Polemika | Je správa o sexuálnom zneužívaní v cirkvi vo Francúzsku ideologicky zaujatá?

Uverejnenie Sauvého správy o sexuálnom násilí v Katolíckej cirkvi vo Francúzsku v rokoch 1950 – 2020 vyvolalo v októbri 2021 šok, ktorého dôsledky sa stále prejavujú v celoštátnom rozsahu.

Ohromujúce číslo 330 000 prípadov zneužívania maloletých, ktoré bolo oznámené spolu so zverejnením 2 500-stranového dokumentu, spôsobilo, že celé miestne katolícke spoločenstvo ostalo v šoku a na kritickú a nezaujatú analýzu v tom čase neostalo veľa priestoru.

Koncom novembra však osem členov prestížnej Francúzskej katolíckej akadémie poslalo pápežovi Františkovi 15-stranovú štúdiu, v ktorej spochybnili vedeckú prísnosť vyšetrovania vedeného Nezávislou komisiou pre sexuálne zneužívanie v Cirkvi (CIASE), organizáciou poverenou vypracovaním správy.

Táto iniciatíva akademikov spochybnila to, čo sa v katolíckom svete javilo ako široký konsenzus týkajúci sa záverov správy, vyvolala vlnu rozhorčených reakcií a viedla k viacerým rezignáciám v rámci ich vlastnej akadémie.

Práve v tejto citlivej atmosfére sa katolícky kňaz Michel Viot rozhodol venovať celú knihu kontroverziám týkajúcim sa správy, pričom záverečné odporúčania tejto knihy môžu drasticky zmeniť budúcnosť cirkvi vo Francúzsku.

Kniha Rapport Sauvé: une manipulation?, ktorej spoluautorom je katolícky spisovateľ Yohan Picquart a ktorej predslov napísal štatistik Paul Deheuvels, ponúka analýzu toho, čo autori označujú za ideologické a metodologické predsudky, ktoré sú základom spomínanej správy.

Bývalý luteránsky biskup a slobodomurár, ktorý konvertoval na katolicizmus a v roku 2003 bol vysvätený za kňaza, otec Viot, kňaz Parížskej arcidiecézy, je autorom viacerých kníh vrátane De Luther à Benoît XVI : itinéraire d'un ancien franc-maçon (Od Luthera k Benediktovi XVI.: Cesta bývalého slobodomurára) a La France a besoin d'un roi (Francúzsko potrebuje kráľa). Je známy svojou otvorenosťou, vo svojom blogu nekompromisne analyzuje postmodernú spoločnosť a pravidelne prispieva do viacerých celoštátnych médií.

Prečo ste sa rozhodli napísať knihu o citlivej téme správy CIASE?

Túto knihu som sa rozhodol napísať hneď, ako mi to navrhol môj spoluautor Yohan Picquart. Pretože chcieť, aby sa cirkev stala bezpečným domovom, to je všetko veľmi pekné, ale urobiť z nej miesto podozrenia už také pekné nie je.

V opačnom prípade sa jedného dňa môže stať, že kňaz, ktorému sa to nepáči, môže byť obvinený zo všetkého. Ako hovorí francúzske príslovie: „Kto chce zabiť svojho psa, obviní ho z besnoty.“ Kto sa chce zbaviť svojho kňaza, obviní ho z pedofílie. Bude ľahké sa zbaviť niekoho, kto je považovaný za ťažkopádneho.

Premýšľam aj o probléme kňazských povolaní. V roku 1960 sme ročne vysväcovali asi 600 mužov. Dnes sme klesli pod 95. Ak chceme, aby kňazi boli konkurznými správcami inštitucionálne zlého alebo systémovo zvráteného podniku, tento počet stačí na zvládnutie krízy.

Ak však chceme evanjelizovať a nie sa uspokojiť so súčasným počtom praktizujúcich katolíkov ̶ 1,8 % francúzskej populácie –, ak chceme podporiť duchovné povolania, musíme konať inak, musíme prestať hádzať podozrenie na povolanie, ktoré už teraz nepriťahuje veľa ľudí. Táto správa má tendenciu vzbudzovať systémovú nedôveru voči kňazom.

Keď sa v Katolíckej cirkvi spomenie Sauvého správa, človek má dojem, že sa stala akýmsi piatym evanjeliom alebo treťou tabuľkou zákona (Zákony dvanástich tabúľ z čias Rímskej ríše – tretia tabuľa sa zaoberala vykonaním rozsudkov, pozn. prekl.). Skrátka, zdá sa, že má autoritu magistéria, akoby išlo o záležitosť pápežskej neomylnosti. Pritom to je len správa.

Čo presne na tejto správe kritizujete?

Myslím si, že ide o neobjektívny dokument, pretože sa v ňom použila metóda prieskumu verejnej mienky. Tu sa opieram o to, čo v úvode knihy hovorí svetoznámy štatistik Paul Deheuvels z Francúzskej akadémie vied, ktorý sa v prieskumoch skutočne vyzná: „Bol som ohromený množstvom aproximácií a metodologických chýb, ktoré sa v tomto prieskume vyskytli, a urobil som všeobecný záver, že mu chýba dôveryhodnosť.“

Viete, počas svojho života som sa často zaoberal prieskumami verejnej mienky, pretože keď som bol pastorom, intenzívne som sa pohyboval v politike. Zblízka som sledoval štyri prezidentské voľby a zúčastňoval sa na nich, takže viem, ako ľahko sa dajú prieskumy ovplyvniť. Pri niektorých témach je užitočné použiť prieskumy verejnej mienky, ak sú jednoduché a nemajú zásadný existenčný rozmer.

Ale ak sa napríklad pýtate, ako to bolo v tomto prípade: „Pamätáte si, že vás niekto znásilnil pred dovŕšením 18. roku života?“, pričom používate slovník, ktorý jasne naznačuje bez toho, aby to bolo výslovne povedané, že ide o prieskum o Katolíckej cirkvi a že odpovede sú anonymné a prostredníctvom internetu, dovoľte mi pochybovať o spoľahlivosti výsledkov. Ľudia môžu odpovedať čokoľvek. Najmä vo francúzskej spoločnosti, kde je stále veľmi prítomný antikatolicizmus.

Vo svojej knihe ste sa rozhorčovali nad 70-ročným obdobím, na ktoré sa prieskum vzťahoval. Prečo?

Od začiatku som mal obavy, keď som videl, na aké obdobie sa vyšetrovanie vzťahuje. Zdá sa mi, že v Taliansku boli oveľa múdrejší, keď viedli vyšetrovanie vzťahujúce sa na 20 rokov, ktoré sa zakladá na spisoch s menami obetí a nie na náhodnom nafukovaní čísel z určitých údajov.

Navyše, posledných 20 rokov je zaujímavé obdobie, pretože práve v 90. rokoch si cirkev začala tieto veci uvedomovať. A môžeme to veľmi dobre vidieť už len na zásahoch vtedajšieho kardinála Josepha Ratzingera, keď bol prefektom Kongregácie pre náuku viery, kde veľmi oficiálne varoval cirkev.

Okrem toho Francúzska konferencia biskupov vydala v roku 2000 dokument na boj proti pedofílii, ktorý bol široko distribuovaný. Bol niekoľkokrát opätovne vydaný s vynikajúcimi predslovmi, ktoré napísali skúsení biskupi, ako napríklad kardinál Jean-Pierre Ricard, vtedajší arcibiskup Bordeaux. Spomínam si, v roku 2001 som sa vrátil do Katolíckej cirkvi, v roku 2003 som bol vysvätený za kňaza a v našej diecéze bol tento dokument tiež známy.

Ako hovorí francúzske príslovie: „Kto chce zabiť svojho psa, obviní ho z besnoty.“ Kto sa chce zbaviť svojho kňaza, obviní ho z pedofílie.Zdieľať

Môj biskup bol mimoriadne opatrný a nikdy sme nemali žiadne prípady tohto typu. Išlo naozaj o nulovú toleranciu. Ale zvláštny dôraz sa na ňu začal klásť až v 90. rokoch a aj zvyšok občianskej spoločnosti to začal vnímať podobne približne v tom istom čase.

