Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Interview Svet kresťanstva
09. máj 2022

Ženy v Biblii

Do Biblie patrí i hriech. Príliš patriarchálne myslenie v nej je jeho dôsledkom

Je Biblia sexistická? O vnímaní ženy a jej poslania na stránkach Biblie hovoríme s biblistkou Dagmar Kráľovou.

Do Biblie patrí i hriech. Príliš patriarchálne myslenie v nej je jeho dôsledkom

Foto: Postoj/Andrej Lojan

„Pre niektoré feministky minulých storočí skutočnosť patriarchálneho tónu narúšala kredibilitu Biblie. Pokúšali sa o jej pretlmočenie do ženskejšieho sveta. Ich snaha vyústila aj do knižnej podoby Biblie pre ženy, ktorá následne vyvolala mnohé kontroverzie a napokon sa vo väčšine feministických kruhov ani neujala,“ hovorí saleziánka Dagmar Kráľová. 

V rozhovore približuje, prečo je dôležité pozerať sa na Bibliu aj zo ženského pohľadu, ako sa Biblia vyrovnáva s patriarchálnym prostredím a postavením ženy v ňom, a tiež či je správne vnímať Boha len ako Otca, čiže muža.

Hovorí aj o tom, ako sa jej počúvajú slová apoštola Pavla o podriadenosti žien mužom i ako sa cíti medzi mužmi biblistami. 

Niektorí považujú Bibliu za sexistickú v zmysle nadradenosti jedného pohlavia nad druhým. Je Biblia z dnešného pohľadu sexistická?

O jej starozákonnej časti to z literárneho hľadiska možno pripustiť. Štúdium Mojžišovho zákona, a predtým i jeho spisovanie, redakcia, boli rezervované mužom. Žena sa v staroveku k vzdelaniu, a teda ani k posvätným spisom nedostala, iba ak počúvaním o nich v rodine, pri liturgických sláveniach a neskôr v synagóge.

Žilo sa vo vedomí, že Tóra je pre svet mužov. A ženám musel stačiť nepriamy kontakt s ňou, najmä cez život otcov a manželov oddaných Pánovmu slovu.

Prostredie, do ktorého je Biblia zasadená, je patriarchálne. Máme mať pri čítaní Biblie na zreteli stále tento patriarchálny kontext? Nemala by byť práve Biblia aj v tomto nadčasová?

Pri čítaní Biblie je nevyhnutné brať do úvahy dobu, v ktorej sa formovala. No jej nadčasovosť nespočíva v historickom kontexte. Ten patrí k jej autenticite a je pôdou, z ktorej v osobe Ježiša Krista vyrastá to nové, čo pretrváva nad všetky časy.

Pre niektoré feministky minulých storočí skutočnosť patriarchálneho tónu narúšala kredibilitu Biblie. Pokúšali sa o jej pretlmočenie do ženskejšieho sveta. Ich snaha vyústila aj do knižnej podoby Biblie pre ženy, ktorá následne vyvolala mnohé kontroverzie a napokon sa vo väčšine feministických kruhov ani neujala.

Muselo uplynúť mnoho storočí, kým sa k štúdiu a k osobnému chápaniu Písma postupne dostali aj ženy. Dnes, keď lepšie chápeme, že Biblia má okrem nadprirodzenej i ľudskú dimenziu, nám nerobí problém čítať ju ako vsadenú do pre ňu typického dejinného kontextu.

Je nesprávne interpretovať Bibliu zo ženského pohľadu?

Myslím, že je úplne legitímne snažiť sa hlbšie chápať najmä poslanie a génia žien v Biblii aj tak žensky. Veď čo môže veriacej žene lepšie pomáhať budovať svoju originálnu, osobitnú identitu, ak nie Sväté písmo, najmä Nový zákon? Čím v dnešnej tekutej kultúre môže svoju identitu lepšie podložiť, do čoho ju zakoreniť? Do nejakých pochybných mód či „izmov“?

