Cirkev v roku 2050 Ako bude americký katolicizmus vyzerať o generáciu neskôr

Baltimorská arcidiecéza nedávno oznámila novú iniciatívu, ktorej cieľom je „nanovo premyslieť život katolíkov v meste Baltimore a v niektorých priľahlých predmestiach“. Túto iniciatívu nazývajú „Hľadajte mesto, ktoré má prísť“ a arcibiskup William Lori o nej hovorí: „Vyzývame Boží ľud, aby tvorivo obnovil svoj základ a vplyv v meste a priniesol tak nový život, nové nadšenie, novú pastoračnú činnosť, a áno, aj nové využitie niektorých budov.“

Jednoducho povedané, najstaršia arcidiecéza v Spojených štátoch začína proces reštrukturalizácie – čo takmer určite znamená rušenie – farností v meste Baltimore a v okolí. Baltimore sa pripája k stále dlhšiemu zoznamu diecéz, ktoré sa vyrovnávajú s čoraz obmedzenejšími zdrojmi, demografickými zmenami a značným poklesom návštevnosti omší.

Táto ťažká skutočnosť postihuje Katolícku cirkev v mnohých oblastiach Spojených štátov. Takáto reštrukturalizácia – vrátane rušenia farností a hľadania nového využitia pre budovy, ktoré boli „domovom“ veriacich po celé generácie – je vždy bolestná.

Čoraz väčší počet diecéz si nekladie otázku, či budú tieto zmeny nevyhnutné, ale či sa takejto reštrukturalizácii podarí revitalizovať miestnu Cirkev alebo bude iba poslednou etapou dlho riadeného úpadku.

Dokonca aj v diecézach, kde sa reštrukturalizácia vykonáva s mnohými konzultáciami a s neochvejnou oddanosťou voči poslaniu – čiže v diecézach, ktoré k problému pristupujú so správnym plánom a správnymi prioritami – zostáva otázka: ako bude vyzerať katolicizmus v Spojených štátoch o generáciu neskôr?

Cirkev v roku 2050 (dátum je vybraný náhodne) bude pravdepodobne menšia. Nie je žiadnym tajomstvom, že v posledných rokoch Cirkev krváca, pokiaľ ide o jej členov, a zdá sa, že zatváranie kostolov počas covidu tento problém veľmi zhoršilo. Ešte pred pandémiou boli druhou najväčšou „denomináciou“ v krajine „odpadnutí katolíci“.

Počty katolíkov v Spojených štátoch po celé desaťročia udržiavali na vysokej úrovni katolícki imigranti prichádzajúci z Latinskej Ameriky. Nedávne štúdie však naznačujú, že percento hispánskych Američanov, ktorí sú katolíkmi, značne klesá. To, čo sa kedysi bralo ako hroziaci fakt demografického osudu – že väčšina amerických katolíkov bude čoskoro hispánskeho pôvodu –, sa dnes zdá možno vzdialenejšie, než sa v minulosti myslelo, ak sa to vôbec stane. Zdá sa, že americkej kultúre sa darí robiť z latinskoamerických katolíkov odpadlíkov asi rovnako účinne ako z nás ostatných.

Ak budúcnosť Katolíckej cirkvi spočíva v tom, že bude menšia, pravdepodobne bude aj chudobnejšia. Mnohé diecézy si už teraz uvedomujú, že relatívna štedrosť starších generácií amerických katolíkov nebude pokračovať donekonečna. A uvidíme, čo to bude znamenať pre nespočetné inštitúcie – nemocnice, školy, univerzity a zoskupenia charitatívnych organizácií –, ktoré boli klenotmi v korune amerického katolicizmu. Mnohé z týchto inštitúcií budú čeliť čoraz väčšiemu tlaku či už pre nedostatok zdrojov, právne tlaky, alebo len pre nedostatok kritického množstva katolíkov oddaných skutočnému poslaniu Cirkvi.

Samozrejme, všetky správy nie sú iba zlé. Svet dokáže zmeniť aj malá skupina verných učeníkov plných Ducha, keď sú ochotní stratiť všetko, aby hlásali dobrú zvesť (pozri Skutky apoštolov). A kým celkové trendy sú možno zlé, v čoraz hlbšej temnote žiari viac než iba zopár jasných svetiel.

Ako nedávno upozornil môj kolega George Weigel, je veľa miest, kde sa katolíckym školám, univerzitným centrám, seminárom a rehoľným povolaniam naozaj darí. To je nepochybne pravda. Tieto znamenia skutočnej nádeje však predstavujú skôr výnimku z pravidla. Cirkev v Spojených štátoch obsahuje množstvo mŕtveho či umierajúceho dreva. A čas orezať ho je už možno na dosah ruky.

Samozrejme, pravdou je možno jedno i druhé: sú tu znamenia skutočnej nádeje a vitality a zároveň mnohé z toho, čo bolo kedysi dobré, bude atrofovať, odumrie alebo to bude treba odrezať.

Tak sa dostávame k tretej vlastnosti toho, ako bude možno vyzerať Cirkev v Spojených štátoch o generáciu neskôr.

Všade, kde sa smelo a naplno ohlasuje evanjelium; všade, kde sa berú vážne dobrodružstvá (a riziká) učeníctva; všade, kde sa berie vážne poslanie uložené každému jednému katolíkovi pri krste, má Cirkev nádej. Cirkev má budúcnosť.

Tam, kde Cirkev trvá na tom, že bude merať evanjelium podľa „múdrosti“ sveta; kde sa viera prispôsobuje duchu čias; všade, kde sa Cirkev redukuje na „charitatívnu mimovládku“ (pred čím vystríhal aj pápež František), bude viera aj naďalej chradnúť.

Niektorí z vás si možno spomínajú na to, že toto všetko predvídal Joseph Ratzinger už v roku 1969. Jeho slová si stojí za to pripomenúť i dnes, lebo ponúkajú vytriezvenie aj ponaučenie:

„Z dnešnej krízy sa vynorí zajtrajšia Cirkev – Cirkev, ktorá veľa stratí. Bude menšia a bude musieť začať odznova, viac-menej od začiatku. Už nebude schopná obývať mnohé z budov, ktoré postavila v časoch prosperity. Ako sa počet jej stúpencov bude zmenšovať, bude strácať mnohé zo svojich spoločenských privilégií. Na rozdiel od predchádzajúceho obdobia sa bude väčšmi vnímať ako dobrovoľná spoločnosť, do ktorej sa vstupuje iba na základe slobodného rozhodnutia. Ako malá spoločnosť bude klásť oveľa väčšie nároky na iniciatívu jednotlivých svojich členov.“

Budúcnosť Cirkvi v Spojených štátoch nie je pochmúrna, no pokojne je možné, že je to budúcnosť „menšej, očistenej Cirkvi“, o ktorej hovoril Ratzinger. Cirkev v Spojených štátoch možno tiež čaká budúcnosť „chudobnej Cirkvi pre chudobných“, o ktorej hovoril pápež František.

Čokoľvek to už bude, môžeme si byť istí, že sa od každého jedného z nás, ktorí sa hlásime k učeníkom Ukrižovaného, bude požadovať viac.

Anglický originál článku nájdete TU. Preložil Matúš Sitár.

Stephen P. White je výkonným riaditeľom Katolíckeho projektu na Americkej Katolíckej univerzite a akademickým pracovníkom Katolíckych štúdií v Centre pre etiku a verejnú politiku.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.