú na voľne dostupných miestach. Potreboval som napríklad povolenie z ministerstva obrany, keď som fotil kostolík vo vojenskom obvode vo Valaškovciach. Ktokoľvek tam chce ísť, musí mať povolenie.

Takisto treba žiadať o povolenie, ak chcete odfotografovať ruiny gréckokatolíckeho chrámu vo Veľkej Poľane, ktorá sa nachádza pri vodnej nádrži Starina, pretože prakticky vstupujete do ochranného pásma vodného zdroja.

Na Slovensku si často všímam, že kostoly, ktoré sú niekedy na dedine jediná kultúrna pamiatka, sú zatvorené. Máte aj vy podobnú skúsenosť?

Sú kostoly aj otvorené, aj zatvorené. V prvej etape som potreboval odfotografovať kostol zvonka, tak som to veľmi neriešil. Stávalo sa mi však, že ma pozývali dovnútra kostolov. V tom prípade som to využil. V môj prospech trošku hral aj môj pôvod, aj napriek tomu, že mi nikto neverí, že som z Bratislavy. Na východe vidieť živého Bratislavčana je niekedy dosť prekvapivé.

Koľko fotiek ste urobili pri jednom kostole?

Závisí od toho, ako je ktorý kostol fotogenický. Na začiatku projektu som si povedal, že chcem minimálne jednu fotografiu z každého kostola. A každý chrám sa mi podarilo zachytiť tak, že stojím oboma nohami na zemi. Tak som zároveň dokázal, že na Slovensku je možné odfotiť každý kostol zo zeme. S dronom by sa dali neraz urobiť krajšie fotky, ale ja ho nemám a moja zásada bola odfotiť kostol zo zeme.

Koľko fotiek teda vzniklo z exteriéru jedného kostola?

Fotky neupravujem. Niekedy urobím jednu, ale z Dómu sv. Martina mám 25 fotiek.

Takže niekam ste prišli, urobili jednu fotografiu a išli ďalej?

Áno. A keby sa niekedy fotka nepodarila, aspoň som vedel, v akom čase mám prísť znova. Niekedy sa stalo, že slnko svietilo priamo do fotoaparátu. Tých fotiek, s ktorými som na konci nebol spokojný, bolo asi 350 a tie postupne prefocujem.

Keď ste prišli do obce, ako ste zisťovali, koľko je tam kostolov?

V obci som to už nezisťoval, toto všetko som absolvoval v rámci prípravy. Avšak keď som si zostavoval zoznam, rátal som s tým, že môže byť v obciach viac kostolov, že môžu byť schované. Počet kostolov som však vždy trafil, ale na papieri z prípravy som mal niekedy poznačenú inú denomináciu.

Stretávali ste sa pri fotení aj s kňazmi?

Teraz, keď fotím interiéry chrámov, stretávam kňazov stále, lebo musím.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Sú kňazi ochotní? S akými reakciami sa stretávate?

Niektorí už o mne vedia a aj sa tešia, že sa stretneme. Neviem, či je doteraz vo farnosti sv. Vincenta de Paul v Bratislave kňaz, ktorý mi povedal, že sa chcel so mnou stretnúť a potriasť mi rukou, že mi veľmi fandí.

Keďže sme ľudia, správcovia farností sú rôzni, niekde to ide ľahšie, keď človek vysvetlí, kto je, čo je a o čo mu ide, inde to ide ťažšie. No som vďačný za všetko, čo sa deje. Na fotografovanie interiéru kostola však potrebujem oficiálny papier z biskupstva. Mám ich doma pätnásť, ktoré som postupne so súhlasným stanoviskom dostal v rámci štyroch rokov. A aj tak ich ešte nemám všetky, ktoré by som rád mal.

Čiže aby ste mohli fotiť interiéry kostolov, museli vám to schváliť diecézy?

Áno, taký je úzus. A ja som za to veľmi vďačný, že mi takto vyšli naši biskupi v ústrety. Dokladovali to aj svojím nadšením z tohto projektu a viacerí vyjadrovali radosť, že som sa na takéto niečo dal. Bez toho, aby mi niekto niekedy povedal – choď a urob takýto projekt. Doteraz som nafotil 335 interiérov kostolov.