„Akýkoľvek priamy, aj dobre myslený feministický zásah do štruktúry Biblie by ju porušil a v istom zmysle sterilizoval.“ Zdieľať

Akýkoľvek priamy, aj dobre myslený feministický zásah do štruktúry Biblie by ju porušil a v istom zmysle sterilizoval. No a napokon rozvrátil. Jej vznik trval tisícročia a uskutočňoval sa neopakovateľným spôsobom. Preto Bibliu nemožno dotvárať a už vôbec nie prerábať.

Samozrejme, Biblia nie je dokonalá či vyvážená kniha podľa súčasných predstáv a očakávaní. Vyrušuje nás v nej napríklad aj množstvo násilia, i keď často obrazného. Lenže ak by z nej niekto odstránil krvavé scény, tým by ju retušoval a v istom zmysle sterilizoval. Aj napriek ľudským obmedzeniam, ktoré sú v Biblii zjavné, treba ju prijímať v jej integrite.

Nebojím sa povedať, že do Biblie patrí i hriech. Aj príliš patriarchálne myslenie v nej je jeho dôsledkom. Napokon Biblia je a zostane knihou nielen o dobrote Boha, ale aj o krehkom človečenstve na jej pozadí.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Aký obraz o ženách ponúka Biblia?

V Biblii dominuje krása žien, ale nie čisto fyzická. Najčastejší hebrejský výraz pre krásu tôb grécka Biblia prekladá podľa kontextu ako agathòs (dobrý) alebo kalòs (krásny) a veľakrát znamená jedno i druhé súčasne.

Preto rozlišovanie medzi ich etickým a estetickým významom nebýva jednoznačné. Čiže krásne ženy spomínané v Biblii môžu byť rovnako aj dobrými ženami. A o to vlastne ide, aby ich vonkajšia príťažlivosť prerastala do vnútornej, bola výrazom bytostnej krásy. Až tá vnútorná robí ženu naozaj krásnou.

V Biblii tiež čítame, že nielen Boh, ale i muži si ženu vážia, že s ňou počítajú na každom kroku. Môžeme si v nej nalistovať i rôzne chvály na statočné ženy, dokonca i Zlatú abecedu o dobrej žene (Prís 31, 10 – 31). Aj keď je napísaná z pohľadu muža, práve tým vypovedá o jeho neodškriepiteľnej úcte voči nej.

Skutočne? Už na prvých stránkach Biblie čítame, že prvého stvoril Boh Adama a až neskôr z jeho rebra ženu. Niektorí v tom vidia práve zárodok nadradenosti muža voči žene.

To je obyčajné nepochopenie biblickej správy o stvorení. Obaja, Adam a rovnako i Eva boli stvorení na obraz a podobu samotného Boha. Bodka. V tom je maximum dôstojnosti obidvoch.

Rozprávanie na začiatku Biblie o žene rovnej mužovi bolo v tých časoch prevratné. Slová, že Boh stvoril človeka ako muža a ženu, sú základom kresťanskej antropológie dodnes. Na nich stojí aj neuletený i kresťanský feminizmus.

Čítajte tiež

Čo sa spravidla prehliada, je, že ešte pred pádom obaja, Adam aj Eva, dostávajú príkaz vládnuť. No nie nad sebou navzájom, ale nad celým stvorenstvom. Samozrejme, v tom pravom, správcovskom zmysle. Teda nielen muž je poslaný podmaniť si zem, ako sa to zvykne zdôrazňovať.

Okrem toho stvorenie „z rebra“, čiže z Adamovho boku, blízkeho pri srdci, nebolo v tom čase niečo ponižujúce. Práve naopak, v chápaní starovekých národov takto vznikali bohyne.

Zároveň biblická správa o stvorení prvých ľudí poukazuje na to, že človek je stvorený pre vzťah, vzájomnosť. Že svoj rozvoj, šťastie, naplnenie dosahuje v otvorenosti pre inakosť toho druhého.

