Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
04. august 2022

Sakrálny skvost

Zabudnite na legendy o templároch. Ludrovský kostol skrýva omnoho väčšie poklady

V jedinečnom románsko-gotickom Kostole Všetkých svätých v Ludrovej-Kúte pri Ružomberku nájdete diabla aj obeseného Judáša.

Zabudnite na legendy o templároch. Ludrovský kostol skrýva omnoho väčšie poklady
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

V jedinečnom románsko-gotickom Kostole Všetkých svätých v Ludrovej-Kúte pri Ružomberku nájdete diabla aj obeseného Judáša.

Uprostred polí obklopujúcich Ružomberok z východnej strany stojí kostolík obohnaný valom. Pozorný cestujúci si ho môže všimnúť aj z auta vlečúceho sa v kolóne medzi Ivachnovou a centrom Dolného Liptova.

V tieni mohutnej 400-ročnej lipy sa tu odpradávna šíria legendy o stratenom templárskom poklade, meči kráľa Jána Sobieskeho, tajných chodbách či podivných prízrakoch.

Zvedavci, ktorých do Kostola Všetkých svätých v Ludrovej-Kúte privedú ohurujúce články z internetu, však na tomto posvätnom mieste nájdu omnoho viac.

Posledné útočisko

Kostol postavili v druhej polovici 13. storočia a patrí medzi najstaršie murované sakrálne stavby na Liptove. „Jeho poloha naznačuje, že pôvodne tu mohla stáť ešte staršia sakrálna budova. V dávnejšej minulosti totiž chrámy nestáli v každej obci, ale spoločne užívané kostoly stavali niekde uprostred medzi nimi,“ vysvetľuje pred vstupom do kostola správca Dávid Bjel.   

Posledná pravidelná omša sa v kostolíku slúžila začiatkom 50. rokov minulého storočia, budovu neskôr odkúpil štát a v súčasnosti patrí do správy Liptovského múzea. Príležitostné sväté omše sa tu však konajú aj dnes, rovnako ako svadobné obrady či iné kultúrno-duchovné podujatia.

Očarujúce miesto neušlo ani pozornosti filmárov, v jeho exteriéri aj interiéri sa nakrúcala Tisícročná včela, Legenda o lietajúcom Cypriánovi či viaceré dokumenty. 

Stredoveký kostol v Ludrovej je obohnaný obranným valom. Foto: TASR/Romana Buganová

Po vstupe dovnútra sa návštevník ocitne v lodi, ktorá bola pristavaná v prvej polovici 15. storočia. Neskôr pribudla veža, na ktorej bolo kedysi viditeľné vročenie MCDLXVI (teda rok 1466).

Najmladšou súčasťou areálu je obranný val, ktorý bol postavený v 17. storočí v čase protihabsburských stavovských povstaní. „Kostol v čase napadnutia dediny plnil aj obrannú funkciu, bolo to posledné útočisko obyvateľov. Podobné opevnenia stáli aj pri mnohých ďalších kostoloch, ale časom boli zbúrané,“ ozrejmuje správca Bjel.

Ochrannú ruku nad vzácnym kostolom dlhé roky držal rod Rakovských, z ktorého pochádzal aj humanistický básnik a vzdelanec Martin Rakovský (1535 – 1579). Priamo v areáli kostola je pochovaný Móric Rakovský a nájdeme tu aj ďalšie odkazy na tento významný rod.

Nástenná Biblia

Srdcom a najstaršou časťou kostola je svätyňa vyzdobená unikátnym kristologickým cyklom, ktorý je so svojimi 34 výjavmi najrozsiahlejší na území Slovenska. Každá stránka tejto „biblie pauperum“ – od Zvestovania Pána vľavo hore až po Zoslanie Ducha Svätého vpravo dole – ponúka bohaté podnety na stíšenie a meditáciu.

Napríklad Posledná večera s dvoma postavami Ježiša Krista – sediaceho za stolom a zároveň stojaceho pri nádobe na umývanie nôh. „Z liturgie eucharistickej obety prirodzene vyviera liturgia služby blížnym,“ núka sa jedna z myšlienok.  

