Kostolník Matej Lelovský V nedeľu som v kostole celý deň. Tejto službe sa prispôsobuje celá rodina

Matej Lelovský popri zamestnaní robí hlavného kostolníka v piaristickom kostole v Nitre. V rozhovore pre Svet kresťanstva opisuje túto službu, jej náročnosť i krásu a vysvetľuje viaceré detaily z kostolného „zákulisia“.

Čo znamenajú Vianoce a ďalšie veľké sviatky pre kostolníka? Ste viac doma či v kostole?

Cez Vianoce som určite viac v kostole. Vianoce pre mňa znamenajú veľký dar, ktorý sme dostali v tom, že Boží Syn prišiel na svet. Keďže som kostolník, pre mňa to znamená aj viac práce v kostole a viac povinností.

Čo robí kostolník okrem otvárania a zatvárania kostola a zapaľovania sviečok pred omšou?

Začína sa to otvorením kostola, potom nasleduje príprava na svätú omšu, pripravujem najprv liturgické nádoby, potom chlieb a víno a liturgické knihy, v ktorých by sa mal kostolník vyznať. Potom chystám liturgické rúcha, mám na starosti svetlá v kostole, ozvučenie, zvony a čistotu chrámu a aj poriadok pred ním.

Kostolníka teda možno označiť aj za údržbára v chráme?

Sčasti áno, ale kostolnícka služba je aj o tom, že treba mať zmysel pre liturgické obrady, aby sme vedeli, čo ako prebieha a čo kedy treba nachystať.

Pripravujete aj liturgické čítania?

Kostolník má na starosti, aby boli čítania podelené a mal ich kto čítať. No stane sa, že nepríde lektor ani miništrant. V tom prípade zaskakujeme my kostolníci. Ja osobne som aj rozdávateľ svätého prijímania.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Kostolníci sa nám väčšinou spájajú so staršími ľuďmi, ktorí sú na dôchodku a majú čas. Prečo to robíte vy? Odkedy a dokedy?

Dokedy? Bolo by super, kebyže som to mohol robiť čo najdlhšie. Moja cesta k tejto službe sa začala po birmovke, keď som začal miništrovať v Nitre na Klokočine v novom kostole. Vtedy som sa začal viac zaujímať o vieru a o liturgiu. Popritom som pomáhal pani kostolníčke v rodnej obci Dolný Ohaj. V tom čase hľadali kostolníka piaristi v Nitre, kde bývam a kde som aj študoval na vysokej škole.

Na dedinách je väčšinou jeden kostolník, a keď nemôže prísť, niekto ho zastúpi. V mestách si všímame, že sú tam viacerí a striedajú sa. Ako to je v Nitre?

V kostole, kde slúžim, sme šiesti.

A je tam niekto hlavným kostolníkom?

Áno, rozprávate sa s ním. (Smiech.)

Aká je vaša úloha?

Zabezpečiť, aby vždy bol niekto v kostole. S kolegami si to vždy podelíme, keďže všetci sme zamestnaní. Keď som začínal, boli sme na to dvaja, robil to so mnou ešte jeden dôchodca, pán Václav. Vtedy sme si delili služby tak, že jeden mal týždeň voľno a druhý mal celý týždeň službu v kostole.

Koľko omší tam denne bývalo?

Cez týždeň tam boli denne tri sväté omše – o siedmej, o dvanástej a o osemnástej. V sobotu bývali omše ráno a večer a v nedeľu bolo päť omší. Teraz to je trocha zredukované.

Ak ste tam boli v nedeľu na piatich omšiach, tak to je dobrá osemhodinová šichta, nie?

V podstate som bol v kostole celý deň. Osem hodín som tam aj teraz v nedeľu a aj v sobotu, keď upratujeme.

Vychádza vám teda služba každú šiestu sobotu a nedeľu?

Keďže som zamestnaný v Bratislave, tak víkendov si beriem viac, aby som to uľahčil kolegom, ktorí majú rodinu či iné povinnosti.

Keď ste v kostole celý deň, asi si ťažko niečo naplánujete s rodinou.

To je ťažké, službe kostolníka sa prispôsobuje celá rodina.

V akom veku sú zvyšní kostolníci?

Ja som najmladší, mám 29. Ostatní sú tridsiatnici a štyridsiatnici.