Jedom na každý plnohodnotný vzťah je spomínaná nadradenosť. Preto umelá nerovnosť, ktorú do vzťahu muža a ženy vnáša hriech, ničí kvalitu ich vzájomného vzťahu. Nakoniec každá nadradenosť kohokoľvek – muža alebo ženy – je prejavom skrytej menejcennosti.

Pozrime sa na ďalší obraz z raja. Eva je tá, ktorá odtrhla jablko. Eva je tá, ktorá zlyhala.

Mienka, že Eva zviedla Adama, je iba klišé a nepochopenie semitského vyjadrovania. Keby sme si pozornejšie rozobrali toto poetické rozprávanie o stvorení a o prvotnom hriechu, vyšli by z toho obaja jedna k jednej.

Už len taká maličkosť: kde bol Adam v kritickej chvíli, keď had zaútočil na Evu? Veď ju mal chrániť ako vzácny dar. Dokonca sľuboval, že k nej prilipne. Nielen ona mala pomáhať jemu, ale i on jej. Napokon, presné inštrukcie o tom, ktoré ovocie sa jesť môže a ktoré nie, dostal predsa Adam. Eva ešte utvorená nebola.

Už tu Biblia naznačuje, že statočný muž je ten, kto vie vziať na seba plnú zodpovednosť za jemu zverených – nehádže ju na iného a tobôž nie na ženu, ktorá má iné poslanie. Je preto jemnejšia, zraniteľnejšia. A statočná žena zas nepodlieha lákavým vábeniam, nezveličuje ani veci nezamotáva, ako to badáme u Evy.

V Biblii nevystupuje veľa žien v porovnaní s mužmi, ktorí mali významné postavenie a poslanie v dejinách spásy. Ako sú vykresľované ženské postavy v Biblii?

Biblia ženy neidealizuje, prevažne ich však predstavuje v pozitívnom svetle. Pri mužoch to až tak neplatí. Aj také superhviezdy ako Abrahám či kráľ Dávid sú prezentovaní aj so svojimi slabosťami a nečnostným konaním, zbabelosťou či dvojznačnosťou.

To je však na Biblii krásne, že nie sú v nej romantické ani vypreparované charaktery. Zrejme pre povzbudivé svedectvo o tom, ako Boh zachádza s krehkým človekom. Napriek jeho hriešnosti ho má rád, pomáha mu, vyslobodzuje ho. 

Vyslovene negatívne ženské postavy v Biblii by sme napočítali takmer na jednej ruke. Takými sú starozákonné kráľovné Jezabel a Atalia alebo novozákonná Herodiada s dcérou Salome. Väčšinou nám Biblia predstavuje čnostné, silné ženy. Skutočné bojovníčky. V tomto zmysle mi neprekáža, že ich nie je rovnaký počet ako mužov. Lebo dobrého stačí aj málo. (Úsmev.)

Vychádzajúc z toho, že Biblia je koncipovaná patriarchálne, má zmienka o týchto ženách o to výpovednejšiu hodnotu?

Určite. Zoberme si napríklad Mojžiša. Okolo tohto starozákonného velikána vidíme minimálne šesť statočných žien, cez ktoré sa prejavila Božia ochrana. O jeho život zápasili najprv dve egyptské babice, potom jeho matka, následne sestra Miriam, faraónova dcéra i jeho manželka Sefora. Spomínajú sa iba okrajovo, ale bez nich by sme Mojžiša určite nemali.

V Biblii sú iba tri knihy, ktorých ústrednou postavou je žena. Prvá v poradí, Kniha Rút, hovorí o nádhernom vzťahu svokry a nevesty, u ktorých sa snúbi životná múdrosť zrelej ženy s učenlivou statočnosťou mladšej.

