Zo sveta pravoslávia Srbská pravoslávna diplomacia v tieni ukrajinskej vojny

Túto jar Srbská pravoslávna cirkev spečatila významné a dôležité dohody, ktoré upevnili a posilnili postavenie Srbskej pravoslávnej cirkvi.

Prvá „dohoda“ v máji zmenila Macedónsku pravoslávnu cirkev, formálne Ochridské arcibiskupstvo, na kánonickú cirkev, čím sa skončilo približne 50-ročné odcudzenie medzi Srbskou a Macedónskou pravoslávnou cirkvou.

Druhá dohoda v júli bola medzi Srbskou pravoslávnou cirkvou a čiernohorskou vládou, ktorá udelila privilégiá Srbskej pravoslávnej cirkvi v Čiernej Hore a uzavrela takmer dvadsať rokov neistoty medzi týmito dvoma stranami.

Tieto dohody nie sú len znakom novej diplomatickej sily nedávno zvoleného (2021) patriarchu Porfirija Periča (1961) a odlišného zloženia synody Srbskej pravoslávnej cirkvi, ale aj dosahu ukrajinskej vojny na iné globálne pravoslávne konflikty.

V nasledujúcom texte rozoberiem, ako a prečo Srbská pravoslávna cirkev podnikla tieto kroky a čo znamenajú z dlhodobého hľadiska.

Koniec patovej situácie v Čiernej Hore

Keď som toto leto prechádzal mestom Kolasin v strednej časti Čiernej Hory, na viacposchodovom bytovom dome som si všimol masívnu nástennú maľbu nedávno zosnulého čiernohorského metropolitu Amfilohija (1938 – 2020).

Mohutná maľba ho znázorňovala s tradičnou pravoslávnou svätožiarou, ktorá podčiarkuje, že už krátko po smrti je na ceste k svätorečeniu. Nebol to ojedinelý obrázok, podobné som si všimol aj v iných čiernohorských mestách.

Dôvodom tejto rýchlej propagácie metropolitu Amfilohija je jeho úloha v protestnom hnutí v roku 2020, ktoré viedlo k nedávnej zmene režimov v Čiernej Hore. Tieto zmeny vo vláde v roku 2020 vydláždili cestu k novej výhodnej dohode, ktorú Srbská pravoslávna cirkev uzavrela so súčasnou vládou tento rok v lete.

Nová dohoda medzi vládou a Srbskou pravoslávnou cirkvou je úplným zrušením podmienok predchádzajúceho zákona o náboženstve v Čiernej Hore, ktorý prešiel parlamentom koncom roka 2019.

Bývalý zákon mohol byť použitý na skonfiškovanie majetku a dedičstva Srbskej pravoslávnej cirkvi v Čiernej Hore a kládol náročné prekážky spojeniam pre Srbskú pravoslávnu cirkev medzi Čiernou Horou a Belehradom. Zákon vydala predchádzajúca čiernohorská nacionalistická vláda, ktorá tvrdila, že Srbská pravoslávna cirkev v Čiernej Hore je cudzia a ohrozuje silu čiernohorského národa.

Prístup novej čiernohorskej vlády je celkom odlišný vzhľadom na zásadnú podporu zo strany Srbskej pravoslávnej cirkvi, ktorá zabezpečila ľudovú základňu pre túto vládu.

Nová dohoda – formálne podpísaná 3. júla – poskytla Srbskej pravoslávnej cirkvi všetky práva na jej (občas pochybne nadobudnutý) majetok a dedičstvo a rozsiahle nové práva v čiernohorskej spoločnosti.

Svet východného kresťanstva Čierna Hora podpísala základnú zmluvu so Srbskou pravoslávnou cirkvou

Ján Krupa

Macedónska pravoslávna cirkev požaduje uchovanie národnej identity a litovskí pravoslávni požiadali o autonómny status.

Asi najprekvapivejšou a najďalekosiahlejšou časťou dohody je trochu rozmazaná formulácia o reštitúcii. Otázka reštitúcií je napätá pre cirkev, ktorej bola počas veľkých socialistických agrárnych reforiem Juhoslávie skonfiškovaná takmer celá pôda.