„Po skončení omše treba prezrieť kostol, či sa tam niekto neschoval, lebo aj to sme už zažili.“Zdieľať

Koľko minút pred svätou omšou otvárate kostol? Kedy prichádzajú prví ľudia?

Snažíme sa tam byť trištvrte hodiny pred omšou. Pol hodiny pred omšou sa spovedá, vtedy musí byť kostol už otvorený. Pandémia to však zmenila, ľudia prichádzajú do kostola neskôr.

A ako dlho ste v kostole po skončení poslednej omše?

Ešte asi pol hodiny. Kostol piaristov je najväčší v Nitre. Po omši treba všetko prehliadnuť, poodkladať liturgické veci, dať všetko na miesto, aby aj kostolník, ktorý príde po mne, všetko našiel. Treba prezrieť kostol, či sa tam niekto neschoval, lebo aj to sme už zažili. Treba tiež všetko pozhasínať, skontrolovať, či nehoria sviečky, pozamykať a podobne.

Našli ste v laviciach nejaké bizarné veci?

Mávame tam kabelky, detské čelenky, ružence, vreckovky, dáždniky... Máme šuplík, kde sú straty a nálezy. Našiel som aj prsteň, náušnicu, úplne bežne nachádzam okuliare. Naposledy som našiel francúzsku barlu, tak som sa smial, že počas svätej omše sa stal zázrak. Väčšinou sa potom ľudia prihlásia a tie veci si zoberú.

Má kostolník na starosti aj to, aby boli pripravené hostie, liturgické víno či čisté liturgické oblečenie?

Áno. V niektorých kostoloch však nakupuje víno a hostie kňaz, napríklad keď to berie pre viacero kostolov, ktoré má vo farnosti. U nás robím nákupy ja, okrem liturgických predmetov. Kupujem teda aj hostie a víno. O víno sa treba starať, nemôže byť na nejakom teplom mieste, aby sa nepokazilo alebo neprevzdušnilo.

Vinár, ktorý ulahodil aj pápežovi Omšové víno sa nevyrába, ale tvorí. Vkladám doň dušu aj modlitby

Jana Holubčíková

„Víno je matéria, pri ktorej má človek pookriať, nie je to len alkoholický nápoj,“ hovorí vinár Peter Mihaľko z Brekova pri Humennom.

Kde ho skladujete?

Máme celkom studený kostol, takže v sakristii. U nás sa aj pomerne rýchlo minie, lebo máme veľa svätých omší. Za týždeň padne jedna fľaša.

Nehrozí vám teda, že nebude spĺňať predpisy kánonického práva? Lebo aj to sa stáva.

Áno, niekde, kde je svätých omší málo, sa to môže stať, najmä, ak je fľaša dlho otvorená.

Kostolník teda aj ochutnáva víno?

(Smiech.) Keď nájdeme dlho otvorenú fľašu, tak ochutnáme, aby sme si boli istí, že víno nie je pokazené.

Koľko vydržia hostie?

Asi pol roka.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Čo ešte kupujete?

Čistiace prostriedky na upratovanie, uhlíky, tymian, sviece, lampový olej, žiarovky, toaletný papier... Sčasti ako v domácnosti.

Máte teda na starosti aj upratovanie kostola?

Áno, máme stabilný tím obetavých veriacich, ktorí prídu každý týždeň upratať. Nemáme systém nejakých skupiniek. Skúšali sme to zaviesť, ale neprihlásilo sa dosť záujemcov. Som s tými ľuďmi rád. Vždy je tam aspoň jeden kostolník, ktorý pre nich pripraví nejaké občerstvenie.

Po upratovaní si dáme spolu kávičku, trošku sa pozverujeme a pomodlíme. V čase pandémie sme museli upratovať len my kostolníci, keďže sme nechcel ohroziť staršie dámy, ktoré väčšinou upratujú. Preto si ich službu dokážeme vážiť a oceniť.

Vy periete aj liturgické oblečenie?

Áno, u nás ho periem a žehlím ja. Rovnako aj miništrantské oblečenie.

To nie je zrejme žiadna zábava, žehliť všetky tie záhyby.

Pred Vianocami som pral a žehlil štyridsať miništrantských superiek (biele oblečenie, ktoré má pri liturgii miništrant). Teraz som to pral naraz, aby boli na Vianoce čisté. No cez rok, keď vidím, že je niečo špinavé, tak to operiem priebežne.

