Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
29. júl 2022

Katolíci na budhistickej Srí Lanke

Je ich necelých sedem percent, cirkev predsa v krajine požíva špeciálny rešpekt

Rozhovor s riaditeľom Pápežských misií na Srí Lanke Basilom Fernandom o aktuálnej situácii, cirkvi aj vzťahoch s budhistami.

Je ich necelých sedem percent, cirkev predsa v krajine požíva špeciálny rešpekt

Foto: redakcia

Srí Lanka je väčšinovo budhistická krajina, Katolícka cirkev v nej však aj napriek tomu požíva špeciálnu úctu a rešpekt. Je to dané rozsiahlou starostlivosťou o chudobných, ale aj neangažovaním sa v politike, vysvetľuje v rozhovore pre Postoj riaditeľ Pápežských misijných diel na Srí Lanke Basil Rohan Fernando.

Krajina však aktuálne prechádza hlbokou ekonomickou a politickou krízou a ľuďom chýbajú základné potraviny aj lieky.

S Fernandom sme sa preto rozprávali o aktuálnej situácii na tomto ostrovnom štáte, o tom, ako môže korupcia úplne zničiť krajinu, ale aj o činnosti Katolíckej cirkvi v majoritne budhistickej spoločnosti.

O Srí Lanke v našich končinách zvyčajne počuť v súvislosti s dovolenkami, no teraz aj k nám dorazili správy o masových protestoch, ekonomickej kríze a bankrote. Ako sa k tomuto stavu krajina dopracovala?

Na Srí Lanke sme mali 30 rokov občianskej vojny. To boli veľmi ťažké časy, človek nemohol ani chodiť po ulici, pretože nikdy nevedel, kedy mu pred očami vybuchne bomba. Vojna sa skončila pred 20 rokmi, no škodu vytvorenú za 30 rokov neobnovíte za 20 rokov, potrebujete aspoň ďalších 30. 

Keď sa vojna končila, k moci sa dostal Rádžapakša, ktorý sa stal prezidentom. Správal sa však skôr ako kráľ a do parlamentu a vlády sa dostali všetci jeho rodinní príslušníci. 

Kríza vznikla preto, že za jeho vlády sa korupcia dostala do neuveriteľných výšok, neexistovala žiadna transparentnosť. Po ňom sa stal prezidentom jeho brat, celkovo bolo na vládnych pozíciách 30 až 40 ľudí z tejto rodiny. Bez toho, aby o tom niekto vedel, išla krajina v dôsledku korupcie nadol. No a zrazu, keď začali chýbať základné veci, sme si uvedomili, že krajina je v bankrote. 

Čo na to opozícia?

Na korupciu si zvykol celý parlament, a tak nemáme ani silnú opozíciu. Obe strany z tohto režimu profitovali, takže pre ne nebol dôvod na zmenu. Zrazu sme však zistili, že v podstate nemáme krajinu. Štáty ako Čína, India a USA sa snažili dostať do našej krajiny a naši politici im ju celú predali. A nikto ich nemôže zastaviť, pretože sú ako králi. 

Ako sa kríza prejavuje v každodennom živote?

Nakoniec sa stalo, že začala vypadávať už aj elektrina. Teraz bývame bez elektrického prúdu aj 12 hodín denne. Potom prišiel na rad plyn, už tri mesiace nie je v krajine žiadny plyn, a potom lieky a detské mlieko v prášku. Následne začalo chýbať jedlo. 

Okrem toho je problém s palivom. Keď by ste teraz išli na Srí Lanku, uvidíte päť- až desaťkilometrové rady áut čakajúcich na to, aby mohli natankovať. S cenami palív išli, samozrejme, hore aj všetky ostatné ceny. 

Pre chudobných ľudí je základným jedlom chlieb. Pred tým, ako vypukla kríza, stál okolo 50 rupií, teraz je to 200 až 300 rupií. 

Ako sa kríza odrazila na pôsobení cirkvi?