Môže to byť formulácia dobrého úmyslu, ale môže to tiež vydláždiť cestu pre nárok Srbskej pravoslávnej cirkvi na ešte viac pôdy, miest a dedičstva, čo nový patriarcha a čiernohorský metropolita už signalizoval 28. júla obnoveným nárokom na pamätník Lovćen.

Nový zákon pripravil pôdu pre Srbskú pravoslávnu cirkev, aby úplne ovládla čiernohorské pravoslávie a zmarila nekánonickú Čiernohorskú pravoslávnu cirkev.

Nová dohoda je možno len vonkajším znakom týchto zmien pravoslávia v regióne. Povedal by som, že tento posun nastal už ako dôsledok diskusie o náboženskom zákone z roku 2019, v ktorej Srbská pravoslávna cirkev zozbierala podporu.

Zdá sa, že masívna mobilizácia medzi Srbskou pravoslávnou cirkvou a jej podporovateľmi v roku 2022 mala významnejší dosah. Všeobecná „dôvera“ – meraná miestnym úradom (CEDEM) – k nekánonickej Čiernohorskej pravoslávnej cirkvi od roku 2019 značne klesla a Srbská pravoslávna cirkev narástla a stabilizovala svoju pozíciu v prieskume.

Podľa mojich odhadov v súčasnosti Čiernohorskú pravoslávnu cirkev podporuje len asi desať percent obyvateľstva, na rozdiel od 25 percent len ​​pred niekoľkými rokmi.

Týchto desať percent je hlasnou opozíciou proti Srbskej pravoslávnej cirkvi, čo bolo vidno počas intronizácie čiernohorského metropolitu v septembri 2021, kde sa patriarcha Porfirije a nový metropolita museli prepraviť medzi chrámami helikoptérou, aby sa vyhli horiacim barikádam na malých čiernohorských horských cestách.

Nová dohoda toto všetko politicky ukončuje a bolo by ju ťažké rešpektovať, ak by sa k moci vrátila čiernohorská nacionalistická strana.

Znovuzriadenie Ochridského arcibiskupstva

Nová výhodná dohoda pre Srbskú pravoslávnu cirkev v Čiernej Hore v júli prichádza po roku usilovnej práce miestnych duchovných a najmä nového srbského patriarchu Porfirija. Do úradu nastúpil v roku 2020, keď niekoľko vysokopostavených členov Srbskej pravoslávnej cirkvi podľahlo pandémii, ktorá spustošila vedenie cirkvi.

Patriarcha Srbskej pravoslávnej cirkvi aj čiernohorský metropolita boli preto nahradení v rokoch 2020 a 2021. Patriarcha Porfirije odvtedy presadzoval dohodu v Čiernej Hore, ale aj riešenie ďalších problematických stránok Srbskej pravoslávnej cirkvi.

Najmä čo sa týka Macedónska, ktoré bolo – podobne ako Čierna Hora – dejiskom cirkevného sporu. Počas komunistického obdobia macedónske duchovenstvo získalo autonómny status a krátko nato, v roku 1968, sa jednostranne vyhlásilo za autokefálne.

Na rozdiel od Čiernej Hory, kde bol akýkoľvek rival Srbskej pravoslávnej cirkvi držaný na uzde, macedónske pravoslávne obyvateľstvo sa takmer jednomyseľne stalo súčasťou tejto neuznanej cirkvi.

V roku 2001 sa Srbská pravoslávna cirkev a Macedónci pokúsili vyriešiť tento problém pod dohľadom Moskvy, ale zlyhali pre neustály problém s názvom (preto niektorých Grékov bude odrádzať moje používanie výrazu Macedónci). Túto záležitosť vyriešili v tomto roku v máji, pričom nejakú rolu zohral ekumenický patriarcha.

Jadrom dohody je to, že Macedónska pravoslávna cirkev je teraz formálne vnímaná Grékmi ako obnovené Ochridské arcibiskupstvo, zatiaľ čo samotná Macedónska pravoslávna cirkev sa bude naďalej označovať za macedónsku.

Samotná dohoda bola pomerne rýchlo oznámená, presadená a zdalo sa, že umlčala všetok odpor, dokonca aj zo strany Bulharskej pravoslávnej cirkvi, ktorá si tiež nárokuje dedičstvo Ochridskej cirkvi.

