Prekladanie kňazov Správcu farnosti či kaplána preloží biskup jedným papierom, farára nie

V najbližších dňoch budeme na Slovensku opäť svedkami výmeny kňazov vo farnostiach. Prekladanie duchovných má svoje pravidlá a najmä farárov biskupi nemôžu prekladať len tak.

Kňazi zasa s prekladaním rátajú, na nové pôsobisko si však zvykajú. Každý mladý muž vie, že keď si vyberie kňazskú dráhu, musí počítať s tým, že nebude celý život na jednom mieste.

V Katolíckej cirkvi je zvykom, že kňazi sa vo farnostiach menia. Pokiaľ ide o kaplánov, tých biskupi menia niekedy po roku, no niekedy nechajú kaplána vo farnosti aj tri či štyri roky.

Farár a dekan v Rimavskej Sobote Rastislav Polák je kňazom 23 rokov. Za ten čas bol na jednom kaplánskom mieste a momentálne je na piatom farárskom mieste. Treba povedať, že v diecéze, ako je aj Rožňava, kde je kňazov menej, sa mladý duchovný stane farárom skôr ako v diecéze, kde je kňazov viac. Tam sú noví kňazi kaplánmi dlhšie a kaplánskych miest vystriedajú viac.

Dekan Polák si uvedomuje, že ku kňazskému životu patrí aj prekladanie. „Myslím si, že s tým musí každý kandidát, ktorý sa chce stať kňazom, rátať,“ hovorí duchovný. On osobne za najväčšiu ťažkosť pri zmene pôsobiska považuje sťahovanie.

Na otázku, ako môžu veriaci pomôcť kňazovi pri výmene, odpovedá, že práve pri spomenutom sťahovaní a že „určite každého kňaza poteší aj prejav vďačnosti“.

Ak veriaci kňaza neprijmú, problém je na oboch stranách

Prekladanie do inej farnosti je náročnejšie pre gréckokatolíckych kňazov, ktorí majú rodiny, a preto dekrét na nové miesto znamená zmenu bydliska aj pre manželku a deti. Správca farnosti Šmigovec Vladislav Marčák pre Svet kresťanstva hovorí, že na prekladanie sú už sčasti pripravovaní v seminári.

„Aj budúce manželky vstupujú do manželstva s vedomím, že ich manžel bude putovať a berie so sebou celú rodinu. Deti tieto veci znášajú všeobecne ťažšie, sú to predsa deti. Je to čas, keď rodičia musia pri nich stáť, veľa sa s nimi rozprávať a prejavovať lásku viac ako inokedy,“ hovorí duchovný, ktorý je sám otcom rodiny.

Marčák potvrdzuje, že pre kňazov predstavuje veľkú pomoc, ak im veriaci pomôžu so sťahovaním. „Kto priloží pomocnú ruku pri všetkých tých fyzicky náročných prácach s nábytkom, spraví svojmu novému pastierovi len veľkú radosť,“ uvažuje kňaz Prešovskej archieparchie.

Pri výmene si na nového kňaza zvykajú veriaci, rovnako ako si duchovný zvyká na nové pôsobisko; potrebuje čas, aby sa v novej farnosti zorientoval.

Farár Polák priznáva, že sa stáva, že veriaci kňaza nie vždy prijmú. Podľa neho je však problém vždy na oboch stranách. Polák má skúsenosť, že v každej farnosti sa nájdu veriaci, ktorí ochotne kňazovi pomáhajú, a aj takí, ktorí len hľadajú na duchovnom slabosti a snažia sa vyvolať konflikt.

„To sú poväčšine ľudia, ktorí majú osobné, rodinné problémy, sú nedocenení, nepochopení. Dnes si ľudia myslia, že na všetko majú nárok a kňaz je len na to, aby vyhovel ich požiadavkám. Ale oni sami akoby nemali žiadnu povinnosť voči cirkvi a farnosti, keď to vnímame v rovine náboženskej, ale ani voči štátu a nikomu, keď to vnímame v rovine profánnej,“ delí sa rimavskosobotský dekan so svojím postrehom.

Na vzťah medzi kňazom a veriacimi vplýva aj povaha kňaza, to, z akej rodiny pochádza a podobne.