Kríza veľmi zle zasiahla aj cirkev. Na Srí Lanke sú ľudia zvyknutí starať sa o cirkev, o svoje kostoly a o kňazov. Keď prídu na svätú omšu, prinesú rôzne dary, trochu ryže, chleba, nejakú zeleninu, ovocie. Z týchto vecí potom kňazi žijú. No keď zdražejú a nebudú sa dať dostať, ľudia nič neprinesú a niektorých kňazov to zasiahne veľmi tvrdo. Nevieme, ako sa to bude ďalej vyvíjať. Snažíme sa ľudí podporovať, rozdeľovať potravinové balíčky.

Protesty boli napokon potlačené. Zúčastňovali ste sa na nich aj vy?

Áno, bol som do celej veci dosť zapojený. Aj spolu s kardinálom Malcolmom Randžitom sme hovorili s ľuďmi, boli sme s nimi na protestoch. Ľudia žiadali, aby odišiel premiér, a aj sa im ho podarilo nasilu dostať preč. Následne aj prezidenta. Novým prezidentom sa stal Ranil Vikramasinghe, ktorého vybral parlament, ale ľud ho neprijal, pretože je dobrým známym predchádzajúceho prezidenta. Do 24 hodín od jeho zvolenia však armáda napadla protestujúcich a protest násilne ukončila. Mnohí ľudia boli zranení, niektorí skončili v nemocnici. Je to naozaj ťažká situácia, bolí ma hlava, už len keď o tom rozprávam. Je to veľmi smutné.

Spomínali ste, že opozícia je rovnako skorumpovaná ako ľudia, ktorí boli pri moci doteraz. Je teda vôbec nádej na to, že sa situácia zmení?

Najdôležitejšie je, aby sme mali voľby. Existujú totiž strany, ktoré nie sú v parlamente, a je teda nádej, že by boli iní. Srí Lanka môže byť najlepšou krajinou na svete, máme všetky potrebné zdroje. No naši politici úplne prepadli korupcii a verejné peniaze vyviezli z krajiny von. Hovorí sa, že Rádžapakša má v Ugande hotely, reštaurácie, továrne, ďalší hotel v Dubaji, a nedávno som počul, že si v Rakúsku kúpil dva veľké zámky. A Srí Lanka sa zatiaľ stala druhou najchudobnejšou krajinou na svete. Naši ľudia naozaj trpia. Cirkev sa snaží pomáhať, ako môže, robíme, čo sa dá. To je aj dôvod mojej návštevy Slovenska. Nemal som peniaze na letenky, som tu iba vďaka tomu, že tunajší riaditeľ Pápežských misijných diel ma pozval a uhradil náklady na cestu.

Foto: redakcia

Ako je na Srí Lanke, kde sa väčšina obyvateľstva hlási k budhizmu, braná cirkev?

Áno, Srí Lanka je budhistická krajina a k budhizmu sa hlási okolo 70 percent obyvateľov. Ale máme štyri hlavné náboženstvá: budhizmus, hinduizmus, islam a katolicizmus. Katolíkov bolo okolo šesť percent, teraz je nás o niečo viac, okolo 6,5 až sedem percent. No aj keď nás je málo, Katolícka cirkev je v krajine uznávaná, má rešpekt.

Ako je to možné?

Hlavným dôvodom je naša angažovanosť s chudobnými ľuďmi. Nemám rád slovo chudobný, radšej hovorím o ľuďoch, ktorí potrebujú pomoc. Cirkev za nimi vždy prichádza. Druhým dôvodom je, že sa neangažujeme v politike. Vďaka tomu máme aj naďalej rešpekt.

To bolo vidieť aj na nedávnych protestoch. Nikdy sa počas nich nestalo, že by bol napadnutý katolícky kňaz. Na kňazov z iných denominácií však útočili. Prečo to tak bolo? Pretože sa neangažujeme v politike.

