Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
20. september 2022

Najkratšie pontifikáty

Urban VII. bol pápežom len trinásť dní

Hoci pontifikát nedávno blahorečeného pápeža Jána Pavla I. trval len 33 dní, vôbec nejde o najkratšie pápežstvo v dejinách cirkvi.

Urban VII. bol pápežom len trinásť dní

Jacopo del Conte: Pápež Urban VII., Vatikánske múzeá. Foto: wikipedia.org (Public Domain)

Pontifikát Jána Pavla I. sa ledva zmestí do zoznamu desiatich najkratších v histórii cirkvi. Kratší pontifikát ako ten jeho, teda 33 dní, malo ďalších deväť pápežov a jeden pontifex bol na Petrovom stolci tiež 33 dní.

Najkratší pontifikát bol v 16. storočí

Najkratšie bol v dejinách Katolíckej cirkvi pápežom Urban VII., ktorý stál na čele cirkvi od 15. do 27. septembra 1590, teda 13 dní. Krátko po svojom zvolení zomrel na maláriu.

Pápež s najkratším pontifikátom sa narodil v Ríme, v rodnom meste svojej matky, a volal sa Giambattista Castagna. Jeho strýko bol kardinál a budúci pápež mu slúžil dlhé roky. Neskôr získal doktorát z občianskeho aj cirkevného práva.

Castanga pracoval vo vláde a v diplomacii v mene pápežstva, ktoré malo v tom čase moc nad časťami dnešného Talianska. Počas Tridentského koncilu viedol niekoľko komisií a pomáhal organizovať vojenskú alianciu proti Osmanskej ríši. V roku 1553 sa stal arcibiskupom a v roku 1583 kardinálom. Mal povesť skutočnej zbožnosti, inteligencie a schopnosti vládnuť.

Po svojom zvolení za pápeža sa postaral o to, aby riešil potreby chudobných v Ríme. Jeho počiatočné plány zahŕňali rozšírenie verejných prác na zamestnávanie chudobných. Božia prozreteľnosť mu nedovolila urobiť viac. Zomrel na maláriu vo veku 69 rokov. Vo svojom závete zanechal svoj osobný majetok na podporu chudobných dievčat.

Len o dva dni dlhšie ako Urban VII. vládol Celestín IV. Pápežom bol od 25. októbra do 10. novembra 1241.

Narodil sa v Miláne a vlastným menom sa volal Goffredo da Castiglione. Istý čas strávil v reholi cisterciánov a neskôr pôsobil ako kardinál a biskup v Sabine. Bol synovcom pápeža Urbana III. Milánčan šľachtického pôvodu sa počas svojej cirkevnej kariéry prejavil ako veľmi schopný teológ. Aj vďaka tomu ho Gregor IX. v roku 1227 vymenoval za kardinála.

O štrnásť rokov neskôr sa stal Gregorovým nástupcom. Jeho pontifikát trval tak krátko, že zomrel ešte pred intronizáciou a ako pápež nestihol urobiť ani žiaden oficiálny akt. Zaujímavé sú však okolnosti zvolenia Celestína IV.

Cirkev i krajina sa v prvej polovici 13. storočia zmietali vo vážnej kríze vyvolanej neustálymi spormi medzi duchovnou a svetskou mocou o posilnenie pápežskej nadvlády na úkor moci rímskeho cisára. Za Gregorovho pontifikátu konflikt vygradoval do otvoreného zápasu medzi pápežom a cisárom Fridrichom II.

Ani jedna zo strán nemala prevahu a misky váh v konflikte sa prekláňali raz na jednu, raz na druhú stranu. Spory sa ani Gregorovou smrťou neskončili. V takejto chaotickej situácii bolo potrebné zvoliť jeho nástupcu.

Konflikt rozdelil aj voliteľov na dve strany a dohoda na novom pápežovi dlho neprichádzala. Preto dal rímsky ľud voličov zavrieť do schátranej, dnes už neexistujúcej budovy známej pod názvom Septizonium, kde boli vystavení obzvlášť krutým podmienkam – pod neustálym psychickým a fyzickým nátlakom. Traduje sa, že jeden z kardinálov dokonca zomrel.

