Stretnutie pápeža a patriarchu je veľký posun, ale prečo Kuba?

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Stretnutie pápeža a patriarchu je veľký posun, ale prečo Kuba?

Pápež František a ruský pravoslávny patriarcha Cyril počas ich stretnutia v Havane 12. februára 2016. Foto: TASR/AP

Bratský tón, aký obsahuje deklarácia, nepoužívajú často ani frakcie vnútri kresťanských vetiev. No komunistická Kuba ako „symbol nádejí“?

Stretnutie patriarchu Cyrila a pápeža Františka v Havane bolo zásadným okamihom vo vzťahoch medzi východným a západným kresťanstvom. Je aj vyvrcholením desaťročia trvajúceho úsilia o to, aby Európa „dýchala oboma stranami pľúc“, ako povedal sv. Ján Pavol II. A v mnohých smeroch zaň vďačíme zvláštnym kvalitám pápeža Františka, čo je dobre i zle.

Františkov verejný obraz si vyslúžil veľa chvály, ale i kritiky od ľudí, podľa ktorých je mätúci a ohrozuje dôležité body katolíckej náuky. Obe tieto obvinenia sú pravdivé – občas – no nie je to až také jednostranné. Má dar privádzať ľudí k sebe – pravda, nie vždy s potrebnou jasnosťou či obozretnosťou. V tomto prípade to však bolo takmer bez chyby. S jedným vážnym prešľapom, ale o tom viac o chvíľu.

Prečítajte si:
Bolo stretnutie Františka a Cyrila historické? (polemika)
Za stretnutie pápeža a patriarchu môže aj starobylá ikona
Patriarcha Cyril – najvyšší cirkevný predstaviteľ nielen Ruska, ale Rusi Zdieľať

Asi by bolo oveľa ťažšie zorganizovať toto stretnutie, keby bol pápež zo západnej Európy. Poliak Ján Pavol II. dobre poznal slovanský svet. Benedikt XVI. hlboko chápal teologické rozdiely medzi Východom a Západom. Obaja podnikali kroky smerom k pravoslávnym. Pri latinskoamerickom pápežovi to však nebolo až tak veľmi o Východe a Západe.

Deklarácia je skutočným posunom

Spoločná deklarácia podpísaná na Kube stojí za prečítanie. Na začiatku vyjadruje veľkú ľútosť nad tisícročia trvajúcim rozdelením Cirkvi, za ktorú sa samotný Kristus modlil, aby bola jedna, ako sú on a Otec jedno. A hovorí bratským tónom – ktorým často medzi sebou nehovoria ani frakcie v rámci katolicizmu a pravoslávia – v snahe o užšie vzťahy a spoločný postup.

Je to skutočný náboženský posun, je to však aj reakcia na výzvy verejnosti, pred ktorými dnes stoja všetci veriaci: „Ľudská civilizácia vstúpila do obdobia epochálnej zmeny. Naše kresťanské svedomie a naša pastoračná zodpovednosť nám nedovoľujú zostať ľahostajnými pred výzvami, ktoré požadujú spoločnú odpoveď.“

Na prvom mieste v naliehavosti (i v texte) je prenasledovanie, mučeníctvo a hromadná genocída kresťanov na Blízkom východe, v Afrike atď. Mnohí sú presvedčení, že práve to bolo hlavnou motiváciou stretnutia.

Konflikty na Ukrajine a v Sýrii, v rámci ktorých majú Rusko a Západ vážne nezhody, spomína deklarácia diplomaticky a pozýva všetky strany k snahe o mier – čo môžu rozliční aktéri vykladať rôzne. Otvorene však hovorí o potratoch, eutanázii, ohrozeniach tradičnej rodiny, o životnom prostredí, o chudobe, utečencoch, ako aj o tom, že Európa sa má vrátiť k svojim kresťanským koreňom. Aj o obmedzovaní náboženských slobôd, „keď sa ich niektoré politické sily vedené ideológiou sekularizmu, neraz značne agresívneho, snažia vytlačiť na okraj verejného života.“

Svätá pravda, a práve preto je záhadou, prečo sa tento dokument podpísal v Havane. Bol som na Kube, a veruže ju v týchto riadkoch nespoznávam:

Naše bratské stretnutie sa uskutočnilo na Kube, na križovatke medzi Severom a Juhom, medzi Východom a Západom. Z tohto ostrova, symbolu nádejí „Nového sveta“ a dramatických udalostí dejín XX. storočia, sa obraciame na všetky národy Latinskej Ameriky i ostatných kontinentov. Radujeme sa, že tu kresťanská viera rastie dynamickým spôsobom...

Kuba ako symbol nádejí? Škandál

Kuba, „križovatka“ sveta? „Symbol nádejí“? Dynamický rast kresťanstva? Úprimne, sú to lži – a škandál. Vraj sa má na Kube stavať veľký ruský pravoslávny chrám, hoci pravoslávnych tam žije len pár. Čistá potemkinovská dedina. Pol storočia odopiera Kuba stavebné povolenie katolíkom, baptistom, evanjelikálom a iným. Je to tvrdošijne komunistická krajina vyznávajúca jednu z tých „ideológií agresívneho sekularizmu“, nad ktorými tak žialia pápež i patriarcha.

