Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
03. august 2022

Synoda v Bratislave a Košiciach

Kristus dospelých učil a žehnal deti. My to robíme naopak, je čas to zmeniť

Príliš obranné postoje, zapojenie laikov i spolupráca s PR agentúrami. Čo priniesla synoda v Bratislavskej a Košickej arcidiecéze?

Kristus dospelých učil a žehnal deti. My to robíme naopak, je čas to zmeniť

Veriaci pred veľkoplošnou obrazovkou pri Katedrále sv. Martina v Bratislave 14. septembra 2021. Foto: Postoj/Adam Rábara

Závery zo synodálneho procesu už zverejnila aj Bratislavská a Košická arcidiéza. Prepracované správy predstavujú podnetné čítanie o stave cirkvi, nevyhýbajú sa postrehom kritickým do vlastných radov a prinášajú viacero inšpiratívnych pohľadov a návrhov.

Bratislavská arcidiecéza: Hľadáme ideologického nepriateľa

Do synodálneho procesu sa v Bratislavskej arcidiecéze zapojilo 88 farností, čo je asi 70 percent diecézy, 25 rehoľných spoločenstiev a 67 laických združení a hnutí. Dokopy išlo o aktívne zapojenie viac ako 5 400 účastníkov.

Z doteraz zverejnených diecéznych syntéz (záverečných správ synody) je tá za Bratislavskú arcidiecézu rozsahom najväčšia.

V jej úvodných pasážach sa spomína výzva k prekonaniu „schizmy“ medzi životom a vierou v hlásaní i v odovzdávaní. „Akoby sme nemali čas a schopnosti na hlboké vysvetľovanie náboženských právd a vecí duchovného života a ich súvisu so životnými situáciami. Neraz sa, naopak, utiekame do moralizmov alebo abstrakcií v kázaní i odovzdávaní alebo k aktivizmu,“ píše sa v dokumente.

Podľa jeho tvorcov prichádza k hlbokému konfliktu medzi vyžadovanými pravidlami náboženského života, resp. praktizovaním viery a reálnym praktickým životom.

„Tu treba pravdepodobne hľadať aj dôvod nezrozumiteľnosti, na ktorú sa mnohí sťažujú v prejave kňazov a biskupov (spomenuté boli homílie, pastierske listy). Jazyk i obsah ich hlásania je príliš vzdialený od jazyka a záležitostí reálneho života, ktorými sa zaoberá súčasný človek,“ uvádza materiál.

Ďalej sa dozvedáme, že v konzultáciách (synodálnych stretnutiach) zaznel veľký hlad po formácii, po katechéze, po vysvetľovaní Božieho slova a právd viery, duchovného života. Veriaci sú si podľa materiálu vedomí svojej neschopnosti „obhájiť nádej, ktorá je v nich“ (1Pt 3, 15) pred súčasným svetom a potreby vzdelávať sa vo viere.

„Ide skôr o to, aby naše hlásanie malo bezprostrednejší kontakt so životom súčasného človeka, so súčasnou kultúrou a tým, na čo je dnes človek citlivý. V tomto zmysle by mala naša reč ,zľudovieť‘, teda byť v láske blízko ľudu a tomu, čím žije,“ čítame.

Záverečná syntéza tiež spomína fakt, že akoby sa „normalizovali“ vnútri cirkvi obranné postoje, strach, úzkostlivosť a uzavretosť ako bežný štýl, „takže kráčame a vystupujeme v prevažne konfrontačnom ,obrannom mode‘ a ustráchane“.

Bezradnosť podľa tvorcov dokumentu neraz vyúsťuje do hľadania ideologického nepriateľa, ideologizácie niektorých aspektov kresťanskej viery, kultu či morálky, ktoré sa vytrhnú z kontextu celého kresťanského posolstva a stratia tak svoju príťažlivosť, krásu a čerstvosť a veriaci „nezriedka podliehajú konšpiráciám, ktoré sú sekularizovanou formou poverčivosti“.