„Stalo sa mi, že ma kňaz nechcel pustiť do kostola v obave, že na mňa spadne.“ Zdieľať

Hovorím, že som stále na začiatku. Ale nemám žiaden deadline. Plán je z týchto fotografií urobiť viacero knižných publikácii, kde by som chcel mať viac fotografií ako textu, keďže ľudia dnes radšej pozerajú obrázky. (Smiech.) A keď už text, tak o takých veciach, ktoré o kostole stále platia a nezmenia sa v najbližších rokoch.

Poďme trošku priblížiť čitateľom stránku.

Som rád, že stránku www.kostolyslovenska.sk, ktorá bola pôvodne zostavená v rámci Denníka N a prestala fungovať v roku 2017, sa podarilo opäť spustiť, a to v rozšírenom formáte. Súčasnú podobu stránky sme chystali s Pavlom Demešom a priaznivcami zo spoločnosti MICROCOMP od decembra 2021. Stránku naprogramoval Ladislav Folvarčík.

Na stránke je interaktívna mapa, kde sú všetky kostoly všetkých cirkvi, ktoré pôsobia na území Slovenska a stavajú budovy pod názvom kostol. Na Slovensku máme rímskokatolícke kostoly a gréckokatolícke chrámy, evanjelické kostoly a pravoslávne chrámy či kalvínske kostoly a máme aj jeden husitský. Na stránke sa dá zistiť denominácia kostola, teda dajú sa kostoly vyhľadať podľa toho, ktorej cirkvi kostol patrí.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Potom sa kostoly dajú hľadať podľa cirkevného delenia, čiže používateľ si vie pozrieť konkrétne kostoly niektorej diecézy, arcidiecézy, seniorátu či eparchie. Kostoly sa však dajú hľadať aj podľa okresov a podľa storočí, kedy boli postavené. Dajú sa robiť aj kombinácie.

Keď si návštevník rozklikne nejaký bod, tak uvidí informáciu o patrocíniu kostola, dá sa zistiť, kedy bol postavený, sú tam GPS koordináty, takisto sa dá zistiť, či kostol používajú viaceré cirkvi, či je tam teda spoločné užívanie kostola.

K dispozícii je aj informácia o vlastníkovi kostola, kto požehnal základný kameň a kedy bol chrám posvätený a kým, ktorý kňaz bol pri posviacke a kto kostol projektoval. A v zaujímavostiach o kostoloch sa nachádzajú aj hodnotné informácie.

Tieto údaje však nie sú pri všetkých chrámoch.

Nie všetky informácie sa dajú všade zistiť.

Na mape sú teda len kostoly, žiadne modlitebne ani kultúrne domy, kde sa schádzajú veriaci na modlitby či bohoslužby?

Jedine ak je kostol prestavaný z kultúrneho domu. Nie sú tam modlitebne ani synagógy, ani kaplnky. Často dostávam otázku, prečo tam nie sú kaplnky. No preto, lebo ide o kostoly.

Čiže na mape nenájdem ani napríklad Kaplnku sv. Michala pri košickom Dóme sv. Alžbety, aj keď je väčšia ako niektoré kostoly, keďže ide o kaplnku?

Nie, kaplnka vedľa dómu tam nie je. Keď z toho urobia kostol, potom ju tam pridám. Synagóga tam nie je, lebo je to synagóga a nie kostol, rovnako kaplnka ani modlitebňa nie sú kostoly. Ľudia sa ešte pýtajú na Rotundu sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici. To tiež nie je kostol, ale rotunda.

Inzercia

Informácie, ktoré sú na stránke, ste ako zisťovali? Telefonovali ste farárom?

Presne tak, telefón alebo mail. Vysvetlil som, o aký projekt ide a že by som chcel dať dokopy tieto informácie. Doteraz som nekontaktoval kvôli týmto informáciám žiadne biskupstvo. Jeden papier, kde by to bolo všetko napísané, neexistuje.

„Musel som si vybaviť pätnásť povolení, aby som mohol nafotiť interiéry chrámov.“ Zdieľať

Keď som tento projekt realizoval v posledných dvoch rokoch, tak mi kňazi z Prešovskej pravoslávnej eparchie hovorili, že mám lepšie informácie ako samotná eparchia. Ja som sa im poďakoval. Ale nebolo účelom niekoho prekonať, chcel som len pozbierať údaje, ktoré sa týkajú kostolov na našom území, vedomý si toho, že čas plynie a ľudia zabúdajú, tak som vytvoril prakticky ďalšie štyri kategórie, ktoré na pôvodnej stránke projektu chýbali.