Napokon po viac ako mesiaci zvolili Goffreda da Castiglione za nového pápeža. Malo to byť určité východisko z núdze, aby sa získal čas na novú, slobodnú voľbu. Nový pápež však dva dni po voľbe vážne ochorel a zomrel. Po jeho smrti nastalo obdobie 19 mesiacov, keď bol pápežský stolec prázdny.

Pápež, ktorý bol zosadený z duchovného úradu

Krátko trval aj pontifikát Bonifáca VI., ktorý bol na Petrovom stolci od 4. apríla 896 do 19. apríla toho istého roka. Po smrti pápeža Formóza sa v Ríme schyľovalo k revolúcii a o vplyv pápežstva súperili Spoletská kráľovná Agiltruda a Toskánsko. Spomínaná kráľovná dosadila za pápeža istého Bonifáca, ktorý bol v minulosti z rôznych príčin zosadený z duchovného úradu. Po 15 dňoch vlády však zomrel. Nebýva započítavaný medzi zákonnými pápežmi.

Ďalším pápežom v rebríčku najkratších pontifikátov je Theodore II., ktorý vládol 20 dní v decembri 897. Je to málo známy pápež, o ktorom sa hovorí, že ho milovalo duchovenstvo a že pápež miloval pokoj a žil životom čistoty a lásky k chudobným.

Pápež Theodore anuloval akty „Cadaver Synody“, ktorá postavila pred súd mŕtvolu jeho predchodcu, pápeža Formosusa. Z rieky Tiber vylovil telo mŕtveho rímskeho veľkňaza a riadne ho pochoval. Vrátil tiež duchovných, ktorí boli nútení rezignovať.

Od 15. januára do 4. februára 708, teda 21 dní, bol pápežom Sisinnius. Tento pápež sa narodil v Sýrii. Po zvolení trpel zdravotnými problémami ako artritída a nedokázal sa sám najesť. Pápežský úrad bol v tomto čase zodpovedný za vojenskú obranu Ríma, pričom Longobardi vtrhli zo severu Talianska a moslimské armády postupovali z juhu.

Sisinnius ako svoj prvý čin nariadil posilniť múry Ríma. Pred svojou smrťou tento pápež vysvätil jedného kňaza a vysvätil biskupa pre Korziku.

Marcellus II. bol pápežom asi 22 dní v apríli a máji roku 1555. Narodil sa ako Marcello Cervini v Montefano v Toskánsku. Podobne ako svätý pápež Marcellus zo štvrtého storočia, aj on si dal svoje krstné meno ako svoje pápežské. Jeho otec pôsobil za viacerých pontifikátov ako pisár a tajomník. 

Inzercia

Predtým ako bol Cervini zvolený za pápeža, zastával rôzne úlohy ako sekretár pápežov a kardinálov a pracoval na oprave juliánskeho kalendára. Pôsobil ako ochranca Vatikánskej knižnice a pomáhal zlepšovať a rozširovať jej zbierku. Cervini slúžil Vatikánu v čase jeho reakcie na protestantskú reformáciu. Bol na Tridentskom koncile, ktorý pokračoval aj počas jeho krátkeho pontifikátu.

Získal si povesť cirkevného reformátora a dúfal, že sa touto cestou vydá počas svojho pápežstva. Za biskupa bol vysvätený až deň po zvolení za pápeža.

Pápež Marcellus údajne ochorel z prepracovanosti počas osláv Veľkého týždňa a Veľkej noci a choroba sa mu stala osudnou. Na jeho počesť bola zložená Missa Papae Marcelli od Giovanniho Pierluigiho da Palestrinu.

Ďalším pápežom v rebríčku najkratších pontifikátov je Damasus II., vládol 24 dní v júli a auguste roku 1048. Tento pápež sa volal Poppo. Narodil sa v Bavorsku. Pôsobil ako biskup v Brixene v Tirolsku na území dnešného západného Rakúska.

Vtedajší pápeži mohli byť menovaní nezvyčajným spôsobom. A tak pápež Damasus II. bol menovaný cisárom Svätej rímskej ríše Henrichom III. Čoskoro však zomrel na maláriu.

