Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Interview Svet kresťanstva
29. august 2022

Jezuita Ján Ďačok o zosnulom kardinálovi Tomkovi

K veľkým úlohám sa kráča malými a postupnými krokmi

Je krásne zomrieť v cirkvi, ktorá nás sprevádza od kolísky až po hrob, spomína si na pohreb kardinála Tomka jezuita Ján Ďačok.

K veľkým úlohám sa kráča malými a postupnými krokmi

Foto: archív J. D.

Okrem zosnulého kardinála Jozefa Tomka pôsobia v Ríme aj ďalší Slováci. Jezuita Ján Ďačok je vyštudovaný lekár. Dnes prednáša morálnu teológiu na Pápežskej Gregorovej univerzite v Ríme a je teológom Apoštolskej penitenciárie.

V rozhovore sa vracia k začiatkom spolupráce s kardinálom Tomkom i k nedávnej rozlúčke v Košiciach.

Kedy ste sa s kardinálom Tomkom stretli prvýkrát?

Na Slovensku som ho prvýkrát mohol vidieť na Zelený štvrtok 1989 v košickej katedrále. Osobné stretnutie súvisí so začiatkom môjho poslania vo Vatikánskom rozhlase. Bolo to v auguste 1990, desať dní po mojej primičnej svätej omši. Predstavení ma poslali na výpomoc do Vatikánskeho rozhlasu a zároveň nato, aby som sa začal učiť taliančinu. 

O rok neskôr som tam absolvoval druhý krátkodobý pobyt. V tom čase bol kardinál Tomko prefektom Kongregácie pre evanjelizáciu národov, preto už do Vatikánskeho rozhlasu prispieval iba občasne. Pamätám si, že som s ním urobil aj nejaký rozhovor.

Oboch vás spája pôsobenie na Pápežskej Gregorovej univerzite v Ríme...

On si tam urobil dva doktoráty. Z dogmatickej teológie a spoločenských vied. Podľa mňa sa snažil využiť čas v Ríme na štúdium, keďže tam ostal a mal túto príležitosť. Neskôr na Gregoriáne aj učil. Niekoľko rokov prednášal istú matériu z kánonického práva.

Pán kardinál s úctou i radosťou konštatoval, že taká malá krajina, akou je Slovensko, ponúkla cirkvi početných a tiež kvalitných ľudí.

Ako ste ho vnímali?

Keď som prišiel do Ríma, on už bol kardinálom. Vo mne bol voči nemu rešpekt i vďačnosť. Slovensko v tom čase malo ešte druhého kardinála, Jána Chryzostoma Korca. A stretnutia s obidvomi boli pre mňa obohacujúce a jedinečné. Boli to veľkí ľudia, ktorí mali čo povedať Slovensku i svetu.

Vaša užšia spolupráca sa začala pri dvojročnej príprave 1150. výročia príchodu svätých Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu.

Takýto kongres s medzinárodným presahom si vyžadoval dobrú prípravu s istým časovým predstihom. Bol som vybraný do prípravného výboru. Reprezentoval som Gregoriánu. Pravidelne sme sa stretávali, konfrontovali. Chceli sme pripraviť stretnutie, ktoré by malo presah do sveta. Zúčastnili sa na ňom šiesti kardináli. Pozývajúce listy podpisoval kardinál Tomko. U neho sme sa aj stretávali. Boli sme šiesti profesori z pápežských univerzít.

Inzercia

Ako bral túto udalosť?

On zrejme cítil, že by bolo vhodné urobiť niečo veľké na medzinárodnej úrovni. Aby sa myšlienke svätých solúnskych bratov dala vážnosť a úcta. Organizačný výbor bol síce slovenský, ale zapojili sa aj predstavitelia ďalších slovanských národov – český kardinál Duka, Slovinec Rodé, z Chorvátska prišiel kardinál Bozanič a z Poľska kardinál Dziwisz. Medzi prednášajúcimi boli aj kardinál Ravasi a monsignor Fisichella.

Pápež Benedikt XVI. s ním bol v úzkom kontakte. Aký bol jeho vzťah s terajším pápežom?

V roku 2013 bol kardinál Tomko už emeritným prefektom, preto tých stretnutí s novým pápežom bolo zrejme menej. Ale pamätám si, že keď sa slávilo v Moskve jubileum katolíckeho katedrálneho chrámu, práve kardinál Tomko bol menovaný za pápežského vyslanca. Bola to chúlostivá vec, pretože išlo o stretnutie s ruským pravoslávím. Kardinál si tam ľudí získal svojou ruštinou. A zdá sa, že jeho misia bola úspešná.

Viem, že vtipy rád počúval. Rád ich aj rozprával?

Zmysel pre humor rozhodne mal. Bol spontánny a prirodzený človek. Pri niektorých príležitostiach sa s nami podelil o niektoré humorné chvíle, ktoré zažil. Povedal by som, že bol človekom aj do voza, aj do koča.

V akej atmosfére ste prežívali rozlúčku s ním v Košiciach?

Už dávnejšie som si uvedomil, že sme rodáci. Od Udavského je moja rodná obec Horňa pri Sobranciach vzdušnou čiarou asi 50 km, viac na východ. Aj toto ma s ním vnútorne zbližovalo. Tiež som ďakoval Bohu, ako vedel rozvinúť svoje dary. V tomto je pre mňa povzbudením a príkladom.

Pri pohrebe som si uvedomil, aké je krásne zomrieť v cirkvi, ktorá nás sprevádza od kolísky až po hrob. V súvislosti s jeho úmrtím a pohrebom mu bola venovaná široká publicita, s echom po celom svete. Tento jeho príklad povzbudzuje, že k veľkým úlohám sa kráča na základe malých a postupných krokov.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.