V roku 2015, keď sme stránku spúšťali, chýbala informácia o vlastníkoch kostolov, o spoločnom užívaní chrámu, o posviacke základného kameňa a kostola vrátane informácie o svätiteľovi, kňazoch a o architektoch. Tam sú schované zatiaľ viac než dva roky roboty.

Rímskokatolícky Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho na sídlisku Stráňany v Michalovciach. Foto: Zdenko Dzurjanin

Hovoríte, že na stránke nájdeme aj informáciu o vlastníkovi chrámu? Kostoly nevlastnia cirkvi?

Sú chrámy, ktoré vlastnia napríklad aj obce alebo mestá. Aj tieto informácie som získaval posledné dva roky, najmä s telefónom pri uchu – a trikrát som zistil, že neobmedzený paušál, ktorý mám, nie je neobmedzený.

Asi často odpovedáte na túto otázku, ale – čo z toho máte?

Otec hovorí, že som veľmi bohatý duchom.

Dobre, ale z toho sa nenajete...

To je pravda. Vznikajú však z toho pekné spolupráce, jednak s cirkvami, ale aj s osobami mimo cirkví, takže ja sa nesťažujem. Hovorím, chvalabohu, že ma má Pán Boh rád, lebo vždy niečo vymyslí, keď mi dochádzajú peniaze.

Teraz aktuálne riešime spoluprácu s Trnavskou arcidiecézou, lebo sa chystajú vyrobiť nový schematizmus. Volala mi sestrička, ktorá to má na starosti, aby som jej povedal, koľko kostolov majú v arcidiecéze, pretože oni to netušia, že je v tom neporiadok a že sa mi ospravedlňuje, ale oni nemajú potuchy ani o patrocíniách svojich kostolov. Tak sme sa dohodli, že im pomôžem.

To ma prekvapuje, že ani arcidiecéza nemá tušenie, koľko kostolov má...

Hovorím, že toto je sonda do hlbín cirkví na Slovensku. Som rád, že mi z jednotlivých biskupstiev a arcibiskupstiev udelili súhlas a vydali povolenia na to, čomu sa chcem v druhej časti projektu venovať. Keď si vymyslíte projekt v takomto meradle, tak to neutajíte a na sto percent budú o vás vedieť. Na prípadných rekolekciách som potom varený a pečený.

Pri fotografovaní jedného interiéru evanjelického kostola som podpisoval extra zmluvu, že fotografiami nechcem propagovať politické hnutia či strany, alebo nejaký izmus, či ideológiu. Zdieľať

Prečo potrebujete povolenia na to, aby ste mohli fotiť interiér kostolov?

Tomu sa čuduje veľa ľudí. V skratke povedané – kostol nie je vaša obývačka a nemôžete si tam robiť, čo chcete.

Čo fotíte v kostoloch? Lebo niektoré chrámy majú pekný iba oltár a v iných kostoloch je umelecké dielo na každom kúsku omietky.

Mojím cieľom je odfotografovať kostol od dverí k oltáru a od oltáru k dverám.

Zaznamenávate teda len to, alebo aj ďalšie zaujímavosti?

Keď je niečo zaujímavé, o čom viem, alebo mi povie pán farár, že toto by stálo za to, tak si to odfotografujem. Ale v zásade moja návšteva spočíva v tom, čo som spomínal. Plus ako bývalý organista si fotografujem aj dispozíciu organa a jeho manuály. Ocenia to hlavne organisti, keď budú zháňať nejaké informácie o organe v tom-ktorom kostole, kde majú mať koncert.

Kde vás doteraz najviac zaujal či prekvapil organ?

Hral som na mnohých organoch, vždy sa pýtam pána farára či farárky na možnosť zahrať si. Hral som v Šaštíne, na historickom organe v Borskom sv. Mikuláši v časti Borský sv. Peter. To boli zážitky. Veľmi sa teším, že si zahrám v evanjelickom kostole v Brezovej pod Bradlom, ktorý je prvotinou Martina Šaška.