Okrem politických represií sa tu rutinne posielajú do väzenia i náboženskí demonštranti, ako napríklad Dámy v bielom. Len pred štyrmi rokmi zahynul pri „autonehode“ Oswaldo Payá, katolícky zakladateľ Kresťanského hnutia oslobodenia. A nie je sám.

Načo chváliť v spoločnej deklarácii i na samotnom podujatí dinosaura z čias studenej vojny, ktorý nemá problém s náboženským prenasledovaním? Zdieľať

František to určite všetko vie, a predsa sa pousiloval pochváliť Kubu, keď v piatok verejne povedal Raúlovi Castrovi: „Ak to takto pôjde ďalej, Kuba sa stane hlavným mestom jednoty.“ To sme ale hlúpi. Mysleli sme si, že je to Rím.

Škoda, že musíme v tomto inak historickom náboženskom kontexte vyťahovať špinavú politiku. No ako raz povedal Orwell: „V našej dobe sa nedá ‚zostať mimo politiky.‘ Všetky problémy sú politické a samotná politika je zmesou lží, vytáčok, hlúposti, nenávisti a schizofrénie.“

Ak chceme pri náboženskom prenasledovaní niekam pokročiť, potrebujeme pravdu – celú pravdu. Spoločná deklarácia spomína návrat kresťanstva do verejného života v Rusku. Kuba, ktorá je dlhodobým spojencom Ruska, je však niečo úplne iné. Načo chváliť v spoločnej deklarácii i na samotnom podujatí dinosaura z čias studenej vojny, ktorý nemá problém s náboženským prenasledovaním? Možno to chcel Vladimír Putin. Prečo sa však pridal aj František a ignoroval pritom holé fakty?

Nebol to prvý pozitívny kontakt

Keď už hovoríme o faktoch. Keďže sme teraz s pravoslávnymi v dialógu a kresťanstvo je historické náboženstvo, trocha histórie je na mieste. Tlač toto podujatie prezentovala, akoby šlo o prvý kontakt medzi východnými a západnými cirkvami za tisíc rokov. Podobne ako väčšina verejných diskusií o kresťanstve, aj v tomto prípade sa pravda prinajlepšom zahmlieva.

Opätovné zjednotenie s ruským pravoslávím zostáva vzdialenou vyhliadkou, začali sme však dobre. Zdieľať

Veľká schizma bola, samozrejme, v roku 1054, Západ však vždy podporoval Východ, najmä počas križiackych výprav proti moslimským výbojom. V polovici 15. storočia požadovala Moskva metropolitný stolec – sčasti aj preto, že Konštantínopol sa pod osmanskou hrozbou snažil o zjednotenie s Rímom. Napriek pomoci Benátok však Konštantínopol v roku 1453 padol. Potom začala Moskva vyhlasovať, že je „tretím“ Rímom.

Moskovský patriarchát sa datuje od roku 1589 (na orientáciu - počas vlády anglickej kráľovnej Alžbety I.). Rusi tvoria 40 percent pravoslávnych veriacich na svete, no moskovský patriarcha nie je pápež. Najbližšie k pravoslávnemu pápežovi má ekumenický patriarcha Konštantínopolu (dnešný Istanbul), ten má však len maličké stádo. Pravoslávie obsahuje množstvo súperiacich – občas i bojujúcich – jurisdikcií.

Opätovné zjednotenie s ruským pravoslávím zostáva vzdialenou vyhliadkou, začali sme však dobre. Vzťahy s ostatnými jurisdikciami sú pravdepodobne ešte vzdialenejšie. Modlime sa však, aby sa dobro začaté na tomto mieste nejakým spôsobom jedného dňa stalo skutočnosťou.

Robert Royal
Autor je šéfredaktor The Catholic Thing a prezident Faith & Reason Institute (Inštitút pre vieru a rozum) vo Washingtone D. C. Jeho najnovšia kniha A Deeper Vision: The Catholic Intellectual Tradition in the Twentieth Century (Hlbší pohľad: Katolícka intelektuálna tradícia v dvadsiatom storočí) vyšla vo vydavateľstve Ignatius Press. The God That Did Not Fail: How Religion Bult and Sustains the West (Boh, ktorý nesklamal: Ako náboženstvo vybudovalo a udržiava Západ) možno dostať v mäkkej väzbe v Encounter Books.

Pôvodný text: Our Man – in Havana?, medzititulky redakcia, ilustračné foto: flickr.com (CC BY 2.0).

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Novinka z vydavateľstva

Na pleciach obrov

Veľké pravdy viery, ako o nich meditovali a ako ich žili cir...

Na sklade. Odosielame ihneď.

O knihe
Cena u nás: 9,27 €

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo