Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Východné cirkvi Svet kresťanstva
14. november 2022

Svet východného kresťanstva

Lotyšská pravoslávna cirkev sa vydala preč od Moskvy. Aj pod tlakom štátu

Veľká časť etnických Rusov v Lotyšsku sa hlási ku komunite starovercov, ktorá nemá nič spoločné s modernou pravoslávnou cirkvou.

Lotyšská pravoslávna cirkev sa vydala preč od Moskvy. Aj pod tlakom štátu

Ilustračné foto - TASR/AP

Na miestnom koncile 20. októbra pod predsedníctvom rižského metropolitu Alexandra (Kudriašova), hlavy Lotyšskej pravoslávnej cirkvi, sa zhromaždili lotyšskí biskupi, kňazi, diakoni, igumeni a igumeny monastierov, delegáti všetkých cirkevných obcí a zástupcovia kňazského seminára.

Podľa vyhlásenia Lotyšskej pravoslávnej cirkvi „absolútna väčšina“ hlasovala za vykonanie zmien v cirkevnom štatúte na základe štátnych nariadení.

S odvolaním sa na nemenovaného duchovného internetový portál Hlas Baltu (Baltijas Balss) informoval, že za vykonanie zmien v cirkevnom štatúte hlasovalo 160 delegátov. Proti bol len jeden a nikto sa nezdržal hlasovania.

Lotyšský parlament 8. septembra schválil zákon, ktorý predpisuje „úplnú nezávislosť Lotyšskej pravoslávnej cirkvi so všetkými svojimi eparchiami, farnosťami a inštitúciami od akejkoľvek cirkvi mimo Lotyšska (autokefálnu cirkev)“.

Lotyšská pravoslávna cirkev doteraz podliehala Moskovskému patriarchátu, ktorý spolurozhodoval pri výbere biskupov v Lotyšsku. Vo svojich vnútorných záležitostiach však Lotyšská pravoslávna cirkev bola nezávislá.

Ruská pravoslávna cirkev ostro odsúdila novelu lotyšského zákona o cirkvách. „Je zrejmé, že predstavitelia sekulárnej republiky, v ktorej podľa ústavy je cirkev oddelená od štátu, sa rozhodli pokračovať v cirkevných aktivitách v štýle konfesionálnych monarchií minulých storočí,“ povedal v septembri pre tlačovú agentúru Interfax hovorca Moskovského patriarchátu.

Nový lotyšský zákon o cirkvách zakázal akýkoľvek vplyv Ruskej pravoslávnej cirkvi a žiadal, aby do 31. októbra Lotyšská pravoslávna cirkev upravila svoj štatút. Tejto požiadavke vyhovel jej miestny koncil. A delegáti listom požiadali ruského patriarchu Kirilla o „kánonické rozhodnutie“ o statuse Lotyšskej pravoslávnej cirkvi.

Protojerer Vladislav Cypin, profesor Moskovskej duchovnej akadémie, považuje udelenie autokefálie zo strany Ruskej pravoslávnej cirkvi za nepravdepodobné. Lotyšská pravoslávna cirkev má málo členov, preto nie je logické žiadať o autokefáliu. A okrem toho väčšinu pravoslávnych veriacich v Lotyšsku tvoria Rusi, Lotyši sú len menšinou.

Tlak zo strany štátnych úradov „nemôže byť dostatočným základom“, povedal Cypin pre ruskú tlačovú agentúru Tass. Podľa možností Lotyšská pravoslávna cirkev musí ignorovať štátny tlak, ak sa tento nezmení na priamu represiu.

K téme prinášame aj rozhovor s Inese Runceovou, ktorá je vedúcou výskumnou pracovníčkou Inštitútu filozofie a sociológie a docentkou pobaltských dejín a kultúrnych a náboženských štúdií na Lotyšskej univerzite.

Lotyšská pravoslávna cirkev upravila svoj štatút tak, aby uposlúchla nový zákon, ktorý zakazuje akýkoľvek vplyv Moskovského patriarchátu. Čo to znamená pre túto cirkev?