A je tu aj ďalšia vec, ktorú Sauvého správa zjavne ignoruje: francúzska spoločnosť sa, žiaľ, na pedofíliu nepozerala vždy rovnako ako dnes. Spomínam si na niektoré hrôzy, ktoré sme počuli v roku 1968 v televízii, v hlavných programoch alebo v novinách s veľmi veľkým nákladom výtlačkov, kde sa pedofília ospravedlňovala v mene práva detí na sexualitu. A v takejto spoločnosti žila cirkev vo Francúzsku.

Parížsku arcidiecézu uvádzate aj ako príklad hodný nasledovania a aj ako učebnicový príklad v boji proti pedofílii...

Myslím, že arcibiskup Michel Aupetit mal na to talent. Keď prišiel, dohodol sa s prokurátorom, že mu bude automaticky posielať všetky spisy týkajúce sa správ o sexuálnom zneužívaní. Ako vysvetľujem vo svojej knihe, počas svojho pôsobenia poslal celkovo asi 25 spisov, z ktorých si prokurátor ponechal len tri. Tri spisy sú v súčasnosti predmetom vyšetrovania a zatiaľ nie je známe, či povedú k súdnemu procesu.

Policajtom sa nestanete len tak, človek v tom neimprovizuje, to sa treba naučiť. Policajti vedia, čo robia, kým kňaz sa v seminári neučí, ako vypočúvať deti alebo rodičov. Policajt nevyrieši osobné spory, ani sudcovia.

Na druhej strane, v cirkvi sa takýto druh obvinenia môže použiť ako zámienka na zbavenie sa nejakého ideologického oponenta. Vedieť posúdiť dôveryhodnosť obvinenia je úloha, v ktorej sa nedá improvizovať.

Kritizovali ste CIASE za nedostatok nestrannosti. Jedným z príkladov, ktoré uvádzate na ilustráciu svojho názoru, je svedectvo právnikov, ktorí obviňovali kardinála Philippa Barbarina z Lyonu v procese, ktorý sa konal v rokoch 2019 – 2021. Čo vás na tom tak rozhorčuje?

Pripadalo mi to absolútne škandalózne, pretože je to v rozpore s morálkou aj zákonom. Odvolací súd a kasačný súd zbavili kardinála Barbarina obvinení. To znamená, že civilná justícia rozhodla v prospech kardinála. Ale práve ľudia, ktorí obviňovali kardinála, sú pozvaní, aby svedčili. A kardinálov advokát o tom nebol ani informovaný.

Blížim sa ku sklonku svojich dní, som v remisii dvoch rakovinových ochorení, ale stále chcem bojovať za cirkev, ako som bojoval proti tým dvom rakovinovým nádorom.Zdieľať

Hovorí sa o vytvorení nezávislej komisie. Výborne, ale prečo do nej potom dosadzovať nepriateľov Katolíckej cirkvi? V tejto komisii je napríklad Nathalie Bajosová a jej kolegovia z Francúzskeho národného inštitútu pre výskum zdravia a medicíny, ktorí sú veľkými zástancami potratov. Táto žena, ktorá poskytla údaje, ktoré mali taký vplyv na verejnú mienku, uverejnila v roku 2018 vo významných francúzskych novinách stĺpček proti pápežovi Františkovi, v ktorom ho obvinila, že odsudzovaním potratov podporuje feminicídu (vraždenie žien, pozn. prekl.).

Takýto škandalózny amalgám a radikalizácia jej ideologických postojov by mali túto osobu diskvalifikovať z členstva v komisii, ktorá bude mať na starosti poskytovať Katolíckej cirkvi indície a rady, ako zabrániť určitým zneužitiam. Nie je ťažké si domyslieť, že takáto osoba nebude Katolíckej cirkvi práve dvakrát naklonená.

