Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
11. júl 2022

Financovanie cirkví

Duchovní sa sťažujú, že nemajú ani na minimálne mzdy. Ministerstvo zmeny odmieta

V cirkvách by sa mala čím skôr začať diskusia o viaczdrojovom financovaní, myslí si bývalý výkonný sekretár KBS Anton Ziolkovský.

Duchovní sa sťažujú, že nemajú ani na minimálne mzdy. Ministerstvo zmeny odmieta

Ilustračné foto: TASR/Roman Hanc

Predstavitelia registrovaných cirkví a náboženských spoločností, ktoré poberajú finančný príspevok od štátu, zaslali na jar ministerke kultúry Natálii Milanovej list, v ktorom ju požiadali o úpravu súčasného systému financovania.

„Cieľom navrhovaných zmien nie je zvýšenie transferu cirkvám, ale ošetrenie možných kritických situácií,“ píše sa v liste, ktorý má redakcia Sveta kresťanstva k dispozícii.

Z 18 štátom uznaných cirkví finančný príspevok nepoberajú štyri – Kresťanské zbory, Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia, Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní (mormóni) a Bahájske spoločenstvo. Ich predstavitelia preto nie sú pod listom podpísaní. Z ostatných chýba len podpis najmenšej Novoapoštolskej cirkvi.

V čom je podľa cirkví problém

Cirkvi v liste upozorňujú na to, že vyplácanie finančného príspevku je nastavené spôsobom, ktorý nereflektuje reálne zvyšovanie nákladov.

Peniaze od štátu používajú cirkvi takmer výlučne na pokrytie mzdových nákladov. Tie v posledných rokoch rýchlo rástli, no nie preto, že by si kňazi výrazne polepšili.

Paradoxne je to spôsobené tým, že veľká časť poberá minimálnu mzdu, no a tá rozhodnutím vlády v posledných rokoch výrazne vzrástla.

Cirkvi tak majú podobné problémy ako zamestnávatelia v odvetviach s nízkymi platmi. Dobrým príkladom je odevný priemysel, ktorý zažil v posledných rokoch úpadok práve preto, že viaceré podniky nedokázali čeliť zvyšujúcim sa mzdovým nákladom.

Iba medzi rokmi 2020 – 2022 vzrástla minimálna mzda o 10 percent, štátny transfer cirkvám sa však zvýšil iba minimálne. Nie že by sa nezvyšoval vôbec, problémom však je, že vzorec, podľa ktorého sa počíta jeho valorizácia, neberie do úvahy vývoj minimálnej mzdy.

Valorizácia je naviazaná z 20 percent na rast inflácie a z 80 percent na valorizáciu miezd zamestnancov v štátnej správe. Tieto mzdy však boli za posledných 20 rokov valorizované iba málo. Mohlo by sa zdať, že kňazi majú rovnakú situáciu ako iní štátni zamestnanci a nie je teda čo riešiť, no nie je to tak.

Platy zamestnancov v štátnej službe totiž reálne aj napriek nízkej valorizácii výrazne rástli. Bolo to spôsobené inými zložkami (prémie, zvyšovanie pohyblivej zložky a podobne), ktoré nie sú súčasťou valorizácie a nemajú teda vplyv na to, koľko peňazí pošle štát cirkvám. Kňazi sa tak dostali do značnej nevýhody.

„Dnes je realitou, že novokňaz aj farár, ktorý je vyše 20 rokov v úrade, majú rovnakú mzdu – tesne nad tou minimálnou. A aj tú majú niektoré diecézy čoraz väčší problém zaplatiť. Musia preto napríklad krátiť úväzky, čím sú duchovní zatláčaní do sociálnej chudoby. Samozrejme, že sa to potom odrazí aj na ich dôchodkoch,“ uviedla pre Svet kresťanstva Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska (KBS).

Z tohto dôvodu predstavitelia cirkví navrhujú vzorec na výpočet transferu zmeniť. Po novom by sa mal valorizovať podľa inflácie a podľa rastu priemernej mzdy v hospodárstve. Okrem toho by mal zákon obsahovať garanciu toho, že transfer každej cirkvi by rástol aspoň tempom rastu minimálnej mzdy.

„Cirkvi nepýtajú viac peňazí, lebo sa im máli, ale preto, že nevedia vyplácať duchovným ani minimálne mzdy,“ zdôraznila KBS.

Inzercia

Otázky sme zaslali aj predsedovi Ekumenickej rady cirkví v SR Ivanovi Eľkovi, ktorý je zároveň generálnym biskupom Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku. K téme sa však nateraz odmietol vyjadrovať.

Čo na to ministerstvo

Ministerstvo kultúry v reakcii na aktuálne požiadavky cirkví upozornilo, že nový zákon o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností nadobudol platnosť v roku 2020, keď nahradil 70 rokov starú komunistickú legislatívu, pričom bol výsledkom dlhej diskusie.

Ubehlo len dva a pol roka a cirkvi požadujú zmenu.

Bývalý výkonný sekretár KBS Anton Ziolkovský však pripomína, že komisia zo strany cirkví, ktorá v spolupráci s ministerstvom pracovala na novom zákone, vtedy nepočítala so situáciou veľkého nárastu minimálnej mzdy a zároveň s absenciou rastu miezd v štátnej správe.

„Nová situácia spôsobuje, že jednotlivé cirkevné subjekty sú vo väčšej miere odkázané na dofinancovanie z vlastných zdrojov. Predpokladám, že najväčší problém majú menšie cirkvi a náboženské spoločnosti,“ konštatuje Ziolkovský, podľa ktorého cirkvi majú legitímne dôvody, aby sa o zmenu usilovali a pokúsili sa nájsť podporu pre svoj návrh.

Zároveň však upozorňuje, že musia počítať s polemikami i nesúhlasom. „Sme totiž po koronakríze, na Ukrajine je vojna, krajinu trápi bezprecedentná inflácia, búria sa celé sektory,“ vyratúva Ziolkovský.

Na začiatku leta už cirkvi vedia, že svoj zápas na ministerstve kultúry nateraz prehrali. Milanovej rezort síce vyjadril pochopenie pre to, že súčasné nepriaznivé ekonomické faktory optimálne neodrážajú cirkevné potreby, no legislatívny návrh na zmenu odmietol predložiť.

„Princíp financovania cirkví je založený na systéme príspevku, a nie plnej dotácie činnosti cirkví. Príspevok štátu cirkvám bol od januára upravený o mieru inflácie a bude taktiež od júla navýšený o trojpercentnú valorizáciu podľa jej úrovne záväznej pre celý verejný a štátny sektor,“ dodalo ministerstvo vo svojom zdôvodnení.

„Musí sa hľadať iná cesta. Budú sa skúmať alternatívne možnosti,“ reagovala KBS na otázku, aký bude ďalší postup. Pravdepodobné tak je, že cirkvi sa o zmenu legislatívy pokúsia formou poslaneckého návrhu.

Kňaz Ziolkovský však zároveň pripomína, že „v situácii, keď bude stále viac potrebné spoliehať sa na dofinancovanie z vlastných zdrojov, mala by v cirkvách čím skôr prebehnúť poctivá a otvorená debata o viaczdrojovom financovaní a jeho pravidlách“.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.