Antikoncepcia Teológ z pápežskej akadémie obhajuje jej používanie ako akt zodpovednosti

Pápežská akadémia pre život zverejnila na Twitteri rozhovor s talianskym teológom Mauriziom Chiodim, ktorý tvrdí, že katolícke učenie o antikoncepcii je otvorené „teologickej diskusii v rámci cirkvi a dokonca aj možnosti nesúhlasu“.

V rozhovore objasňuje myšlienky z novej publikácie, ktorú nedávno vydalo Vatikánske vydavateľstvo ako syntézu trojdňového seminára z roku 2021. Vydanie knihy vyvolalo vlnu otázok, či je učenie cirkvi o antikoncepcii vôbec reformovateľné.

Morálny teológ Maurizio Chiodi je členom Pápežskej akadémie pre život od roku 2017. Už vtedy na prednáške o Humanae Vitae z pohľadu Amoris Laetitia, ktorú predniesol na Pápežskej Gregoriánskej univerzite, tvrdil, že za určitých okolností možno použiť umelú antikoncepciu.

Profesor, ktorý dnes pôsobí na Pápežskom inštitúte Jána Pavla II. pre rodinu a manželské vedy, povedal, že v niektorých prípadoch, keď „prirodzené metódy sú nemožné alebo nerealizovateľné“, by bolo „zodpovedné“ použiť umelú antikoncepciu.

Podľa teológa „by mohla byť uznaná ako akt zodpovednosti, ktorý sa vykonáva nie s cieľom radikálne odmietnuť dar dieťaťa, ale preto, že v takýchto situáciách zodpovednosť vyzýva manželov a rodinu na iné formy prijatia a pohostinnosti“.

V rozhovore z 19. augusta profesor Maurizio Chiodi vysvetlil, že „Humanae Vitae ako každá encyklika vrátane Veritatis Splendor je autoritatívny dokument, ale bez nároku na neomylnosť“.

„Pokiaľ ide o Humanae Vitae a predchádzajúci postoj obsiahnutý v Casti connubii (encyklika O kresťanskom manželstve, pozn. redakcie) – ktorý bol ešte silnejší –, sme v oblasti doktriny reformabilis (‚reformovateľnej doktríny‘),“ vysvetlil Chiodi.

Tento argument zaznel aj vo vyhlásení Pápežskej akadémie pre život, keď na Twitteri obhajovala diskusiu o prípustnosti antikoncepcie. V príspevkoch, ktoré neskôr vymazali, stálo, že samotný morálny teológ Ferdinando Lambruschini pri predstavovaní encykliky Humanae Vitae na tlačovej konferencii uviedol, že ju nemožno považovať za súčasť neomylných vyhlásení. 

„Historické záznamy od Ferdinanda Lambruschiniho potvrdzujú, že Pavol VI. mu priamo povedal, že Humanae Vitae nie je neomylná,“ písalo sa v príspevku.

One of the drafters of the Basic Text and participant in the conference, Fr. Maurizio Chiodi, answered some questions to clarify the meaning of the work done.https://t.co/UBxCiGtx1Jhttps://t.co/MIjfibSaMF pic.twitter.com/NeOEoS5UDh

— Pontifical Academy Life (@PontAcadLife) August 22, 2022

Na spochybňovanie učenia z dôvodu omylnosti encykliky reagoval morálny teológ Thomas Petri z Dominikánskeho domu štúdií vo Washingtone. Podľa neho je pravda, že „žiadna konkrétna encyklika nie je neomylná“, ale „učenie, ktoré predkladá, je v skutočnosti nereformovateľné, pretože je súčasťou riadneho a univerzálneho učiteľského úradu cirkvi“.

V rozhovore pre Catholic News Agency nedávno poznamenal, že dokonca aj kritici učenia o antikoncepcii „uznávali, že toto bolo vždy náukou cirkvi“ a že nikde v náuke cirkvi nie je antikoncepcia prípustná v akejkoľvek forme.

Publikovanie knihy vyvolalo mnohé znepokojené reakcie, ku ktorým sa vyjadrila aj členka správnej rady Pápežskej akadémie pre život Mónica López Barahona. Pre ACI Prensa minulý mesiac povedala, že „nie je pravda, že cirkev alebo Magistérium zmenili svoje morálne kritériá týkajúce sa niektorých otázok bioetiky; dokonca ani to, že Vatikán začal proces prehodnocovania týchto otázok“.

Zdôraznila, že „kniha nie je oficiálnym vyhlásením Pápežskej akadémie pre život o týchto otázkach“ a nereprezentuje „morálne kritériá všetkých jej členov“.