Čo je na freskách približujúcich život Ježiša Krista neobvyklé, je opakujúci sa motív diabla. Vo svätyni sa nachádza hneď na štyroch miestach. „Výnimočné je tiež zobrazenie obeseného Judáša. Podľa najnovších zistení možno podobnú scénu najbližšie vidieť až v rumunskej Transylvánii v gotickom kostole v Mălâncrav,“ približuje ďalší z výnimočných prvkov náš sprievodca. Zároveň dodáva, že na Slovensku je svojou výzdobou ludrovskému kostolu najbližší Kostol svätého Františka Assiského v Ponikách pri Banskej Bystrici.

Keď návštevník pozdvihne pohľad hore, zaujme ho výjav Posledného súdu stvárňujúci Ježiša Krista s Pannou Máriou a Jánom Krstiteľom po bokoch, pričom oslávenú cirkev predstavuje Nebeský Jeruzalem a zatratených Leviathan s roztvoreným pažerákom.

Gotická krížová klenba ponúka aj zobrazenie korunovania Panny Márie, dvanástich apoštolov a symboly štyroch evanjelistov.

Freska korunovania Panny Márie v klenbe chrámu. Foto: Archív Liptovského múzea 

Ďalšou zaujímavosťou je, že gotický víťazný oblúk pred vstupom do svätyne má čisto ženské obsadenie: svätú Dorotu, Katarínu, Barboru a Margitu dopĺňajú múdre a nerozumné panny. Nie je ich však spolu desať, ako to poznáme z evanjeliového podobenstva, ale len po tri z každej strany.

To, čo by ste však na vzácnych stredovekých freskách márne hľadali, je podpis autora či aspoň dátum. O veľkosti tvorcu tak rozpráva už len jeho dielo.

„Pravdepodobne nešlo o jednotlivca, ale o členov jednej maliarskej dielne, ktorá vychádzala z českého kultúrneho prostredia a dobre poznala aj techniku knižných iluminácií. Dnes tento umelecký štýl nazývame krásny. Samotné fresky boli vytvorené technikou fresco secco, teda farebný pigment bol nanášaný do už takmer suchej omietky,“ vysvetľuje správca Dávid Bjel.

Vznik fresiek je datovaný do prvej tretiny 15. storočia, z čoho vyplýva, že počas prvých desaťročí svojej existencie boli steny kostola prázdne. Zdobili ich len konsekračné kríže, ktoré sú na víťaznom oblúku a v hlavnej lodi viditeľné dodnes.  

Inzercia

No pri obdivovaní gotických fresiek a architektonických prvkov netreba prehliadnuť to, že kostol obsahuje aj románske prvky. Konkrétne ide o okná vo svätyni a v sakristii vytvorené bez použitia typického lomeného oblúka.

Neodmysliteľné legendy

K pôvodnej svätyni s malou, neskôr rozšírenou sakristiou bola neskôr pristavaná loď. Na jej severnej stene upúta pozornosť figurálny triptych s centrálnou postavou trpiaceho Ježiša Krista s Pannou Máriou Ochrankyňou a Jánom Krstiteľom po bokoch, ktorá je staršia ako samotný kristologický cyklus – datovaná je do poslednej tretiny 14. storočia. Iný je aj rukopis – pravdepodobným autorom je putovný taliansky umelec, keďže vykazuje známky takzvaného duecenta.

„Všimnite si postavy na pravej strane, ktoré sa spod ochranného plášťa Panny Márie pozerajú na Krista, čo symbolizuje spasené duše. Naopak, postava vľavo sa pozerá opačným smerom, zatiaľ čo ju diabol ťahá za nohu. Ide už o piate vyobrazenie diabla v tomto kostole,“ upozorňuje správca Bjel.

Pod triptychom sa ešte nachádza torzo zobrazenia svätého Juraja bojujúceho s drakom a o čosi ďalej maľba zo 17. storočia, ktorá pravdepodobne zobrazuje Martina Luthera. Práve v tomto období totiž kostol prináležal protestantom. Ešte pred nimi, v polovici 15. storočia, ho obsadili aj bratríci.

Na rozdiel od vzácnych fresiek sa itinerár kostola nezachoval. Lavice, torzo oltára, bohostánok, kazateľnica a barokové harmónium, ktoré sa v ňom nachádzajú, pochádzajú z kostola v Liptovskej Sielnici a takisto zo zaniknutého kostola v Liptovskej Mare.