Inzercia

Myslím si, že je to momentálne hlavne politická otázka bezpečnosti: je to symbolické pretrhnutie starých a silných väzieb na Moskvu. Ako odborníčku na otázky vzťahu medzi cirkvou a štátom ma dosť prekvapilo, že boli podniknuté úpravy. Neprekvapila ma politika štátu a vlády, ale úplne pokojná a neutrálna reakcia pravoslávnej cirkevnej hierarchie a metropolitu Alexandra (Kudrjašova). Očakávala som výraznejšiu a negatívnu reakciu hierarchie, inštitúcií a laikov.

Pravoslávna cirkev v Lotyšsku je mimoriadne autoritatívna: všetka moc a kontrola je v rukách metropolitu Alexandra. To znamená, že zmeny zákona sú pre neho osobne akceptovateľné a výhodné a jeho stádo sa jednoducho uberá rovnakým smerom.

Prvý politický krok na neutralizáciu vplyvu Moskvy v Lotyšskej pravoslávnej cirkvi bol však podniknutý už pred niekoľkými rokmi. V tej dobe vláda iniciovala úpravy zákona regulujúceho postavenie pravoslávnej cirkvi v Lotyšsku, od tej doby všetci pravoslávni biskupi musia mať lotyšské občianstvo.

Lotyšská pravoslávna cirkev sa zároveň listom obrátila na patriarchu Kirilla, aby objasnil jej status. Čo sa stane, ak Moskovský patriarchát neakceptuje nový štatút?

Existujú dve možné riešenia. Lotyšsko sa môže obrátiť na Konštantínopolský ekumenický patriarchát a požiadať o kánonické spojenie. Vzhľadom na cirkevné dejiny v Lotyšsku, keďže miestna pravoslávna cirkev bola v rokoch 1936 až 1940 súčasťou Konštantínopolského patriarchátu, by to bolo celkom možné a pochopiteľné.

Ak Konštantínopol povie nie, pravdepodobne sa nájdu iné patriarcháty, ktoré napnú svaly a vezmú Lotyšskú pravoslávnu cirkev pod svoje krídla, ale to je skôr nepravdepodobné. Rovnako nepravdepodobné je aj to, že jedného dňa pravoslávna cirkev v Lotyšsku bude schizmatická alebo izolovaná od svetového pravoslávia.

V Lotyšsku žije značná ruská menšina, ktorej väčšina patrí do pravoslávnej cirkvi. Napriek tomu bol súhlas s úpravou cirkevného štatútu veľmi vysoký. Čo to vypovedá o nálade medzi veriacimi v súvislosti s vojnou proti Ukrajine?

V prvom rade by som chcela objasniť, že v dôsledku krízy v cirkvi a silného procesu sekularizácie má Lotyšská pravoslávna cirkev len veľmi malý počet aktívnych veriacich. A okrem toho veľká časť etnických Rusov v Lotyšsku sa hlási ku komunite ruských starovercov, ktorá nemá nič spoločné s modernou pravoslávnou cirkvou. Toto nie je ich záležitosť – ani politicky, ani nábožensky.

Podľa rôznych medzinárodných a národných sociologických prieskumov je prevažná väčšina ruského a rusky hovoriaceho obyvateľstva v Lotyšsku pravoslávna „kultúrne“, a nie nábožensky. Zložka pravoslávnej identity je symbolicky veľmi prítomná, ale nie je integrovaná do ich každodenného života alebo duchovnej praxe.

Domnievam sa, že pravoslávne obyvateľstvo vníma úpravu zákona v kontexte vojny na Ukrajine a reakcie Lotyšska na ňu. Väčšina veriacich sa na nový zákon pozerá cez optiku svetovej politiky. Ani prezident Egils Levits, ani lotyšský parlament neskrývali cieľ nového zákona a nesnažili sa ho verejne prezentovať v inom svetle. Úpravy boli predložené, prediskutované a prijaté všetkými stranami ako súčasť bezpečnostných aspektov.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.