Sú aj kňazi, ktorí sa pripoja a spievajú so mnou piesne z kancionála. Ale účelom mojej návštevy interiéru kostola je zachovanie kultúrneho a duchovného dedičstva a bohatstva, lebo ak kostol, nedajbože, padne, potom nám všetkým ostanú oči pre plač. A nie raz došlo na moje slová.

Ako to myslíte?

Od roku 2015 už nejaké kostoly aj padli, napríklad Žiar nad Hronom, časť Kupča. Tam bol v poli kostolík, ktorý vlastník pozemku zrovnal so zemou buldozérom. Dodnes si búcham hlavu o stenu, že som neodfotografoval kostol v miestnej časti Ráztoka v obci Horná Mariková, kde bol do roku 2016 drevený kostol, ktorý zhorel.

Týždeň pred tým, ako zhorel, som rozmýšľal, že si odfotím jeho interiér, lebo nad vchodom bol namaľovaný obraz, na ktorom boli ľudia, ktorí ten kostol stavali. Obraz zhorel a jediné, čo dnes ostalo, je pár ohorkov, ktoré pán farár bude opatrovať v novom kostole. Jednoducho, nestihol som to.

Nemysleli si o vás niekde, že ste zlodej? Predsa len, ak sa v malej dedinke obšmieta niekto cudzí okolo kostola, môže to byť podozrivé.

Ľudia si mysleli všeličo, ale najčastejšie som sa stretával s tým, že sa pýtali, v ktorej televízii budeme a v ktorých novinách sa o nás bude písať. Videli totiž, že som mal fotoaparát zavesený na krku.

A keď mi niekedy ani po vysvetlení zámeru návštevy interiéru kostola a preukázaní sa oficiálnym papierom z biskupstva kňaz neveril, povedal som, že sa môže informovať na príslušnom biskupskom úrade.

Obavám rozumiem, ale dúfam, že ak sa informácia o obnovenej stránke projektu rozšíri, všetky časom opadnú.

Dnes stále rátam s tým, že nie všade to môže ísť bez problémov. Napríklad keď som fotil interiéry kostolov v Bratislavskej arcidiecéze, tak prvé, na čo sa pýtali, bolo, či mám povolenie. Bez neho ani na krok.

Všetkým obavám rozumiem a aj napriek všetkému, čo sa deje, som vďačný, že môžem zachovávať kultúrne a duchovné dedičstvo a bohatstvo Slovenska. Lebo v našich chrámoch sa nachádza toho tak veľa, že si to bežný človek po všetkých stránkach ani nevie predstaviť.

Myslíte historické a umelecké diela?

Áno. Sú to obrazy, zariadenie kostola a podobne. V kostoloch je „majland“, ktorý si nevieme ani predstaviť, aj preto sa tam nemôžeme správať ako doma v obývačke.

V akom stave máme na Slovensku chrámy?

Závisí to od mnohých faktorov, najviac azda od finančnej kondície farností či cirkevných zborov. Ale neviem to tak posúdiť. Stalo sa mi, že ma kňaz nechcel pustiť do kostola v obave, že na mňa spadne.

Kde napríklad?

V Zohore. Mal tam pásky, kde sa môžu veriaci pohybovať. Ak v takomto prípade kňaz povie nie, ja vás do kostola nepustím, tak tomu rozumiem. Nikto si predsa nechce zobrať na vlastné triko smrť cudzej osoby. Inak nemám rád odpoveď „lebo“. V povoleniach z biskupstiev mám vyslovene napísané, že sa musím s každým kňazom dopredu dohovoriť mailom či telefonicky, že prídem fotiť interiér. A to aj robím. Nemôžem ísť za kostolníkom alebo nejakým veriacim.

U kapucínov v Bratislave som tiež najprv šiel za predstaveným kláštora a on mi hovorí: „Dobre, že ste prišli za nami a vysvetlili, o čo ide, lebo keby sa objavila fotografia nášho interiéru v knižke, tak sa pýtajú na biskupstve, že ako sa to mohlo stať, a my máme z toho problém.“

Čítajte tiež

Stalo sa mi dokonca, že pri fotografovaní jedného interiéru evanjelického kostola som podpisoval extra zmluvu, že fotografiami nechcem propagovať politické hnutia či strany, alebo nejaký izmus, či ideológiu.