Pius III. bol pápežom 27 kalendárnych dní, od 22. septembra do 18. októbra 1503. Narodil sa ako Francesco Todeschini v Siene. Bol synovcom pápeža Pia II., slávneho pápeža z obdobia renesancie. Jeho strýko si ho vzal do svojej domácnosti a stal sa jeho patrónom, čo umožnilo mladému mužovi pridať k svojmu priezvisku pápežovo priezvisko Piccolomini. Francesco vyštudoval kánonické právo a strýko pápež ho vymenoval za správcu arcidiecézy Siena a neskôr z neho urobil kardinála.

Budúci rímsky veľkňaz mal povesť čestného života a vyznačoval sa ako kultivovaný, jemný muž. Zúčastnil sa na niekoľkých konkláve svojej doby vrátane toho, ktoré zvolilo Alexandra VI. Jeho služba pápežstvu zahŕňala niekoľko diplomatických stretnutí v Nemecku, Francúzsku a Perugii. Francesco bol zvolený za pápeža uprostred sporov vládnucich talianskych rodín o kontrolu Ríma, ktoré zahŕňali neúspešnú mocenskú hru Borgiovcov.

Bolo známe, že Pius III. bol v zlom zdravotnom stave. V čase pápežskej korunovácie už trpel chorou nohou, z ktorej sa vyvinul septický vred. Zomrel vo veku 64 rokov.

Lev XI. bol pápežom 27 dní, od 1. do 27. apríla 1605. Alessandro de Medici bol členom slávnej rodiny Mediciovcov. Bol prasynovcom pápeža Leva X. Už od útleho veku sa usiloval stať sa kňazom, ale keďže jeho matka namietala, bol vysvätený až po jej smrti. Predtým ako začal napredovať v cirkvi, slúžil ako veľvyslanec v Ríme v mene Toskánska. Nakoniec sa stal biskupom, potom arcibiskupom Florencie a potom bol vymenovaný za kardinála.

Pôsobil ako pápežský legát vo Francúzsku a bol hlavou Kongregácie biskupov. Medzi jeho veľkých priateľov patril svätý Filip Neri. Za pápeža bol zvolený vo veku 69 rokov a takmer okamžite ochorel a zomrel.

Benedikt V. pôsobil ako pápež 33 dní, od 22. mája do 23. júna 964. Jeho pontifikát však neukončila smrť, ale zosadenie. Narodil sa v Ríme a mal povesť veľkého vzdelanca.

Vládol v čase veľkého nepokoja v cirkvi. Cisár Svätej rímskej ríše Otto I. zasahoval do pontifikátov svojich predchodcov. Cisár násilne dosadil na Petrov stolec svojho vlastného nominanta. Za Benedikta V. existovali súperiaci žiadatelia o pápežský stolec a Otto opäť zasahoval, obliehal Rím a odviedol pápeža z Ríma násilím. Benedikt sa buď vzdal pápežského úradu, alebo bol násilne zosadený. Ďalší rok žil v exile v Hamburgu.

Ján Pavol I. slúžil ako rímsky veľkňaz od 26. augusta do 28. septembra 1978, 33 kalendárnych dní. Jeho blahorečenie 4. septembra obnovilo pozornosť na jeho život. Mal povesť pokory a zrozumiteľného vyučovania viery. Budúci Ján Pavol I. sa zúčastnil na Druhom vatikánskom koncile a bol vymenovaný za patriarchu Benátok.

Ako kardinál Luciani publikoval zbierku „otvorených listov“ historickým postavám, svätcom, slávnym spisovateľom a fiktívnym postavám. Kniha Illustrissimi obsahovala listy Ježišovi, kráľovi Dávidovi, Markovi Twainovi, Charlesovi Dickensovi a Christopherovi Marlowovi, ako aj Pinocchiovi a Figarovi, holičovi zo Sevilly.

Bol prvým pápežom, ktorý mal dve mená. Svoje pápežské meno prevzal od svojich bezprostredných predchodcov sv. Jána XXIII. a Pavla VI.

Naopak, najdlhší pontifikát v histórii cirkvi mal Pius IX. a to od 16. júna 1846 do 7. februára 1878, slúžil teda 31 rokov a 8 mesiacov, za ním nasleduje Ján Pavol II., ktorý bol na Petrovom stolci 26 rokov a 5 mesiacov, a prvú trojicu uzatvára Lev XIII., ktorý bol pápežom od 20. februára 1878 do 20. júla 1903, teda 25 rokov a 5 mesiacov.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.