Pravoslávie Srbsko vyšlo v ústrety, Severomacedónska cirkev je oficiálne samostatná

Ján Krupa

Srbský patriarchát oficiálne uznal nezávislosť pravoslávnej cirkvi v Severnom Macedónsku.

Táto dohoda spočíva na pragmatickej aliancii medzi Srbskou pravoslávnou cirkvou, Macedónskou pravoslávnou cirkvou a Ekumenickým patriarchom.

Je a bude nejasné, koľko úsilia vynaložil nový srbský patriarcha pri riešení týchto dvoch problémov, ktoré sa roky javili ako problémy bez vyhliadky na vyriešenie. Nejasné je aj to, koľko základu položila predtým Srbská pravoslávna cirkev a akú úlohu v tom všetkom zohral Konštantínopol.

Pustím sa však do kvalifikovaného odhadu dynamiky v hre po tom, čo som časť jari strávil v juhovýchodnej Európe medzi duchovenstvom regiónu.

Po prvé, zmena vedenia – patriarchu a niekoľkých vplyvných členov synody Srbskej pravoslávnej cirkvi – umožnila a možno aj urobila nevyhnutnými obe dohody. Dohoda v Čiernej Hore by možno prišla bez zmeny vo vedení, ale tieto zmeny možno urýchlili proces vďaka priamemu zapojeniu patriarchu.

Na rozdiel od toho sa zdá, že zmena synody Srbskej pravoslávnej cirkvi znamenala ľahšie zblíženie s Macedónskou pravoslávnou cirkvou a vzdanie sa podporovania malej menšinovej Srbskej pravoslávnej cirkvi v Macedónsku, ktorej dohoda ukončila raison d’être.

Po druhé, zdá sa, že čiernohorská vláda aj Macedónska pravoslávna cirkev boli zo svojej strany pripravené ukončiť spor z rôznych dôvodov. Najmä po podpísaní dohody o názve medzi Gréckom a Severným Macedónskom sa Macedónska pravoslávna cirkev roky snažila o mierové riešenie so Srbskou pravoslávnou cirkvou alebo s Bulharmi.

V Čiernej Hore bolo jednou z kľúčových priorít novej vlády zrušiť zákon z roku 2019 a dosiahnuť nejakú formu novej dohody so Srbskou pravoslávnou cirkvou.

Možno najdôležitejší dôvod, prečo všetci partneri podpísali tieto dve dohody, spočíva mimo regiónu. Zdá sa, že situácia na Ukrajine – čo sa týka vojny, ako aj čoraz komplikovanejších vzťahov a postavenia rôznych pravoslávnych cirkví – ešte zhoršila situáciu. Každý z partnerov si uvedomil, že nechce nič podobné Ukrajine, a vojna sa stala horiacou platformou, aby sa vyriešil tento problém.

Z týchto dohôd najviac získa Srbská pravoslávna cirkev. Táto cirkev si zabezpečila dve zo svojich krídel a vytvorila niečo, čo sa zdá byť dlhotrvajúcim spojenectvom s Macedónskou pravoslávnou cirkvou. To jej dovoľuje sústrediť sa na iné problémy, ako napríklad status Kosova alebo vlastné postavenie Srbskej pravoslávnej cirkvi v iných bývalých juhoslovanských republikách.

Výhodná dohoda v Čiernej Hore otvára otázku majetku a reštitúcií v Bosne a Hercegovine a Chorvátsku. Zároveň dovoľuje Srbskej pravoslávnej cirkvi, aby pokračovala v pasívnom postoji voči Ukrajine.

Bez ohľadu na tieto kulisy môžu tieto dve nové dohody poslúžiť ako príklady toho, ako možno mierovou cestou riešiť konflikt v pravoslávnom svete.

Emil Hilton Saggau, Ph.D., výskumný pracovník, Univerzita v Lunde, Švédsko. Saggau je autorom pripravovanej knihy Rekonštrukcia histórie a teológie – Pravoslávna historiografia, pamäť a politika v Čiernej Hore (Peter Lang, 2023) a niekoľkých článkov o pravosláví v bývalej Juhoslávii.

Pôvodne publikované na publicorthodoxy.com. Z angličtiny preložil o. Ján Krupa