Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kostoly Slovenska Svet kresťanstva
19. november 2022

Kostoly Slovenska

Chrámy, ktoré sa stali súčasťou svetového a európskeho dedičstva

Nejde o známe veľké kamenné katedrály, ale o osem skromných stavieb v chudobnejších, prevažne severných oblastiach Slovenska.

Chrámy, ktoré sa stali súčasťou svetového a európskeho dedičstva

Gréckokatolícky chrám sv. Mikuláša v obci Bodružal. Foto: Zdenko Dzurjanin

Vďaka svojej výnimočnej estetickej, umeleckej a kultúrnej hodnote sa viaceré naše sakrálne stavby dostali do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO (UNESCO World Heritage List) a priťahujú pozornosť návštevníkov z rôznych kútov našej planéty.

Nejde pritom o známe veľké kamenné chrámy a katedrály, ale o osem skromných stavieb v chudobnejších, prevažne severných horských oblastiach Slovenska.

Na nížine južného Slovenska v Gemeri a Malohonte sa zasa nachádza skupina dvanástich chrámov, ktoré pre svoju unikátnu vnútornú výzdobu – stredoveké nástenné maľby – tento rok pribudli do Zoznamu európskeho dedičstva (European Heritage Label).

Drevené kostoly slovenskej časti Karpát boli zapísané v roku 2008 do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO najmä preto, že každý z nich spĺňal požadované podmienky jedinečnosti v zmysle Konvencie o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva a podľa desaťbodovej škály napĺňal dve dôležité kritériá:

  • byť jedinečným alebo aspoň výnimočným svedectvom kultúrnej tradície alebo civilizácie, ktorá stále žije alebo už vymrela;
  • byť výnimočným príkladom budovy, architektonického alebo technologického súboru alebo krajiny, ktorý ilustruje významnú etapu v ľudskej histórii.

Skupina týchto našich ôsmich vzácnych pamiatok zhotovených s použitím dreva zahŕňa:

  • tri gréckokatolícke chrámy: Chrám svätého Mikuláša v Bodružali, Chrám svätého Michala Archanjela v Ladomirovej a Chrám prenesenia ostatkov svätého Mikuláša v Ruskej Bystrej;
  • dva rímskokatolícke kostoly: Kostol svätého Františka z Assisi v Hervartove a Kostol všetkých svätých v Tvrdošíne;
  • tri evanjelické kostoly: Kostol Najsvätejšej Trojice v Kežmarku, drevený artikulárny kostol v Leštinách, drevený artikulárny kostol so zvonicou v Hronseku.

Evanjelický kostol v obci Hronsek. Foto: Zdenko Dzurjanin

Boli postavené medzi 16. – 18. storočím väčšinou v izolovaných dedinách na severovýchodnom Slovensku a ilustrujú spolužitie rôznych náboženských vierovyznaní na malom území. Slohovo predstavujú barokové stavby s využitím gotických a renesančných prvkov a tradičných domácich stavebných postupov.

Odzrkadľujú sa v nich západné (latinské) a východné (byzantské) stavebné koncepcie. Ich interiéry sú zdobené nástennými a stropnými maľbami, ktoré zvýrazňujú jedinečnosť a kultúrnu hodnotu chrámu.

Inzercia

Okrem týchto samostatne stojacich ôsmich drevených kostolov patria medzi pamiatky medzinárodného významu aj ďalšie sakrálne stavby na Slovensku, ktoré sú súčasťou väčších celkov.

V Zozname svetového dedičstva UNESCO máme zapísané historické centrum Bardejova (nachádza sa v ňom Kostol svätého Egídia), historické centrum Banskej Štiavnice (Kostol nanebovzatia Panny Márie a ďalšie kostoly), Levoču, Spišský hrad a pamiatky okolia (Kostol Ducha Svätého v Žehre, Katedrála svätého Martina v Spišskej Kapitule, Bazilika svätého Jakuba v Levoči s oltárom Majstra Pavla a dielo Majstra Pavla na Spiši, Bazilika navštívenia Panny Márie). V drevenej dedinke – obývanom skanzene Vlkolínec  – sa nachádza Kostol navštívenia Panny Márie.

Rímskokatolícky kostol sv. Františka z Assisi v obci Hervartov. Foto: Zdenko Dzurjanin

Bohatstvo slovenských sakrálnych stavieb nám umožňuje vysloviť predpoklad, že uvedený zoznam nemusí byť ani zďaleka konečný a vďaka našej kultúrnej diplomacii doň môžu pribudnúť aj ďalšie. V roku 2021 už bola organizácii UNESCO zaslaná spoločná žiadosť Českej republiky a Slovenskej republiky o zápis lokality Pamiatky Veľkej Moravy – Slovanské hradište v Mikulčiciach a Kostol svätej Margity Antiochijskej v Kopčanoch v kategórii kultúrne dedičstvo.

Druhú nomináciu – gemerské a abovské kostoly so stredovekými nástennými maľbami – by mohlo podporiť už spomenuté tohtoročné ocenenie European Heritage Label udelené chrámovým nástenným maľbám z vrcholného stredoveku v Gemeri a Malohonte. Ide o umelecké diela v dvanástich kostoloch troch denominácií:

  • evanjelickej cirkvi (Štítnik, Rimavské Brezovo, Rimavská Baňa, Ochtiná, Kraskovo, Kyjatice, Koceľovce a Kameňany);
  • rímskokatolíckej cirkvi (Kostol svätej Margity Antiochijskej v Šiveticiach, Rákoš, Chyžné);
  • reformovanej kresťanskej cirkvi (Plešivec).

Fotografie všetkých spomínaných kostolov zo Zoznamu svetového dedičstva UNESCO i európskeho dedičstva nájdete na našej webstránke www.kostolyslovenska.sk.

V seriáli Kostoly Slovenska ste si už mohli prečítať: 

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.