Ako hodnotíte nové kostoly na Slovensku?

Keďže nie som architekt, tak sa k tomu nevyjadrujem. Časom som pochopil, že napríklad pri výstavbe kostolov, ktoré sa stavali v deväťdesiatych rokoch, nie vždy mal hlavné slovo architekt, ale liturgická komisia, ktorá príde a povie, že toto bude tak a tamto bude onak.

Slovo majú aj veriaci, čiže často to je kompilácia viacerých názorov. Poznám aj architektov, ktorí nie sú spokojní ako stavba kostola dopadla.

Ktorý kostol sa vám doteraz najviac páčil?

Z exteriéru sa mi najviac páči rímskokatolícky Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho na sídlisku Stráňany v Michalovciach. Kostol pripomína koráb, je to moderný kostol z roku 2008. Vnútri som zatiaľ nebol. A z interiéru sa mi najviac páčil bývalý farský kostol v Pezinku. Doteraz sa čudujem, ako môže byť taký pekný kostol, ktorý zvonka pôsobí ako krabica. Tento kostol ma veľmi prekvapil.

Keď sme chodili po východnom Slovensku, v Hendrichovciach mi hovorí kamarát, že mi ukáže najväčší gýč východného Slovenska – miestny kostol. Tento zážitok som povedal aj v Nočnej pyramíde na Rádiu Slovensko, kde ma pozvali v roku 2015. Na druhý deň ma architekti skoro ukameňovali, že ako som si dovolil niečo také povedať. Bránil som sa, že to hovorí môj kamarát, netvrdím to ja.

Keď idete fotiť kostoly, čo máte so sebou?

Foťák v obale za 639 eur. Nemám žiadne reflektory ani dron.

Gréckokatolícky Kostol Matky ustavičnej pomoci v Starej Ľubovni. Foto: Zdenko Dzurjanin

Koľko fotoaparátov ste „spotrebovali“?

Zatiaľ dva.

Existuje ešte krajina, ktorá by mala tak podrobne zmapované kostoly?

Ak existuje, tak to je skupinová robota. Avšak v takomto formáte, ako to možno nájsť na stránke, to nemá spracované žiadna krajina. To by ste v nej museli nájsť podobne zameraného človeka, ako som ja.

Ale Slovensko nie je veľká krajina, ak by niečo podobné mal urobiť jednotlivec v Taliansku či Poľsku, tak to je asi nemožné.

V Poľsku by to bola samovražda. Mám však zrátané, koľko je do určitého momentu kostolov v Poľsku. Malo by ich tam byť okolo 24-tisíc. A či je Slovensko veľká krajina? Viete, inak vyzerá, keď sa na ňu dívate cez Google Maps, a inak, keď si to máte prejsť v teréne. Kto však tvrdí, že Slovensko je malé, nemá pravdu.

Takže na Slovensku máme viac chrámov na počet obyvateľov.

Mám štatistiku počtu kostolov na tisíc obyvateľov a to je 23,90. Na Slovensku vychádza 1,43 kostola na jednu obec, a keby sme všetky kostoly rozmiestnili rovnomerne na našom území, tak jeden kostol bude vzdialený od druhého na 11,72 kilometrov štvorcových.

Sú tam zarátané aj kostoly, ktoré sú už ruiny?

Áno, sú tam aj funkčné a nefunkčné kostoly, aj zrúcaniny.

Pravoslávny katedrálny chrám v Prešove. Foto: Zdenko Dzurjanin

Koľko je na Slovensku nefunkčných chrámov?

Takých, kde sa neslúžia bohoslužby, je 196. Na Slovensku je len jedna zrúcanina kostola s konsekrovaným oltárom a to je Kostol sv. Jozefa v Nitre na Zobore.

Pri oficiálnom spustení webovej stránky o kostoloch ste priznali, že za dva roky ste spálili len benzín za asi 38-tisíc eur a že za to, čo ste do toho investovali, ste mohli mať aj dom.

Áno, ale neľutujem nič z toho, ani financie, ani čas a ani tých osem rokov, čo som tomu venoval.

Odporúčame

)
Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.