Riadi kostolník aj miništrantov? 

Keď prídu miništrovať malí chlapci, tak im povieme, čo treba robiť. Ale miništruje aj veľa študentov a starších chalanov, tí sa dokážu dohodnúť medzi sebou.

A čo kvety a výzdoba?

Sú kostoly, kde kostolník je aj aranžér a pripravuje kvetinovú výzdobu. U nás máme aranžéra, ktorý to veľmi obetavo robí každý týždeň.

Hovoríte, že v kostole ste niekedy aj celý deň. Čo robí kostolník v sakristii, keď už je na nejakej piatej alebo šiestej omši? Asi nie je vo vašich silách každú omšu naplno prežiť.

Mám tam noviny, niekedy si prinesiem knihu. Ale väčšinou sa snažím sledovať, čo sa deje. Už sme počas omše volali záchranku alebo vbehol do kostola neprispôsobivý občan a bolo to treba riešiť. Nemôžem si počas omše napríklad niekam odbehnúť. To sa nedá.

„O víno sa treba starať, nemôže byť na nejakom teplom mieste, aby sa nepokazilo alebo neprevzdušnilo.“Zdieľať

Nemôžete si teda odbehnúť niekam na kávu?

Môžem si ju urobiť v sakristii, ak som už bol na omši a na prijímaní. Hovoríme o prípade, že som už na nejakej tretej, štvrtej či piatej omši. Ale stalo sa mi už aj to, že som musel na štyroch omšiach miništrovať, lebo nikto neprišiel. Kostolník sa stará aj o vyberanie milodarov do zvončeka, čo je v strede každej nedeľnej omše.

Máte na starosti aj správne ozvučenie?

Áno.

Zvonenie?

Aj zvoním. Buď sa postarám, aby bolo zvonenie správne nastavené, alebo spúšťam zvony manuálne. Som priaznivec ozajstného ručného zvonenia, tak aj to sa mi občas podarí, keď je čas.

Tradícia ručného zvonenia Zvonom elektrika škodí, hovorí pamiatkar

Jana Holubčíková

Najvzácnejší slovenský zvon poškodilo niekoľkoročné elektrické zvonenie viac ako 600-ročná ručná obsluha zvonárom.

V niektorých kostoloch nemajú radi, keď im v sakristii sedí počas omše tzv. VIP klub. Ako to je u vás?

U nás je sakristia dosť veľká. Nikto mi tam nikdy nezavadzal. Ale stalo sa raz počas Veľkej noci, že som nemal kde sedieť, tak som sedel na kredenci, kde sú uložené veci. Ale cez Veľkú noc toho veľa nenasedím, lebo mám dosť práce. Ako vravím, mne osobne v sakristii nikto neprekáža, ale viem si predstaviť, že niekomu vadí, keď tam na neho niekto dozerá.

Komunikujete aj s organistom pred omšou?

Stáva sa, že musím vybehnúť na chór niečo odkázať. V niektorých chrámoch je medzi chórom a sakristiou telefón, ale my ho nemáme.

Čo je na službe kostolníka najotravnejšie, najťažšie, najmenej príjemné?

(Ticho.) Neviem, či mi niečo vyslovene prekáža. Mám rád svätú omšu ako takú. Väčšinou, keď je v kostole nejaký ľudský konflikt, to nemám rád.

Ako také konflikty vznikajú?

Niekto sa napríklad sťažuje, že slabo počuje. Vymieňali sme ozvučenie, je špičkové a niekto aj tak príde, že slabo počuje. Prípadne im prekáža prievan, zima alebo teplo. Môže sa stať, že niekto naruší omšu nepríjemným správaním pod vplyvom omamných látok alebo pýta peniaze priamo v laviciach kostola.

Ešte je niekedy pre mňa v nedeľu nepríjemné, keď som doma po ranných svätých omšiach a viem, že musím isť ešte večer. To je taká „chuťovka“ v mestách, že nedeľné omše sú aj večer. To na dedine nebýva.

Aké to bolo cez pandémiu, keď ste museli obmedzovať vstupy do kostola?

Boli nepochopenia, zvlášť keď boli obmedzenia, že na svätej omši mohlo byť šesť ľudí. Alebo keď bolo možné dávať sväté prijímanie iba do rúk, snažili sme sa trpezlivo vysvetľovať, že to je potrebné.