„Kňaz pochádzajúci z inej časti Slovenska môže mať úplne iný prejav, ktorý je odlišný od daného miesta. Ja som z východu a my sme ľudia otvorení, spoločenskí, radostní, rýchli do roboty a do všetkého, úprimní a to nie je všade prijaté. Napríklad na strednom Slovensku, kde si ľudia všetko vzťahujú osobne na seba, rýchlo sa urazia a zatvrdnú. Ale musíme si priznať, že niekedy aj my kňazi sme príčinou neprijatia ľuďmi,“ hovorí sebakriticky dekan Polák.

Kňaz Rožňavskej diecézy poukazuje na to, že v ich diecéze môžu byť veriaci radi, že vôbec majú kňaza. „Myslím si, že o niekoľko rokov to bude trend vo väčšej časti Slovenska,“ upozorňuje rodák z Prešova.

Farár má stabilitu

O zaradení kňazov v diecéze rozhoduje diecézny biskup alebo apoštolský administrátor. Kým kaplána či farského administrátora môže biskup preložiť zo dňa na deň, pri výmene farára sú predpísané postupy a nie je to také jednoduché.

Ak biskup nedodrží postupy predpísané v Kódexe kánonického práva, kňaz sa môže obrátiť na Vatikán a niekedy sa stáva, že ho biskup musí vrátiť na pôvodné miesto.

Cirkevný právnik a farár v Dlhej nad Oravou Ján Duda poukazuje na dôležitý moment – farár vo svojom úrade požíva stabilitu. V praxi to znamená, že farár by mal počítať s tým, že vo farnosti môže byť až do smrti. Kódex kánonického práva v kánone 1740 hovorí, že „keď sa služba niektorého farára z nejakého dôvodu aj bez jeho ťažkej viny stane škodlivou alebo aspoň neúčinnou, diecézny biskup ho môže z farnosti odvolať“.

Ján Duda vysvetľuje, že je rozdiel, či biskup farára odvolá alebo preloží: „O preloženie farára ide vtedy, ak ide o dobro farnosti, do ktorej farára diecézny biskup prekladá. Pri odvolaní ide o dobro farnosti, z ktorej biskup kňaza prekladá. Ak biskup odvoláva, musí uviesť dôvod, pre ktorý to robí.“

Právne pohľady Stabilita farára je dôležitá pre farnosť aj preňho samotného

Ján Duda

Dobro veriacich si vyžaduje, aby si farár nenašiel zo dňa na deň v poštovej schránke dekrét o svojom preložení alebo odvolaní bez možnosti niečo k tomu povedať.

Kódex kánonického práva dôvody na odvolanie farára vymenúva podľa Dudu úplne presne: „Ide o spôsob konania, ktorý prináša cirkevnému spoločenstvu veľkú škodu alebo vyvoláva znepokojenie, neskúsenosť alebo trvalá duševná či telesná choroba, ktorá robí farára neschopným, aby s osohom plnil svoje úlohy; strata dobrého mena u počestných a vážených farníkov alebo odpor voči farárovi, o ktorom sa predvída, že v krátkom čase neskončí; vážna nedbanlivosť alebo porušovanie povinností farára, ktoré pretrvávajú aj po napomenutí; zlé spravovanie časných majetkov na veľkú škodu cirkvi, keď sa proti tomuto zlu nemôže použiť iný prostriedok.“

Ak teda biskup odvoláva farára pre niektoré spomenuté dôvody, musí mu ich písomne uviesť. Predtým by to mal biskup ešte prerokovať s dvoma farármi, ktorí sú členmi kňazskej rady. Potom má biskup farárovi poradiť, aby sa do 15 dní zriekol úradu. Ak to kňaz neurobí, biskup mu má výzvu zopakovať a predĺžiť čas na odpoveď. Ak kňaz nereaguje, potom biskup vydá odvolací dekrét. Farár môže dôvody odvolania napadnúť a biskup s dvoma farármi z kňazskej rady je tieto námietky povinný preskúmať.

Biskup musí farára odvolať či preložiť podľa práva

Iná vec je, ak sa biskup rozhodne farára preložiť.

„Ak dobro duší alebo potreba či prospech cirkvi vyžaduje, aby bol farár zo svojej farnosti, ktorú s osohom riadi, preložený do inej farnosti alebo do iného úradu, biskup mu má preloženie navrhnúť písomne a odporučiť, aby z lásky k Bohu a k dušiam súhlasil,“ píše sa v Kódexe kánonického práva v kánone 1748. Aj v tomto prípade môže farár biskupovi predložiť dôvody, pre ktoré mu nemieni vyhovieť a ktoré sa posudzujú rovnakým spôsobom ako pri odvolávaní farára.