To ma znepokojuje, rovnako ako skutočnosť, že sa konala dlhá audiencia a že sa spomínali slová Frederica Martela, autora knihy In the Closet of the Vatican (V šatníku Vatikánu, pozn. prekl.) ktorý chladne napísal, že pápež v Ríme žije medzi „transvestitami“. Na to má právo, ale čo robí ako svedok v komisii tohto druhu?

A nemyslíte si, že táto správa môže prispieť k slobodnej diskusii a ku skutočnému vyčisteniu radov cirkvi?

Dobrou vecou na Sauvého správe bolo, že nám prostredníctvom svedectiev, ktoré sú absolútne pálčivé, ukázala, aké vážne je nebyť ostražitý. To, čoho sa obávam a čo sa mi zdá nevyhnutné, je, že desakralizáciou služby kňazov, kňazstva, skončíme tak, ako skončil protestantizmus, teda s takým mäkkým poňatím služby, že v niektorých protestantských cirkvách dnes máte napríklad ľudí, ktorí slávia Eucharistiu a sú laikmi, nie sú vysvätení.

Problém spočíva v tom, že Jean-Marc Sauvé si mohol do komisie vziať, koho chcel, a že využil poradenskú firmu Influence & Stratégie nielen na vyšetrovanie, ale aj na tak trochu teatrálnu prezentáciu vyšetrovania.

Jean-Marc Sauvé v roku 2013 predsedal aj výročnej večeri slobodomurárskej organizácie Grande Loge de France, počas ktorej zdôraznil, že vo Francúzsku by sa malo venovať viac priestoru mešitám a náboženskému pluralizmu. Ako sa potom dá vysvetliť, že Francúzska biskupská konferencia ho poverila úlohou vybrať všetkých členov komisie a dala mu carte blanche (úplná sloboda výberu, pozn. prekl.)?

Nie som si istý, či všetci členovia biskupskej konferencie poznali osobné názory pána Sauvého, ktorý bol veľká ryba – podpredseda Štátnej rady –, čím ich tak trochu zaslepil. Sľúbili nám, že komisia bude nezávislá. Nezávislosť však nie vždy znamená neutralitu a biskupská konferencia ako taká mala mať dohľad nad zložením svojho tímu.

Neobávate sa vy sám útokov, ktoré by mohli prísť po vydaní tejto knihy?

Tie by pravdepodobne prišli od ľudí, ktorí sa najviac podieľajú na tvorbe CIASE a výsledkoch jej vyšetrovania. Je možné, že niektorí z nich sú na mňa skutočne nahnevaní. Blížim sa ku sklonku svojich dní, som v remisii dvoch rakovinových ochorení, ale stále chcem bojovať za cirkev, ako som bojoval proti tým dvom rakovinovým nádorom. Ale potrebujem modlitby.

Musím však dodať, že už teraz ma veľmi povzbudzuje dobro, ktoré táto kniha priniesla mojim farníkom, a množstvo prejavov podpory, ktoré dostávam od najrôznejších ľudí. Mnohým sa veľmi uľavilo, že niektorí kňazi sa nezmierili s tým, aby bola cirkev označená za „systémovo“ kriminogénnu (spôsobujúcu kriminalitu, pozn. prekl.). Aj od kňazov a dokonca biskupov sa mi dostáva veľa povzbudenia, aj keď, samozrejme, v súkromí.

Nanešťastie, mainstreamové médiá ̶ vrátane katolíckych médií ̶ venovali veľa priestoru Sauvému a členom jeho komisie a len veľmi málo členom Katolíckej akadémie, ktorí vyjadrili výhrady k správe. Pokiaľ ide o vyšetrovanie, ktoré som zverejnil, možno doslova hovoriť o mediálnej omerte (časť etického kódexu mafie, podľa ktorej je člen organizácie povinný voči polícii a úradom zachovávať mlčanie, pozn. prekl.). Jediná myšlienka vo francúzskom priestore je dnes myšlienka pána Sauvého.

Pravda sa však jedného dňa ukáže. Katolícka cirkev vo Francúzsku existuje už stáročia a o tom, aká má byť, nerozhodne sekulárna Francúzska republika ani nejakí ľudia, ktorí si myslia, že jej slúžia.