Zametanie pod koberec

Počas synody v Bratislavskej arcidiecéze zaznela tiež potreba dať väčší priestor ženám, ich schopnosti vidieť konkrétne, vtelene, výzva načúvať ich nazeraniu na život, na svet, na rozličné problémy. Ukazuje sa tiež potreba priestoru pre vzájomné načúvanie medzi rozličnými spoločenstvami.

Veriaci na stretnutiach kritizovali spevy JKS, ktoré sú „molové“, čo pôsobí depresívne, neradostne. Objavila sa požiadavka aktualizácie JKS aj po textovej stránke. Zaznela potreba obohatiť liturgiu aj vhodným výberom a tvorbou nových piesní a novými modernejšími formami.

Účastníci ocenili detské a mládežnícke omše. Diecézny materiál uvádza, že dialogické kázne pre deti či mládež sú často zrozumiteľnejšie aj pre starších, „skôr im dôjdu súvislosti“. Pozoruhodné bolo podľa syntézy pozorovanie, že deti prirodzene spájajú liturgický/náboženský život s bežnými aktivitami, neoddeľujú „nábožné“ od „svetského“. Preto sú omše s účasťou detí často prínosom aj pre dospelých.

Čítajte tiež

V konzultáciách zaznievalo, že naša misia sa neraz predstavuje len ako neúprosný boj proti ideológiám a obrana čistoty morálky. V hlásaní by sa malo podstatne viac pozornosti venovať Božiemu milosrdenstvu a jeho aktuálnosti v súvislosti s veľkou ľudskou hriešnosťou a krehkosťou súčasného človeka.

„Zo spomínanej ustráchanosti vyplýva aj určitá strnulosť v komunikácii a neochota vyjadrovať sa k citlivým a kontroverzným témam (aj zo strany kňazov a biskupov). Účastníci upozornili na tendencie ,zametania pod koberec‘, hrania ,mŕtveho chrobáka‘, snaha za každú cenu chrániť našu vonkajšiu reputáciu, čo vidno aj na neochote priznať otvorene zlyhania (napr. aj sexuálne škandály).“

Do záverov synody sa dostalo silné vyjadrenie jedného z účastníkov: „Ak si nevyčistíme vlastný dvor, zasypú nás naše vlastné odpadky, akokoľvek pekne vyzerá naša fasáda.“

Pri téme ekumenizmu sa objavila poznámka v zmysle, že ekumenické kráčanie sťažuje to, že identita niektorých cirkví je budovaná na vymedzení sa voči Katolíckej cirkvi. „Niektorí vyjadrili, že paradoxne najväčšiu náročnosť priblíženia zakúsili vo vzťahu k pravoslávnym, ktorí sú nám vo viere najbližší,“ píše sa v dokumente.

Skupiny na periférii: muži, singles aj prisťahovalci

Materiál sa zmieňuje aj o tom, koho na synodálnych stretnutiach ľudia označili za skupiny na periférii. Zaradili tam aj mladých.

V tejto súvislosti záverečný dokument spomína výrok jedného dievčaťa: „Ja si nemyslím, že náš Boh je taký ohraničený, ako Ho ohraničuje cirkev.“ Toto trochu provokatívne vyjadrenie poukazuje podľa syntézy na to, ako veľmi redukujeme opravdivú radosť, povzbudenie, životaschopnosť a harmonickú celistvosť evanjelia.

Ďaľší na periférii sú podľa syntézy aj „muži, ktorí narážajú hlavne na ženskú nábožnosť, s ktorou sa nevedia identifikovať, a chýba im priliehavá ponuka spirituality“. Niektoré ponuky ako iniciatíva Exodus naznačuje smer, kde by sme mali hľadať.

Ďalej za skupinu na okraji považujú aj mladých dospelých singles, „ktorí zostávajú osamelí, nepotrební, ich stretká sa často premenia na rodinné a oni trpia tým, že nie sú nikam začlenení“.

