Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
22. júl 2021

Cirkev a informácie

Diecézy majú so zverejňovaním personálnych zmien či obežníkov problém

Majú biskupské úrady dôvod odmietnuť poskytnutie informácií verejnosti? Odpovedajú cirkevní právnici Ján Duda a Radoslav Šaškovič.

Diecézy majú so zverejňovaním personálnych zmien či obežníkov problém

Ilustračné foto - TASR/AP

Začiatok leta sa v slovenských diecézach a farnostiach nesie v duchu zmien a výmen. Po kňazských vysviackach prichádzajú na svoje prvé miesta novokňazi, k obmenám však dochádza nielen na kaplánskych, ale aj farárskych miestach či iných pastoračných pozíciách.

Zmeny v jednotlivých diecézach sa neraz rátajú v desiatkach.

Kolega Pavol Hudák preto pred niekoľkými týždňami prišiel so zaujímavým nápadom: zosumarizovať a čitateľom na jednom mieste ponúknuť prehľad týchto personálnych zmien.   

Oslovil biskupské úrady vo všetkých ôsmich rímskokatolíckych diecézach. Na jeho žiadosť o poskytnutie sumáru presunov kňazov však pozitívne zareagovali len tri: Košická arcidiecéza, Rožňavská diecéza a Žilinská diecéza.

Reakcie zvyšných piatich diecéz by sa dali zhrnúť do slov: prehľad personálnych zmien médiám neposkytujeme, zaznamenané sú (alebo budú) v našom schematizme, tam si ich dohľadajte.

Opäť raz sa tak ukázali výrazné rozdiely medzi komunikáciou biskupských úradov s verejnosťou.

Prečo je to tak? Majú veriaci či širšia verejnosť právo domáhať sa takýchto informácií? A majú vedenia diecéz právo či dokonca priamo povinnosť takéto údaje nezverejňovať?

Kedy je dôvod utajovať

Pastoračná inštrukcia k dekrétu Druhého vatikánskeho koncilu o spoločenských komunikačných prostriedkoch Communio et progressio z roku 1971 konštatuje, že „ak cirkevné autority nechcú alebo nemôžu podávať informácie, najmä ak sú nevhodné na publikovanie, často vznikajú škodlivé ,šumy´, ktoré nespĺňajú požiadavku pravdivosti“.

Dokument následne stanovuje: „Je preto potrebné obmedziť zachovávanie tajomstva výlučne na prípady, keď je v ohrození právo na dobrú povesť osoby alebo iné práva jednotlivcov či spoločenských skupín.“

Cirkevný právnik a sudca Metropolitného tribunálu v Bratislave Radoslav Šaškovič vysvetľuje, že kánonické právo pozná napríklad pojem spovedné tajomstvo, ktoré sa týka sviatosti zmierenia, tajomstvo konkláve, ktoré sa týka voľby pápeža a pápežské tajomstvo, ktoré sa týka úkonov pápežského úradu.

Inzercia

Ján Duda: „Ak sa napríklad niekto stane farárom v konkrétnej farnosti, je to samo osebe verejná záležitosť, ktorú ani nie je možné utajiť či utajovať.“ Zdieľať

„Nielen v cirkvi, ale aj v štáte, v justícii či v súkromnej sfére boli a sú také akty, ktoré sa z nejakého dôvodu ocitli v utajenom režime. Predmet pápežského tajomstva je v súčasnom kánonickom práve zadefinovaný v inštrukcii Secreta continere, ktorá bola publikovaná v Acta Apostolicae Sedis vol. LXVI (1974). Ide o desať okruhov, ktoré sa týkajú niektorých pápežských dokumentov, osobných menovaní do vyšších úradov a tiež vybraných trestných činov, z ktorých boli v roku 2019 vyňaté tie, ktoré sa týkajú sexuálneho zneužívania,“ približuje Šaškovič. 

Profesor kánonického práva Ján Duda zdôrazňuje, že niektoré informácie sú, naopak, verejnými z povahy veci. Medzi ne zaraďuje aj informácie o prekladaní kňazov. „Ak sa napríklad niekto stane farárom v konkrétnej farnosti, je to samo osebe verejná záležitosť, ktorú ani nie je možné utajiť či utajovať,“ konštatuje Duda, ktorý je kňazom Spišskej diecézy.