V Knihe Judita sa zas v mužskej optike predstavuje ideál Židovky, ktorá má byť nielen pekná, múdra, bezúhonná, ale aj bojujúca za záchranu svojich rodákov.

Kniha Ester oslavuje ženu, ktorá svojím pôvabom ovládne srdce pohanského kráľa, čím zachráni židovský národ pred pogromom.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Aké poslanie majú biblické ženy?

V prvom rade zápas o život. Lebo biblická žena nikdy nezabúda, čo je podstatné. Napríklad neplodné ženy, počnúc Sárou, Rebekou, Ráchel či Tamar až po novozákonnú Alžbetu, v nej zúfalo zápasia o nový život. Matky ako Agar, Rebeka, Jochabed, Šaulova vedľajšia žena Resfa, Dávidova Betsabe i Josaba bojujú o záchranu a dobro detí.

Mohli by sme sem zaradiť aj úctu k panenstvu, manželskej čistote, cti manželky a sestry najmä u Zuzany, ale aj u Jefteho dcéry, Dávidovej Tamar, u Sulamit z Piesne piesní a podobne. Ale aj u Tobiášovej Sáry, ktorá si veľa vytrpela, kým dosiahla Pánom požehnané manželstvo.

Ženy v Biblii sa vedeli namáhať aj o vieru v pravého Boha vo svojom rode i národe. Ich oddanosť Bohu nebola intimistická, ale otvorená pre záchranu celej rodiny, Božieho ľudu. Vidíme to napríklad u prorokyne Debory alebo Jáhel, či už spomenutej Judit, Ester a tiež u matky siedmich umučených synov z Knihy Machabejcov. Ba dokonca aj u bývalej neviestky Rachab, ktorá sa so svojou rodinou rozhodla pre Boha Izraela.

Inzercia

Jednoznačne im ide o výchovu. Tú mravčiu prácu, ktorá ticho buduje ľudské katedrály. Potrebné tak včera ako dnes. Nevychovali ideálnych synov či dcéry, to nie. Ale takých, ktorých Najvyšší mohol použiť pre svoje plány, napríklad Jakubova žena Lea, Anna – matka proroka Samuela, Samsonova matka, hoc bez mena, a mnoho ďalších.

Ktoré feminínne prvky môžeme ešte v Biblii vidieť?

Zreteľný ženský prvok je v múdroslovných knihách, kde Múdrosť je personifikovaná v osobe ženy, pani Múdrosti alebo dievčatka, ktoré sa bezstarostné hrá či tancuje pred tvárou Všemohúceho. A to je silné posolstvo o tom, že múdrosť nespočíva iba v racionálnom poznaní, ale v umení dobrého života, v intuícii, napojení na Božie vedenie.

„Biblia ženy prevažne predstavuje v pozitívnom svetle. Pri mužoch to až tak neplatí. Aj také superhviezdy ako Abrahám či kráľ Dávid sú prezentovaní aj so svojimi slabosťami a nečnostným konaním.“ Zdieľať

K mimoriadne múdrym ženám okrem ďalšej prorokyne Holdy Písmo zaraďuje i Abigail, druhú Dávidovu ženu, či ženu z Tekuy, alebo ďalšiu anonymnú ženu z Abel-Bet-Maáchy, ktorá svojou prezieravosťou zachránila celé mesto.

Aj ruach, čiže Boží duch, dych či Boží vietor – ešte zahalený do tajomstva – je v Starom zákone ženského rodu. Práve on asistuje pri stvorení a otvára nadprirodzený rozmer vo svete i v človeku, ktorý je špecifický pre biblické zjavenie.

Napokon svadobné spojenie medzi mužom a ženou je v Biblii obrazom Pánovho vzťahu k človeku, jeho večne trvajúcej zmluvy s celým ľudstvom.

Biblia predstavuje Boha ako Otca, čiže muža. Je správne si identifikovať Boha iba s jedným pohlavím?  