Alebo keď sme museli kontrolovať očkovanie, tak sme si to zlizli my kostolníci, lebo sme stáli pri dverách, a pomáhali nám ešte piaristickí bohoslovci. Občas nám niekto vynadal, že nemôže ísť na omšu.

Nie je to pre vás niekedy náročné, keď ste cez týždeň v práci a celý víkend v kostole? Kedy máte čas na osobný život, koníčky?

Nemám službu každý víkend, ale je pravdou, že žijem kostolom každý deň, riešim totiž s pátrom, ktorý je rektorom kostola, všetky prevádzkové záležitosti.

Keď nemám službu v kostole, tak periem, vybavujem nákupy do kostola a podobné veci. Keď sa má niekto opýta, aké mám hobby, tak poviem, že jeden veľký žrút času – kostol. Toto je pre mňa hobby. Ale rád si prečítam aj knihu alebo idem na výlet. Aj to však súvisí s tým, čo robím, lebo rád chodím po pamiatkach sakrálneho typu.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Zrejme celkom dobre poznáte liturgický rok. Máte to už zautomatizované?

Áno, napríklad pred Hromnicami už viem, že treba nachystať sviečky, potom Popolcová streda, treba pripraviť popol a podobne.

Z čoho sa vlastne robí popol, ktorý sa používa na Popolcovú stredu?

Odkladáme bahniatka z Kvetnej nedele, ktoré na ďalší rok pred Popolcovou stredou spálime. Následne sa popol preoseje, aby bol jemnejší. Niekedy máme dosť popola, takže nemusíme spaľovať bahniatka každý rok.

Akým spôsobom vyhadzujete požehnané veci, respektíve veci, ktoré sa používali pri liturgii?

Požehnané veci by sa mali zakopať alebo spáliť. Popol dám na miesto, kde sa nešliape. Máme také miesto na dvore kláštora, v átriu.

Kam vylejete zvyšnú svätenú vodu, ak ju neminiete?

Aj tú vylejeme na spomínané miesto.

A zvyšné sviečky, napríklad paškál?

Sviečky sa niekedy dajú využiť znova, napríklad my ich minieme na rorátoch. Nachystáme okolo stovky sviec, takže vtedy minieme aj sviečky z Veľkej noci. Niektoré sviečky dávam kamarátovi, ktorý vyrába zvony. Robí na ne výzdobu z včelieho vosku alebo parafínu.

„Väčšinou sa ma kňazi zvyknú opýtať, čo kázal ten pred ním alebo čo sme mali ráno, keď je napríklad na výber ľubovoľná spomienka.“Zdieľať

Keď niekedy padne pri rozdávaní svätého prijímania hostia na zem, kňaz ju dá do vody, kde sa rozmočí. Tá voda sa takisto vylieva na dvor?

Áno, musí sa vyliať na miesto, kde sa nešliape alebo k rastlinke. Kedysi bol v každom kostole za oltárom otvor, ktorý ústil priamo do zeme – nie do kanalizácie –, a tam takéto veci vylievali. Rovnako vodu z umývania prstov kňaza po svätom prijímaní.

Kňaz po prijímaní utiera kalich purifikatóriom, na ktorom môžu zostať zvyšky Kristovej krvi. Ako sa perú tieto liturgické „utierky“?

Purifikatóriá, korporály a paly sa perú tak, že najprv ich operiem ručne vo vlažnej vode, trochu namočím, vyžmýkam a túto vodu vylievam do kvetov doma. Až potom môžu ísť na druhé pranie do práčky.

Kvetom sa darí?

Vylievam to na jednu levanduľu v predzáhradke a tej sa darí najviac. (Smiech.)

Ako sa čistia pozlátené liturgické predmety ako kalich a paténa?

Snažíme sa ich po každej svätej omši utrieť aspoň od potu, lebo ľudský pot je dosť agresívny voči týmto materiálom. Takisto je problém s dezinfekciou, ani tá totiž nerobí týmto nádobám dobre. Raz za čas, zväčša pred Veľkou nocou, zvyknem čistiť kalich, patény a misky utierkami na zlaté predmety, kupujem ich priamo od zlatníka.