Výjav nesenia kríža v rámci 34-dielneho kristologického cyklu vo svätyni. Foto: Archív Liptovského múzea

Pri východe z kostola si návštevníci môžu na vstupnom portáli všimnúť hlboké ryhy. Údajne ich svojimi mečmi vytvorili šľachtici, ktorí takto pri vstupe pozdravovali „pána domu“. Tú najhlbšiu vraj zanechal poľský kráľ Ján Sobieski pri návrate z víťaznej bitky s Turkami pri Viedni v roku 1683. Historické pramene však túto udalosť nepotvrdzujú.

To isté platí aj o najslávnejšej legende spätej s týmto miestom, podľa ktorej bol v krypte pod kostolom pochovaný templársky veľmajster Johann Gottfried von Herberstein spolu s veľkým pokladom. Zahynul vraj v bitke s lúpežníkmi počas návštevy templárskeho kláštora na vrchu Mních. Hoci krypta – dnes už prázdna a nedostupná – sa pod kostolom skutočne nachádza, o prítomnosti templárov v tomto regióne história mlčí.

Tieto aj ďalšie pôsobivé legendy späté s ludrovským kostolom sa zachovali najmä vďaka známemu slovenskému maliarovi Jozefovi Hanulovi (1863 – 1944), ktorý pochádzal z Liptovských Sliačov. Zachytil ich vo svojich autobiografických Spomienkach slovenského maliara.

Hanula sa však preslávil aj iným, nie príliš šťastným spôsobom. Začiatkom 20. storočia neodborným zásahom zreštauroval vzácne ludrovské fresky, pričom ich neváhal dotvoriť podľa svojich predstáv. Jeho premaľby boli počas rozsiahlych reštauračných prác v 60. rokoch minulého storočia odstránené.

Odkryté boli aj slnečné hodiny a veľká freska svätého Krištofa na vonkajšej fasáde, čo dokazuje, že kostol bol v minulosti zdobený aj zvonku.

Oltár nehľadajte v kostole, ale v múzeu

Jednu z dominánt by ste však v Kostole Všetkých svätých hľadali márne. Neskorogotický oltár korunovania Panny Márie zo začiatku 16. storočia sa už niekoľko desaťročí nenachádza v stredovekom kostolíku, ale v priestoroch Liptovského múzea v Ružomberku.

V dominantnej budove v centre mesta postavenej v ére Andreja Hlinku nás víta zástupca riaditeľa Rastislav Molda. „Návštevníci môžu v našej expozícii sakrálneho umenia, ktorá vznikla v roku 2009, obdivovať centrálnu časť oltára z Ludrovej, ako aj jedno z bočných krídel. Ďalšie sa nám, žiaľ, nezachovali,“ ozrejmuje kunsthistorik Molda.

Neskorogotický oltár Korunovania Panny Márie z kostola v Ludrovej je umiestnený v Liptovskom múzeu v Ružomberku. Foto: TASR/Ján Krošlák

Ani samotný výjav korunovania Panny Márie nie je kompletný – nezachovala sa zlatá koruna ani holubica, ktoré sú identifikovateľné na čiernobielych historických fotografiách. Na nich môžeme obdivovať aj dominantnú pozíciu oltára v samotnom kostole.

Okrem mariánskeho výjavu oltár obsahuje aj podobizne svätcov populárnych v stredoveku, ako boli svätí Hubert, Blažej, Erazmus či Krištof. Rovnako sú na oltári zobrazené aj svätice z víťazného oblúka – Katarína, Barbora a Margita.

„Expozícia v chronologickom rade od 15. do 19. storočia obsahuje aj desiatky ďalších oltárnych obrazov či plastík z kostolov naprieč celým Liptovom. Okrem oltára z Ludrovej tu dominujú neskorogotické tabuľové krídla z Kostola svätého Mikuláša v Liptovskom Mikuláši či neskorobarokový oltárny obraz ukrižovania Ježiša Krista z Kostola svätého Ondreja v Ružomberku,“ približuje Rastislav Molda.

Popri obdivovaní liptovskej gotiky priamo v teréne sa určite oplatí zastaviť aj v ružomberskom múzeu. Natrafíte v ňom aj na ďalšie zaujímavé expozície vrátane nedávno vystaveného pokladu mincí spod hradu Likava, na ktorý miestny manželský pár natrafil v roku 2019.

Odporúčame

)
Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.