Rovnako prisťahovalcov „v dedinách a mestách, ktorých sa treba naučiť vidieť ako obohatenie, a nie hrozbu pre jestvujúce spoločenstvo“, radí materiál medzi periférne skupiny.

Záverečný dokument vidí v tejto kategórii aj národnostné menšiny, „ktoré sa neraz pre rastúcu slovenskú majoritu stávajú príťažou, alebo, naopak, slovenské minority či majority, ktoré sa cítia byť v niektorých prevažne maďarských farnostiach zanedbávané“. 


Súčasťou bratislavskej syntézy sú prílohy, v ktorých tvorcovia uvádzjú niektoré konkrétne podnety a návrhy.

Inzercia

Počas konzultácií sa viackrát objavila potreba kvalitnej a profesionálnej cirkevnej práce s verejnosťou, ktorá by mohla pomôcť liečiť strnulosť a ustráchanosť v komunikácii pre strach o pekný obraz cirkvi, píše materiál s tým, že mnohí účastníci stretnutí pracujúci v tejto oblasti navrhujú aj prípadnú spoluprácu s profesionálnymi PR agentúrami v snahe vytvárať „sympatickejšiu tvár cirkvi“.

Popri dobrovoľníctve, ktoré zostáva najväčšou laickou silou našej cirkvi, navrhujú tiež uvažovať o profesionalizácii niektorých služieb pre cirkev vo forme platených zamestnancov, podporiť aj službu trvalých diakonov a podobne.

Tvorcovia záverečnej syntézy navrhujú, aby pokračovala práca arcidiecézneho synodálneho tímu, ktorý treba aktualizovať, rozšíriť, posilniť a urobiť z neho trvalý orgán života arcidiecézy, aby sa synodálny proces neskončil syntézou, ale aby sa vrátil naspäť do Božieho ľudu, miestnych spoločenstiev, štruktúr diecézy a mohol prinášať ovocie.

Neskôr by mohol pracovať aj počas ďalších Synod biskupov ako diecézny synodálny orgán uľahčujúci prípravu diecézy na Synodu biskupov.

Medzi ďalšie návrhy, ktoré predkladá arcidiecézny synodálny tím, patrí napríklad návrh založiť a uchovávať archív všetkých podnetov zo synodálnych konzultácií, ďalej vypracovať odporúčania pre synodálnejšie riadenie farností a štatút farskej pastoračnej rady, tiež navrhujú pripraviť štatút arcidiecéznej pastoračnej rady a urobiť kroky, ktoré pripravia pôdu pre jej založenie.

Mladí na košickom štadióne pri návšteve pápeža Františka. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Košická arcidiecéza: Odpovedáme na otázky, ktoré si ľudia nekladú

V prípade Košickej arcidiecézy sa vytvorilo 90 skupiniek, ktoré sa venovali synodálnym témam.

Záverečný dokumet spomína, že v prvom rade a najčastejšie sa pripomínala evidentná potreba presunúť fokus pastoračného snaženia na rodiny. Ako hlavné negatíva vo farnostiach sa ukázali elitárstvo, konzumizmus a klerikalizmus.

Fenomén klerikalizmu vidia tvorcovia záverečnej syntézy v dvoch rovinách.

„Jednak je badateľný klerikalizmus zo strany klerikov, ktorí sa boja pustiť do života cirkvi a do rozhodovania o nej laických veriacich zo strachu, že prídu o svoju pozíciu a akúsi moc. Z druhej strany sa ukazuje klerikalizmus zo strany laikov, pretože tí vnímajú klerikov ako zodpovedných za cirkev a postavili sa často do pozície konzumentov,“ píšu.

Preto sa v mnohých spoločenstvách konštatovalo, že sme „konzumná cirkev“. Výzva synody podľa tvorcov dokumentu je pokúsiť sa viac dôverovať Duchu Svätému, že dobre povedie svoju cirkev „a tiež aby sme si dôverovali navzájom na základe všeobecného kňazstva vyplývajúceho z krstu“.