Takáto špeciálna utierka má dve časti – jednu na „špinavú prácu“, teda samotné očistenie, a druhá časť je na doleštenie. Ťažko znečistené predmety však zverujeme reštaurátorom.

Čo vosk? Asi sa s ním natrápite...

Ide o nepríjemnú vec, čo pozná každý kostolník. Z kamennej dlážky sa dá ešte celkom dobre odstrániť, horšie to je na dreve, vtedy to ide napríklad fénom. Z látok je to najhoršie, buď sa ho podarí vyžehliť, alebo tam zostane mastný fľak.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Ako kostolník pripravujete aj krsty a sobáše. Čo to zahŕňa?

Na krst treba pripraviť vodu, oleje, paškál, rúcho pre kňaza, treba prísť skôr.

Okolo sobáša býva práce viac, tam treba nachystať kľakadlá a stoličky pre snúbencov a svedkov, výzdobu kostola, dávame mašle na lavice. Po sobáši zase treba všetko upratať. Navyše niekedy majú svadobčania zvláštne želania.

Aké napríklad?

Už sme mali aj také žiadosti, aby psík priniesol prstienky k oltáru. Alebo chceli rozsýpať lupene, konfety či dokonca ryžu.

Prídu si to potom aj pozbierať?

To už, žiaľ, nie.

Milodary za sobáš v kostole Kňaz by si peniaze nemal pýtať, svadobčania však zabúdajú aj na poďakovanie

Pavol Hudák

Môžu kňazi alebo farnosti vyžadovať milodary za sobáše? Aké majú skúsenosti s vďačnosťou svadobčanov kostolníci a organisti?

Kostol je prostredím, kde sa akoby stretávajú klasické predmety s novodobými technológiami, niekde sú obrazovky s textami piesní, uvidíme, či prídu tablety. Ako vnímate, že ste v prostredí, kde dominuje sviečka či kniha?

Veru, a tom som ítečkár. (Smiech.) Ide o pekné symboly. V niektorých kostoloch nahrádzajú sviece elektrickými alebo používajú olejové sviece, lenže svieca má svoje čaro práve vtedy, keď zhára, keď sa stráca. Aj my máme olejové sviece, ale aspoň na väčšie sviatky sa snažím nachystať voskové. Podľa mňa starobylé veci majú peknú symboliku.

No keď si vieme pomôcť novými technológiami, tak prečo nie? Máme ozvučenie, ktoré sa ovláda cez tablet, je to užitočné, keď napríklad príde kapela. Takisto automatika zvonov, svetlá máme ledkové. Obrazovku nemáme kam dať, takže zatiaľ máme iba číselník. Texty sa dajú aj vytlačiť, hoci je to menej ekologické. Ale môžu sa použiť viackrát.

„Keď sa ma niekto opýta, aké mám hobby, tak poviem, že jeden veľký žrút času – kostol.“Zdieľať

Vzhľadom na to, že kostolník je v sakristii a kňazi sa striedajú, tak má zrejme vplyv na kňaza v zmysle, že mu povie trebárs: Dajme kratšie evanjelium, keď je na výber. Je to tak?

Väčšinou sa ma kňazi zvyknú opýtať, čo kázal ten pred ním alebo čo sme mali ráno, keď je napríklad na výber ľubovoľná spomienka. Stalo sa mi aj to, že kňaz povedal: Rozhodni ty.

O časoch svätých omší a podobných otázkach sa radíme v širšom kruhu, napríklad o obradoch na Veľkú noc, aby sme došli k nejakému konsenzu aj v rámci mesta. Cez pandémiu, keď bolo možné mať v chráme maximálne 50 ľudí, sme mali v nedeľu aj osem omší. Pátri boli veľmi obetaví.

Zapisujete aj úmysly svätých omší?

Áno, je to raz za štvrťrok. Keď však zapisujem omše, vtedy nemám službu ako kostolník, ale venujem sa len tomuto.

Hovorí sa, že kostolník je v cirkevnej komunite takou postavou, ktorá má v istých veciach väčšiu autoritu ako nejaký mladý kaplán, zvlášť keď príde nový. Ako vnímate tieto tendencie?

Počul som o jednom kostolníkovi, ktorý chodil ručne zvoniť do veže a tam vo veži mal zoznam, ktorý sa začínal slovami: „Podo mnou slúžili...“ Išlo o menoslov kaplánov za posledných dvadsať rokov, čo boli v tom kostole. Pre neho bola jediná autorita len dekan a vyššie. Snažím sa takýto nebyť, ale človek možno má tendenciu riadiť a organizovať.