Právnik Ján Duda hovorí o prípadoch, keď biskup uvedie farárovi, že ho prekladá pre dobro farnosti, z ktorej ho berie, a vznikne tak spor medzi farárom a biskupom. Farár sa môže v takomto prípade odvolať na Kongregáciu pre klerikov. V minulosti sa stalo, že biskup spor prehral a musel duchovného vrátiť na pôvodné miesto.

„Preto niekedy radšej biskupi zdvihnú telefón a prekladajú tých, ktorí hneď do telefónu povedia, že súhlasia,“ hovorí Duda, ktorý takéto konanie považuje za nedôstojné. „Človek nie je kus dreva, aby mu biskup zavolal, že ho prekladá, a ani mu nepovie do ktorej farnosti. Keďže ani neoznámi, do ktorej farnosti kňaza prekladá, je to de facto odvolanie,“ vysvetľuje Duda, podľa ktorého je takéto konanie biskupa voči farárovi v rozpore s cirkevným právom.

Ján Duda hovorí, že farára je možné vymenovať aj na určitý čas, na Slovensku to je stanovené na deväť rokov a po tomto termíne mu môže dať biskup kedykoľvek dekrét a preložiť ho do inej farnosti. S časovým menovaním sa však Duda u nás zatiaľ nestretol.

Aby sa biskupi vyhli komplikáciám pri prekladaní farárov, tak to podľa Dudu obchádzajú spôsobom, že kňaza vo farnosti vymenujú za administrátora alebo správcu farnosti, ktorého môžu preložiť jednoducho dekrétom. „Kongregácia pre klerikov vydala v roku 2020 dokument, kde sa píše, že biskupi majú menovať farárov a nie administrátorov,“ upozorňuje Duda.

Podľa neho je problém aj to, že kňazi sa neprekladajú podľa potreby počas celého roka, ale všetci k jednému dátumu, a keď jeden farár podá k preloženiu námietku, biskupovi sa rozsype celé domino. „Je dôležité, aby vo farnosti bol farár. Farnosť si zaslúži mať farára a nie administrátora. Administrátor len supluje farára, ktorý je napríklad chorý. Administrátor má všetky právomoci farára, ale nepožíva stabilitu,“ dodáva Duda.

Biskup nemôže konať svojvoľne

Dekan Rastislav Polák hovorí, že bežným ľuďom je jedno, či je kňaz farský administrátor alebo farár. Polák spresňuje, že farára je tiež možné preložiť, len to trvá dlhšie, ak sa vzpiera alebo s tým nesúhlasí.

„Vo svete je trend menovať tak, ako to Kódex kánonického práva ustanovuje, správcu farnosti na nejaký krátky čas a potom, keď sa osvedčí, ho biskup vymenuje za farára. U nás táto prax nie je. Sú administrátori aj niekoľko rokov a vôbec nie sú farármi alebo ani počas svojho kňazského života za farárov neboli vymenovaní, pritom prežijú desiatky rokov kňazstva,“ poukazuje na realitu Polák.

Dekan v Rimavskej Sobote si myslí, že pre biskupov nie je jednoduché prekladať kňazov, zvlášť ak má kňaz vo farnosti problémy a biskup vie, že sa to zopakuje aj na novom mieste.

Kňazi a ich autá Dať na ľudské reči alebo si kúpiť slobodne? Ako kňazi pristupujú k autám

Pavol Rábara

Na prácu používajú svoje súkromné vozidlo, aj tak ľudia riešia, na čom sa kňazi vozia.

Farár v Dlhej nad Oravou Ján Duda taktiež hovorí, že niekedy biskup prekladá z miesta na miesto problematických kňazov, ktorí rozbijú celú farnosť. Myslí si, že takýto kňaz by nemal byť farárom, a keď robí problémy aj ako kaplán, biskup by ho mal prepustiť.

Rastislav Polák by od biskupov očakával aj to, že kňazom včas povedia o zámere ich preložiť. „Biskup nemusí povedať kňazovi tri mesiace pred termínom, kde ho bude prekladať, ale je dobré, keď aspoň naznačí, že kňaz s tým má rátať. Tak sa dá lepšie pripraviť na preloženie. Kňaz si vie dokončiť veci, ktoré má rozbehnuté, nebude začínať nové a aj psychicky sa na preloženie pripravuje,“ vysvetľuje Polák.