Ďalším dôvodom je náš kardinál. Vždy, keď sa stane nejaká nespravodlivosť, je lídrom v žiadaní o nastolenie spravodlivosti. Neviem, či si spomínate na teroristické útoky z roku 2019. Mohlo to vyústiť do vojny, ale kardinál vzal krok vzad a išiel za moslimami. Týmto stretnutím zastavil nepokoje, ktoré po útokoch mohli prepuknúť.

Inzercia

Katolícka cirkev akceptuje ľudí bez ohľadu na ich rasu, jazyk či náboženstvo. Aj potravinový program, ktorý máme, je pre všetkých. V poslednom čase však začali na Srí Lanke vznikať malé skupiny, ktoré sa tvária ako katolíci, ale nie sú nimi. Veria v kríž, ale nie v Ježiša, alebo veria v Ježiša, ale nie v kríž, alebo veria v Ježiša, ale nie v Eucharistiu a podobne. Ľudia si nás niekedy miešajú, myslia si, že aj oni sú katolíci, a vzniká zmätok.

V súvislosti s Katolíckou cirkvou na Srí Lanke sa často hovorí aj o jej úlohe v zmierovacom povojnovom procese. Mohli by ste vysvetliť prečo?

Katolícke snahy o zmier sa ukázali po vojne, ako aj po teroristických útokoch. Pamätám si, že hneď po útokoch mi zavolali z britskej BBC a pýtali sa ma: „Otče, prečo neútočíte naspäť?“ Povedal som im, že my neútočíme, že sa snažíme o zmier. Zmierenie je v Katolíckej cirkvi vždy na prvom mieste. Tridsaťročná vojna bola medzi Sinhálcami a Tamilmi. Ja som Sinhálec a dnes pracujem pre tamilskú diecézu. V cirkvi nemáme etnický problém. Ale povedal by som, že budhisti sú v tomto ohľade vyhrotenejší.

Väčšina budhistov je zo sinhálskeho etnika?

Áno, a hinduisti sú najmä z tamilského etnika. Ale katolíci sú z oboch etnických skupín. Máme 12 diecéz a štyri z nich sú kompletne tamilské a aj z Pápežských misijných diel s nimi pracujeme rovnako ako zo sinhálskymi diecézami.

Aké projekty na Srí Lanke realizujete?

V rámci Pápežských misijných diel existujú štyri diela: Dielo pre šírenie viery, Dielo svätého detstva, Dielo svätého apoštola Petra a Misijná únia. Na Srí Lanke fungujú všetky štyri.

V rámci Diela svätého detstva realizujeme počas celého roka množstvo aktivít. Poskytujeme formáciu deťom aj mladým, organizujeme kurzy animátorov. Týchto kurzov máme naozaj veľa, doteraz sme vyškolili sedem- až osemtisíc animátorov, ktorí teraz pracujú s deťmi po celej Srí Lanke. Iba za môjho šesťročného pôsobenia sme ich vychovali asi štyritisíc. Táto formácia a následná práca animátorov je hlavná časť našej misie na Srí Lanke.

Ako fungujete po finančnej stránke?

Nemáme peniaze, fungujeme vďaka podpore od Pápežských misijných diel zo zahraničia. Máme v rukách množstvo aktivít, ale nemáme peniaze na ich realizáciu. Aj preto vás prosím, aby ste nám aj zo Slovenska pomohli. Práca s deťmi funguje celý rok a v rámci nej dávame deťom zdarma aj rôzne materiály. Raz do roka sa robí po celej Srí Lanke oslava diela s deťmi, pri ktorej prebieha aj zbierka. Jej výťažok sa potom posiela do spoločného fondu v Ríme.

Existuje nejaké prepojenie medzi činnosťou Pápežských misijných diel na Slovensku a na Srí Lanke?

Slovensko nebolo so Srí Lankou prepojené, ale po tom, ako sa stal riaditeľom slovenskej odnože otec Ivan a navštívil na naše pozvanie Srí Lanku, spolupráca sa začala. Zaviedol som ho na miesta atentátov, ukázal som mu miesta, kde máme aktivity s deťmi, stretli sme sa s biskupmi, s naším kardinálom. No a pri tejto návšteve som ho, samozrejme, požiadal o pomoc. Vďaka štedrému darcovi zo Slovenska sme mohli postaviť misionársky dom, ktorý poskytuje ubytovanie pre kňazov a sídli v ňom aj poradenské centrum.