Čo hovoria dokumenty

V encyklike pápeža Pia XI. O kresťanskom manželstve z roku 1930 stojí, že „akékoľvek použitie manželstva takým spôsobom, že sa úmyselne zmarí jeho prirodzená schopnosť plodiť život, je prehreškom proti zákonu Boha a prírody a tí, ktorí sa tomu oddávajú, páchajú ťažký hriech“.

Téme sa venuje aj dokument Druhého vatikánskeho koncilu Guadium et Spes z roku 1965, v ktorom sa píše, že „pokiaľ ide o spôsob konania, nech sú si kresťanskí manželia vedomí, že si nesmú počínať podľa ľubovôle, ale že sa vždy musia dať viesť svojím svedomím, ktoré má byť v súlade s Božím zákonom a učiteľským úradom cirkvi, ktorý hodnoverne vykladá tento zákon vo svetle evanjelia“.

„Keď kresťanskí manželia plnia svoje poslanie rodiť deti veľkodušne, ľudsky a kresťansky zodpovedne, spoliehajúc sa na Božiu prozreteľnosť a pestujúc ducha obetavosti, zároveň oslavujú Stvoriteľa a v Kristovi spoločne smerujú k dokonalosti.“

Pápež Pavol VI., ktorý pri tvorbe encykliky Humanae vitae vychádzal aj z predchádzajúceho koncilového dokumentu, v nej o tri roky neskôr napísal, že „akýkoľvek čin, ktorý buď pred, v momente, alebo po pohlavnom styku je určený na zabránenie plodeniu – či už ako koniec, alebo ako prostriedok“ je „vylúčený“ ako nezákonný prostriedok kontroly pôrodnosti.

„Vo Veritatis Splendor Ján Pavol II. hovorí, že antikoncepcia je vo svojej podstate zlý čin, takže na antikoncepciu nemôže byť žiadny dôvod ani účel. Benedikt XVI. mal niekoľko prejavov, v ktorých hovoril o antikoncepcii, a to sa už nedá zmeniť. Čo platilo včera, platí aj dnes,“ vyhlásil Thomas Petri v reakcii na diskusiu o prípustnosti antikoncepcie.

Ako poznamenal, keď pápež nemá v úmysle učiť neomylne, „to neznamená, že máme ignorovať to, čo učí, alebo sa správať tak, že jeho názor je len jedným z mnohých“.

„Aj keď nemá v úmysle hlásať niečo neomylné, najmä keď učí veci, ktoré pápeži učia po stáročia, má to určitú váhu. O to viac, keď hovoríte o učení, ktoré viacerí pápeži opakovali počas niekoľkých desaťročí. A v prípade antikoncepcie by sme mohli povedať storočí,“ dodal Petri.

Teológovia musia byť otvorení, myslí si František

Na to, či je možné prehodnotiť cirkevné učenie o antikoncepcii, sa nedávno pýtali novinári aj pápeža Františka počas návratu z apoštolskej cesty v Kanade. Na otázku, či je možné zvážiť používanie antikoncepčných prostriedkov, povedal, že „dogma, morálka, je vždy na ceste rozvoja, ale vždy sa vyvíja rovnakým smerom“.

Vo vyjadrení citoval sv. Vincenta z Lerinsu, ktorý povedal, že „aby sa pravá náuka mohla posunúť vpred, rozvíjať, nesmie byť stojaca… Časom sa upevňuje, rozširuje a stáva sa stále pevnejšou, ale vždy je napredujúca“.

Preto je podľa pápeža povinnosťou teológov, aby boli otvorení výskumu a teologickej reflexii. „Nemôžete robiť teológiu s ‚nie‘ dopredu. Potom je na Učiteľskom úrade, aby povedal: ‚Nie, zašiel si príliš ďaleko, vráť sa.‘ Teologický vývoj však musí byť otvorený, na to sú teológovia. A Magistérium musí pomôcť pochopiť hranice.“

Na margo diskusie Pápežskej akadémie pre život povedal, že „si splnili svoju povinnosť, pretože sa snažili posunúť vpred v doktríne, ale v ekleziálnom význame, nie mimo neho“.

Morálny teológ Thomas Petri pripúšta, že diskusia na túto tému môže byť legitímna, ale skôr o tom, ako doktrínu „prezentovať, ako ju pomôcť ľuďom pochopiť, ako pomôcť ľuďom, ktorí sú v ťažkej situácii, či už zo zdravotného hľadiska, alebo dokonca pre morálny tlak“.

„Mohla by sa viesť skutočná diskusia o tom, ako to urobiť, ale nemôže dôjsť k žiadnemu zvráteniu učenia, pretože to je to, čo sa vždy vyučovalo, a tak funguje katolícka teológia a katolícka doktrína,“ vysvetlil Petri, ktorý dodal, že Twitter nie je správne fórum na riešienie týchto otázok.