Niekedy sa stáva, že ak sa farár takpovediac vzoprie biskupovi a odmieta pre relevantné dôvody preloženie, veriaci zvyknú poukazovať na sľub poslušnosti, ktorý dal pri vysviacke duchovný svojmu ordinárovi. Cirkevný právnik Duda hovorí, že toto je nesprávne chápanie.

„Procedúra je na to, aby farár nemohol byť odvolávaný, prekladaný a zaraďovaný podľa svojvôle biskupa. Ak biskup nezachová procedúru pri odvolávaní či prekladaní farára, tak v prvom rade je neposlušný voči pápežovi. Má predsa stanovené zákonom, ako má postupovať. Najprv musí poslúchať biskup, ktorý zložil prísahu pápežovi. Ja som sľuboval poslušnosť biskupovi, aby som slúžil cirkvi a nie svojvôli biskupa,“ vysvetľuje Duda.

Spomínané procesy sa týkajú len farárov. Kapláni, výpomocní duchovní aj farskí administrátori sú prekladaní dekrétom. „Ostatní kňazi stabilitu nepožívajú. Biskup im nemusí nič vravieť, pošle dekrét, kde je časová lehota, a kňaz ide ako vojak,“ uzatvára Duda.

Kongregácia vydala inštrukciu, že biskupi majú menovať farárov

Kongregácia pre klerikov v roku 2020 vydala inštrukciu Pastoračné obrátenie farského spoločenstva v službe evanjelizačného poslania Cirkvi. V nej okrem iného usmerňuje aj biskupov, aby kňazov menovali za farárov.

Inštrukcia sa odvoláva na Druhý vatikánsky koncil, ktorý hovorí, že „každý farár má mať vo svojej farnosti zaistenú stálosť vo funkcii, ktorú si vyžaduje dobro duší. Vo všeobecnosti teda platí zásada, že farár má byť vymenovaný na neobmedzený čas“, uvádza inštrukcia, ktorá však pripúšťa, že diecézny biskup môže vymenovať farárov aj na určitý čas, ak to dekrétom stanovila biskupská konferencia.

„Vzhľadom na potrebu, aby mohol farár účinne nadviazať skutočné putá so spoločenstvom, ktoré mu je zverené, je vhodné, aby biskupské konferencie nestanovovali príliš krátke obdobie na menovanie na určitý čas, menej než päť rokov.“ Tá istá inštrukcia taktiež uvádza, že aj farári majú byť disponibilní na preloženie do inej farnosti či úradu.

Aj keď je zvykom, na čo poukazuje aj kongregácia, že niektorí biskupi vymenujú radšej kňaza za farského administrátora, nejde podľa nej o správny postup. Kongregácia pre klerikov v inštrukcii jasne hovorí, že v prípade farského administrátora „ide v skutočnosti o úrad, ktorý je svojou povahou prechodný a vykonáva sa, pokým nie je vymenovaný nový farár. Preto je nelegitímne, aby diecézny biskup vymenoval farského administrátora a ponechával ho v tejto pozícii na dlhé časové obdobie, viac ako jeden rok, alebo dokonca natrvalo, aby sa vyhol vymenovaniu farára“.

„Ako potvrdzuje skúsenosť, toto riešenie sa často prijíma s cieľom vyhnúť sa príslušným právnym predpisom, ktoré sa týkajú zásady stability farára, čo predstavuje jej porušenie na úkor poslania dotknutého kňaza, ako aj samotného spoločenstva. V stave neistoty ohľadom prítomnosti pastiera farnosť nemôže pripraviť dlhodobý evanjelizačný plán a musí sa obmedziť len na udržiavaciu pastoráciu,“ uvádza inštrukcia.

Na schematizme jednotlivých slovenských diecéz je jasne vidieť, že aj u nás je ešte niekde trend vymenúvať farských administrátorov a niektorí kňazi sú v tejto funkcii aj desať rokov.

Napríklad zo schematizmu Žilinskej diecézy vyplýva, že má 105 farárov a len osem administrátorov, kým napríklad Trnavská arcidiecéza má 93 farárov a až 30 administrátorov.