Okrem toho nás Slovensko podporuje prostredníctvom omšových milodarov. Tie sú naozaj veľmi dôležité, pretože väčšina kňazov prežíva vďaka nim. Naozaj chcem preto vyjadriť môj rešpekt a vďaku všetkým, ktorí nám tieto milodary posielajú. V budúcnosti by sme okrem toho chceli otvoriť nové cesty, cez ktoré by Slováci mohli podporovať nejaký konkrétny projekt, ktorý máme.

Foto: redakcia

Ako ste hovorili, štyri srílanské diecézy sú úplne tamilské. V tomto regióne sú sústredení aj moslimovia a hinduisti. Ako pristupujú k vašim aktivitám?

V Pápežských misijných dielach sú zahrnutí všetci. Animátorské programy máme každoročne dva v sinhalčine a jeden v tamilčine. Robíme ich oddelene preto, že tieto dve skupiny si navzájom vôbec nerozumejú. Pracujem aj s Tamilcami, mávame semináre v tamilčine, ale ja tam môžem iba sedieť a nič nerozumiem. Je to rovnaké, ako keď som tu a počúvam, ako sa ľudia rozprávajú po slovensky.

Čiže ide o dva úplne odlišné jazyky.

Áno, úplne, ale nemáme s tým problém. Mám 12 regionálnych riaditeľov Pápežských misijných diel a štyria sú Tamilci. Keď teda máme spoločné stretnutia, hovoríme po anglicky. Onedlho pôjdem na jednu ceremóniu do jedného tamilského regiónu. Pripravujem si pár viet v ich reči, ale nebudem s nimi môcť v ich jazyku komunikovať. A čo sa týka moslimov, ani s nimi nemáme žiadne problémy, máme veľmi dobré vzťahy.

Ako však pristupujú k aktivitám organizovaným katolíkmi?

Ak organizujeme nejakú aktivitu, tak prídu, ale na naše formačné programy nechodia. Ale je to logické, na týchto programoch hovoríme o našej viere, a ak by chodili, okamžite by vznikol problém, že ich chceme obrátiť na katolícku vieru.

Aké máte vzťahy s budhistami, ktorí tvoria väčšinu?

Tiež veľmi dobré. Hneď po teroristických útokoch prišli do poškodených kostolov budhistickí mnísi a pomohli nám s upratovaním. Každé náboženstvo, a povedal to aj pápež František, má aj extrémistov, Katolícku cirkev nevynímajúc, a nájdu sa teda aj medzi budhistami. Sú niektorí, ktorí nemajú radi Katolícku cirkev, ale je ich málo.

Vo všeobecnosti nemáme medzi sebou problémy. Pokojne môžem ísť do budhistického chrámu a oni do našich kostolov. Sú však niektorí, ktorí tvrdia, že dostávame peniaze zo zahraničia a snažíme sa ľudí zlákať do Katolíckej cirkvi. Ale 99 percent nemá s nami žiadny problém. 

Ako berú budhizmus samotní Srílančania? Ide skôr o kultúrnu záležitosť alebo je pre nich naozaj dôležitý náboženský prvok?

Je to niečo tradičné. Niektorí hovoria o niektorých veciach, že ide o budhistickú kultúru, a ak nie ste budhisti, nemôžete ich používať.

Ak napríklad zopnete ruky a poviete po srílansky „prajem ti viac života“, ide o kultúrnu vec, ktorú robí mnoho ľudí. Ľudia sa zdravia želaním, aby ten druhý žil veľa rokov. Ale niektorí budhistickí mnísi tvrdia, že to je čisto budhistická záležitosť a ostatní to preto nemôžu robiť. My však veľmi tieto veci neriešime, nepúšťame sa do boja.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.