V Biblii je obzvlášť významný prvok, ktorý pôsobivo dokresľuje ženskú tvár Boha. Totiž ústredným posolstvom Biblie je Božie milosrdenstvo, zľutovanie voči človeku. A túto vlastnosť Boha Biblia vykresľuje najčastejšie dvoma výrazmi: mužským chesed a ženským rachamim.

Ženské vyjadrenie Božieho zľutovania pojmom rachamim je odvodené od materského lona, doslova maternice. Je to vznešená skutočnosť, ktorou sa v patriarchálnej dobe dostáva na úroveň mužského chápania Božieho milosrdenstva intimita ženy. Akoby bolo málo, že Boh miluje len otcovskou láskou.

Čiže v láske Boha je prítomná aj silná, nepodmienená materská láska, ktorou je matka oddaná svojmu dieťaťu, nech je akékoľvek.

Doteraz sme spomínali najmä Starý zákon a starozákonné ženy. V čom sú výnimočné ženy Nového zákona?

Sú doslova nové, znovuzrodené. Skrze potvrdenie ich jedinečnej dôstojnosti Ježišom, za čo mu boli nesmierne vďačné. Tej dôstojnosti, ktorú zrejme v sebe cítili, a predsa ju museli ukrývať v hĺbke srdca celé veky.

Preto novozákonné ženy dýchajú vnútornou slobodou. Či chudobné, alebo bohaté, vydaté i slobodné, staršie aj mladšie. Všetkým, čo boli a čo mali, sa otvorili pre kráľovskú službu lásky. Teda tie, ktoré prijali do svojho života evanjelium, Ježiša. Jednotkou medzi nimi bola jeho matka Mária. 

Keďže evanjeliá sú napísané esenciálnym spôsobom, pre mená Ježišových učeníčok okrem zopár Márií, Jany a Zuzany nebolo veľa priestoru. Nestretávame sa ani s menami žien, ktoré Ježiš uzdravil, ktorým pomohol alebo sa s nimi zhováral. No perlou medzi nimi je Mária Magdaléna, dnes už aj s oficiálnym titulom apoštolky apoštolov. Ostane navždy prototypom ženy zapálenej pre Ježiša a jeho evanjelium.

Práve Pannu Máriu považujeme za tú „naj“ biblickú ženu, máme ju v predstavách ako kráľovnú v brokátových šatách, s korunkou a žezlom umiestnenú vysoko na oltároch. Je to biblická predstava?

Nie. V biblicky chápanej úcte k Márii vychádzame z toho, že Ježiš nechcel, aby sa zdôrazňovali jej materské výsady na úkor počúvania a napĺňania jeho učenia.

Aby sme pochopili Máriinu skutočnú veľkosť, je dobré brať do úvahy jej reálny obraz chudobnej ženy. So skúsenosťami slobodnej matky, prenasledovanej migrantky, chudobnej vdovy, ktorá ešte k tomu všetkému musela prežiť potupnú popravu svojho jediného syna v plnej sile. A ktorá kráčala, napredovala i v temnote viery, aj napriek všetkým ťažkostiam.

Ako Otec neušetril svojho syna Ježiša, nešetril ani ju. Pre veriaceho je obraz pozemskej Márie skutočnejší. A tiež bližší a účinnejší ako výlučne nebeská podoba. Posmrtný život je pre nás veľká neznáma, a preto nebeský život Panny Márie, ak si nedáme pozor, môže pre nás vyznievať dokonca i magicky. Ale to by bolo na dlhšie.

Nezdôrazňuje sa práve vyzdvihovaním Máriinej dokonalosti ešte viac akoby hriešnosť a nedokonalosť „obyčajnej“ ženy? Čo sa v konečnom dôsledku môže v cirkvi odzrkadľovať aj vo vzťahu voči žene samej osebe.

Hodnota nikoho by nemala byť určovaná na úkor niekoho druhého. Ani dokonalosť Panny Márie. Podľa ducha evanjelia by to bol opak pravej veľkosti.