Moderátorský rozmer je tam, prirodzene, silný, veď ste akoby spojka medzi kňazom, organistom, miništrantmi, lektormi a podobne.

Presne, keby tam nebol kostolník, príde do sakristie napríklad lektor, prečíta si prvé čítanie, nemá to komu povedať a príde iný a zoberie si to isté.

Čo sa stane, keď kostolník nepríde? Napríklad zaspí.

Sú obce, kde vôbec nemajú kostolníka a všetko si musí riešiť kňaz. V prípade každého kostola je to obetavá služba. Niektoré veci treba urobiť bez ohľadu na veľkosť kostola alebo počet bohoslužieb.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Dokážete si omšu duchovne vychutnať?

Snažím sa prežiť aspoň jednu z tých nedeľných svätých omší poriadne. Pre mňa je najkrajšie, keď môžem byť pri oltári, keď miništrujem. Ale páči sa mi výrok, že dobrého kostolníka nemusí byť vidieť. Keď sa všetko pripraví vopred, nemusí sa „ukazovať“.

Máme Vianoce. Čo to znamená z hľadiska prípravy pre kostolníka?

Pred Vianocami je toho viac, ja zvyknem veľa upratovať, pavučiny dočiahnem do takých ôsmich až desiatich metrov – náš kostol je totiž vysoký zhruba dvadsať metrov. Snažím sa, aby boli svietniky vyčistené a liturgické oblečenie vypraté.

Pred sviatkami treba tiež pripraviť vianočný strom a betlehem, vianočnú výzdobu. Ale priznám sa, že Veľkú noc mám radšej ako Vianoce. Je bohatšia na symboliku, hoci Vianoce sú zase väčšia romantika, aj v tom kostole určite.

„Som v kostole rád, beriem to ako službu Bohu a spoločenstvu. Dostávame od Pána veľa, za čo by sme mali byť vďační.“Zdieľať

Počas Štedrého dňa to máte asi pestré. Omša podvečer a potom zase utekať chystať na polnočnú?

Áno, ráno je posledná adventná, potom treba vymeniť oltárne plachty a pripraviť sviatočné liturgické predmety. Následne stihnem doma posledné prípravy štedrovečernej večere a o šestnástej máme vigílnu omšu. No a, samozrejme, polnočná...

Ako je to s odmenami za vašu službu? Cez víkend ste tam skoro stále.

Som v kostole rád, beriem to ako službu Bohu a spoločenstvu. Dostávame od Pána veľa, za čo by sme mali byť vďační. Čo sa týka materiálnej otázky, sú kostolníci, ktorí to robia úplne bezodplatne, potom existuje zopár kostolov na Slovensku, kde má kostolník aj pracovnú zmluvu, a teda úväzok, zväčša vo veľkých chrámoch.

No a potom existuje akýsi medzistupeň, čo je aj môj prípad. Čiže dostaneme niečo, aby sa nám vrátili napríklad náklady za pohonné hmoty. Je to v podstate vreckové.

Existujú školenia pre kostolníkov?

Nezachytil som školenia, v slovenčine neexistuje ani príručka k tejto oblasti. V češtine je príručka Kostelník, mám ju doma, ale už sa nedá nikde kúpiť. Väčšinou sa človek naučí robiť kostolníka od niekoho iného. Užitočné však môžu byť kurzy a knižky pre miništrantov, kde sa nový kostolník dozvie aspoň to, ako sa volajú liturgické predmety.

Je dnes záujem o službu kostolníka?

My sme si vytypovali ľudí, ktorých sme oslovili, keď sme potrebovali posilniť naše rady. Máme obetavý kostolnícky tím. No viem aj o obciach, kde je problém kostolníka zohnať.

Máte obľúbený vtip či historku o kostolníkoch?

Skôr rodinnú anekdotu. Mamina mi hovorí, že keď som bol menší, tak sa mi nechcelo chodiť do kostola a vždy som sa pýtal: Veď sme boli v nedeľu a zas musíme? Teraz sa to otočilo a hovorím ja jej, že idem do kostola. A ona: Zas tam ideš? (Smiech.)