Synodálne spoločenstvá konštatovali aj slabé zapojenie už existujúcich synodálnych organizmov, ako je farská ekonomická rada, farská pastoračná rada, presbyterská rada. „Často existujú len formálne a ich kompetencie sa obmedzujú na právne minimum,“ priznáva materiál.

Podobne ako v prípade Bratislavskej arcidiézy sa viackrát spomenulo, že ako členovia cirkvi sme nečitateľní pre tento svet a ľudia mimo cirkvi nám nerozumejú. „Preto je naša misia často neadresná a nenachádza odozvu. Dokonca aj vo vnútri cirkvi sa naša komunikácia stala neplodnou, pretože odpovedáme na otázky, ktoré si ľudia nekladú,“ uvádza košická správa.

Čítajte tiež

Správa zachytáva aj konštatovanie, že cirkev na Slovensku je rozdelená, a to na viacerých úrovniach. „Jednak je to cítiť na úrovni hierarchie, keď sa nedajú jednoznačnejšie čítať jednotlivé vyjadrenia a často si protirečia. Okrem toho sú skúsenosti nejednoty vo farnostiach a tiež v menších spoločenstvách. Každý si nejako myslí, že jeho postoj je ten najsprávnejší a jeho prežívanie viery najlepšie,“ píšu tvorcovia materiálu.

Spomínajú tiež, že nejednotu spôsobuje aj zvláštne „kastovanie“ v cirkvi. „Hráme sa na rovných a rovnejších. Dokonca za objavujú prípady nezdravej súťaživosti hraničiacej s neprajnosťou a závisťou. Do toho vstupuje prílišný aktivizmus, ktorý otupuje schopnosť rozlišovať a podobáme sa viac ,súťažiacim tímom‘ ako ,Kristovmu tímu‘“.

Kánonické vizitácie aj zapojenie laikov

Počas synody sa ukázali aj konkrétne podnety – prejavila sa vôľa mať kánonické vizitácie ako účinný nástroj autentického dialógu. „Rovnako sa ukázala potreba mať vikárov pre jednotlivé skupiny veriacich (kňazov, rehoľníkov, laikov...), ktorí by v mene biskupa načúvali a robili rozhodnutia,“ uvádza dokument.

Aj v Košickej arcidiecéze sa pri synodálnych stretnutiach dostala na pretras téma zapojenia laikov, keďže kňazov je stále menej a menej a „prichádzajú časy, keď viacero kompetencií prevezmú laici. Preto je tu požiadavka už teraz dávať podstatne väčší dôraz na spoluúčasť“.

Objavuje sa tiež požiadavka „konečne poctivejšie mať vo farnostiach funkčné pastoračné rady a jednak sa spoluúčasť vyžaduje v bežnom živote cirkvi“.

Pri téme rozlišovania a rozhodovania sa materiál zmieňuje o tom, že ako problém v arcidiecéze sa viackrát verifikovalo, že „po rozlíšení sa autority boja urobiť rozhodnutie a život cirkvi nechávajú na voľnobeh“.

Predpokladom pre formovanie v synodálnom duchu je podľa tvorcov syntézy otvorenosť pre prijatie zmeny.

„Začať žiť synodálnym spôsobom v cirkvi totiž bude vyžadovať zmeny v nastavení, v štýle života a tiež v štruktúrach. Musíme sa tomu učiť, no aj používať Kristovu metódu. On totiž dospelých učil a žehnal deti. My to robíme naopak, tak je čas to zmeniť a pomáhať sa formovať všetkým nám nielen v synodalite, ale v tom, ako žiť v cirkvi,“ píše sa na záver syntézy.

Košická syntéza zatiaľ neprichádza s konkrétnymi návrhmi, avšak avizuje, že tie prídu časom, keďže majú ambíciu zhrnúť širšie jednotlivé výstupy a pripraviť pre arcidiecézu dokument, v ktorom sa detailnejšie rozoberú jednotlivé oblasti života tejto partikulárnej cirkvi.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.