Skôr je dobré stavať na nesmiernej dôstojnosti, ktorú Boh dal každej žene, každému mužovi, a teda aj Márii.

O tom, že Boh ju môže v mimoriadnej miere zdokonaliť v každom z nás, niet pochýb. A že to s Pannou Máriou urobil, ani o tom netreba pochybovať. Dôležitejšie však, ako ju lacno vyzdvihovať, je sledovať jej rast a dozrievanie tu medzi nami. A tak ako ona, ba spolu s ňou kráčať za Kristom.

Ktorá biblická žena je pre vás osobne inšpirujúcou?

V prvom rade je to Mária. Potom, primerane veku, stále iná. Momentálne napríklad starnúca vdova Noemi, ktorá sa nebála nových okolností a vydala sa na ďalekú cestu nevediac, čo ju v cieli čaká. Nestratila kontakt s realitou ani pedagogický talent a dala dokopy svoju ovdovelú nevestu s novým manželom. A mohla sa tešiť z vnúčat.

Foto: Postoj/Andrej Lojan 

Vráťme sa ešte k Novému zákonu. Akú zmenu v pohľade na ženu priniesol Ježiš?

Už na prvý pohľad revolúciu. Ježiš je voči ženám pozorný, vnímavý, rešpektujúci. Prihovára sa im, vedie s nimi dialóg, dotýka sa ich. V tej dobe. Nábožných vodcov tým dozaista vyvádzal z miery. A čo je hlavné, nikdy ich – na rozdiel od niektorých mužov – nesúdil. Nikto sa dovtedy k ženám tak nesprával a aj tí najšľachetnejší muži majú čo robiť, aby ho nasledovali.

Na druhej strane, Ježiš nepriniesol vo vzťahu k ženám absolútnu novosť. On sám sa, napríklad pri posudzovaní rozvodu, odvoláva na počiatok, na to, že muž a žena boli stvorení ako rovní. Odmietol akékoľvek zvýhodňovanie rozvodu pre muža. Naopak, chcel vzájomnú zodpovednosť.

Napokon Ježiš hovorí, aby sme nikoho nenazývali otcom, učiteľom, lebo my všetci sme „iba“ bratia a sestry. Na tej istej rovine. Žiaľ, často sme akísi hluchí k autentickej úcte Ježiša voči ženám. Týka sa to nielen úcty mužov k nim, ale i úcty žien k sebe samým.

Bol Ježiš feminista?

To je silné a zároveň úsmevné vyjadrenie. Z môjho zorného uhla bratstvo a sesterstvo, respektíve bratsko-sesterské vzťahy ďaleko presahujú galantnosť či rešpekt nejakého feministu voči žene. Teda Ježiš chce od nás viac ako nejaký zdravý, kresťanský feminizmus – či od mužov, alebo od žien.

Dlho mi trvalo, kým som pochopila, že je krásne byť nielen silným, ale aj slabým, nielen samostatným, ale i závislým, nielen zdravým, ale i chorým. Vzťahy, ku ktorým nás vedie Ježišovo evanjelium, idú oveľa ďalej a hlbšie ako uznanie rovnoprávnosti žien s mužmi vo všetkých možných odtieňoch.

Vlastne Ježišovo vykúpenie človeka sa týka i návratu ku kráse prvotného vzťahu medzi mužom a ženou.

Lenže k tomuto návratu ani samotní Ježišovi nasledovníci veľmi nepomohli. Myslím na apoštola Pavla a jeho známe a toľkokrát uvádzané slová o tom, ako sa majú ženy podriaďovať mužovi.  