„Do hry však vstupuje ochota alebo neochota úradníkov biskupských úradov informovať verejnosť o týchto veciach. Nikto si pravdepodobne rád nepridáva úlohy a povinnosti, ktoré nie je povinný urobiť, lebo mu to nijaký predpis výslovne neprikazuje, aby to urobil. Ale ak má biskupský úrad hovorcu, ktorého úlohou je informovať verejnosť, mal by sa tejto úlohy ujať a plniť si ju, najmä ak ide o informácie, ktoré sú z povahy veci verejnými,“ dodáva profesor Duda.

Budovanie otvoreného vzťahu

Žiadny typ tajomstva sa podľa cirkevného právnika Šaškoviča nevzťahuje ani na diecézne obežníky (Acta Curiae), v ktorých sa uvádzajú napríklad aj nami požadované personálne zmeny. „Diecézne obežníky sú písané primárne pre kňazov v jednotlivých diecézach. Obsahujú interné praktické informácie a inštrukcie pre službu kňazov v diecézach. Nemyslím si, že obsahujú niečo, čo by bolo zo svojej povahy tajné, v zmysle, že by sa malo pred ostatnými utajiť,“ domnieva sa Šaškovič.

S týmto názorom sa stotožňuje aj profesor Duda, podľa ktorého platné kánonické právo biskupským úradom nezakazuje, ale ani neprikazuje zverejňovanie obežníkov. „Ak sa však nejaká informácia do diecézneho obežníka dá, stáva sa sama osebe verejnou, lebo len ťažko by bolo možné ju utajiť,“ konštatuje Duda a za príklad dáva Košickú arcidiecézu, ktorá všetky svoje obežníky (Acta Curiae Archiepiscopalis Cassoviensis) zverejňuje na svojej internetovej stránke. „Sú tam realisti a vedia, že nad šírením informácie zverejnenej v obežníku už nemajú reálnu moc.“

Radoslav Šaškovič: „Nemyslím si, že diecézne obežníky obsahujú niečo, čo by bolo zo svojej povahy tajné, v zmysle, že by sa malo pred ostatnými utajiť.“ Zdieľať

To, že iné diecézy svoje obežníky na internetových stránkach nezverejňujú, je podľa Radoslava Šaškoviča len vec zvyku. „Vždy to fungovalo tak, že diecéza nechala vytlačiť obmedzený počet kusov podľa počtu svojich kňazov. Teda ich súčasné nezverejňovanie určite neznamená nižšiu transparentnosť zo strany diecézy, len pokračovanie doterajšej praxe poskytovať tieto informácie len kňazom,“ zdôvodňuje cirkevný právnik.

Profesor Duda sa domnieva, že by bolo užitočné, keby každá diecézna kúria mala jasne definovaný vnútorný poriadok tak, ako ho majú napríklad v Rímskej kúrii. „Okrem kánonického práva, ktoré rozdeľuje kompetencie jednotlivých dikastérií Rímskej kúrie, teda kongregácií, tribunálov, pápežských rád a podobne, existuje aj Všeobecný poriadok Rímskej kúrie, vydaný Štátnym sekretariátom Svätej stolice, ale okrem toho každé dikastérium má svoj vlastný vnútorný pracovný poriadok. Vyjasňuje to vzťahy, odstraňuje to svojvôľu, vnáša to do veci a práce poriadok,“ konštatuje Duda.

Cirkevný právnik Šaškovič považuje za dôležité, aby diecézy a farnosti mali so svojimi veriacimi otvorený vzťah. „Ak má byť cirkev ,domom zo skla´, nemá mať pred svojimi členmi tajomstvá. A zároveň by jej členovia mali pokojne akceptovať skutočnosť, že isté informácie, najmä tie, ktoré sa týkajú vzťahov zamestnanec – zamestnávateľ, by mali ostať v diskrétnej rovine. Vhodnou formou podávania informácií sú napríklad solídne robené webstránky, ale i stále obľúbené farské a diecézne časopisy,“ uzatvára Radoslav Šaškovič. 

Inzercia

Inzercia

Odporúčame