No to ste ma teraz dostali. (Úsmev.) Dodnes neviem celkom stráviť tieto slová svätého Pavla. Na druhej strane, Pavol je vo svojom apoštolskom nasadení najväčším priekopníkom spolupráce so ženami. V tých časoch. Vedel zaktivizovať, prijať, zapojiť, podnecovať a nechať pracovať pri sebe mnohé ženy. Spomeňme aspoň niektoré: Priscila, Lýdia, Féba, Evodia a Syntycha. V tom zostane geniálny.

Ak sa tu a tam trochu pomýlil – aj on v rámci ducha doby, v ktorej žil –, musím to tomuto velikánovi predsa len zo srdca odpustiť. Najmä ak si prečítam, že hovorí aj to, aby sme sa podriaďovali jedni druhým vo všeobecnosti.  

„Pavol je vo svojom apoštolskom nasadení najväčším priekopníkom spolupráce so ženami. Vedel zaktivizovať, prijať, zapojiť, podnecovať a nechať pracovať pri sebe mnohé ženy.“ Zdieľať

Pri pozornejšom zahĺbení sa do state, kde Pavol píše o podriadenosti žien mužom, nemôžeme preskočiť slová, že muž má milovať svoju ženu ako Kristus miluje Cirkev. A to je maximum, o ktorom môžu ženy často iba snívať. Škoda, že sa to nespomína aspoň toľkokrát ako tá podriadenosť.

Akoby Pavol chcel povedať, že kto miluje ženu Kristovou láskou, a teda láskou až na smrť, môže žiadať od nej aj to, aby mu bola podriadená. Možno som staromódna, ale takúto podriadenosť by som brala.

Stretávate sa s nepochopením týchto slov zo strany mužov, ale i žien často?

Snažím sa byť voči podobným nezrelostiam slobodná. Je to chronická cirkevná choroba, ak Písmo používame na podporenie toho, čo chceme povedať, alebo vlastného názoru. Listujeme, hľadáme citáty, často vytrhnuté z kontextu, ktoré by sa nám hodili.

Voči Písmu máme mať opačný postoj: v pokore a očakávaní mu nechať slobodu. Čo mi Božie slovo hovorí dnes, v tejto situácii či k tejto veci? Chce to obrat, ktorý nám ide stále akosi pomaly.

Som presvedčená, že keby sa naša viera hlbšie zakoreňovala, respektíve živšie vychádzala z Písma, bolo by v nej menej nesympatických i bolestivých odchýlok, ku ktorým patrí aj nezdravá nadradenosť voči druhým.

V cirkvi by mala existovať len jedna vláda. Tá Kristova, ktorá sa sprítomňuje v slúžiacej hierarchii spolu s vládou bratskej a sesterskej lásky. Ich pravou tvárou je služba, nie vynútená, ale darovaná.

V Biblii i v cirkevných dokumentoch sa často hovorí len o synovstve či bratstve. Nezabudlo sa na dcéry či sestry, ktoré sú tiež Božími deťmi a členkami cirkevného spoločenstva?

Je to záležitosť prekladu, slovenčina je hodne maskulínne nastavená. Mali by sme viac popracovať na prekladoch vôbec, pretože ťažko je mne ako Božej dcére meditovať slová o synovstve či ako sestre v komunite napĺňať princípy bratského života. K zbytočným nedorozumeniam týkajúcim sa Písma či dokumentov často dochádza aj pre skostnatené preklady.

Ako sa cítite ako žena v rodine biblistov, kde sú vo veľkej miere zastúpení práve muži?

Osobne sa biblistkou v užšom zmysle slova necítim. Nanajvýš biblickou teologičkou, lebo intenzívnemu štúdiu Písma som sa mohla venovať až v neskoršom veku.

Medzi mužmi biblistami sa však cítim dobre. Potvrdzujú mi skutočnosť, že Písmo vo veľkej miere formuje človeka zvnútra, že prispieva k jeho dozrievaniu, a teda i k bratskosti. O to viac si vážim, ak muži biblisti oceňujú aj tie aspekty, ktoré v Písme vie lepšie prečítať žena.  

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.