Zamyslenie pravoslávneho kňaza Skutočná roždestvenská radosť

Opäť tu máme radostné sviatky Christovho narodenia, keď náš pozemský svet víta všemocného Hospodina Boha, ktorý na seba prijal podobu padlého človeka, aby z neho urobil to, na čo človeka stvoril, a to je jednota s Bohom i prebývanie v raji.

My ľudia si často ani neuvedomujeme, čo sa narodením Christa na svete deje. Mohlo by nám to trochu priblížiť pravoslávne učenie o poznaní Boha. Podľa neho môžeme Boha spoznať dvoma spôsobmi.

Je to takzvaný katafatický a apofatický spôsob. Pri prvom Boha objasňujeme tým, čo Boh je. Napríklad že Boh je Láska, Cesta, Pravda, Život, Večnosť, všadeprítomný a podobne.

Druhý, apofatický spôsob spoznania Boha sa často nazýva aj spôsobom negácie. To znamená, že hovoríme, čo Boh nie je. Ako príklad môžeme uviesť, že Boh je: Neopísateľný, Nezmestiteľný, Nepostihnuteľný, Nekonečný, Neohraničený a tak ďalej.

Ak si prečítame slová, ktorými charakterizujeme Boha apofatickým spôsobom, uvedomíme si, aká veľká vec sa deje tým, že sa Isus Christos rodil na zemi. Ako sa môže Nezmestiteľný zmestiť do ľudskej útroby? Ako sa môže Neohraničený ohraničiť v ľudskom tele? Ako sa môže Nekonečný stať človekom, ktorého koniec je charakterizovaný smrťou?

Aj tak vidíme, že Christos sa stáva človekom a jednako neprestáva byť Bohom. Lebo u Boha je všetko možné. Christovo božstvo nijako neutrpelo tým, že sa stal človekom. Človek získal a Boh nič nestratil. A v tom je tá vyššie spomínaná veľkosť tejto udalosti. Z Boha sa stáva Človek s veľkým Č alebo, jasnejšie povedané, Bohočlovek. Nikto nie je Synom Božím aj Synom človeka. Iba on.

Christovo božstvo nijako neutrpelo tým, že sa stal človekom. Človek získal a Boh nič nestratil.Zdieľať

A čo z toho máme my ľudia? Máme z toho to, že Boh dodržal svoj sľub, odpúšťa Adamovi jeho pád do hriechu a dáva nám opäť možnosť vojsť do raja. Už nebudeme vyhnancami ako po Adamovom páde do hriechu, už nebudeme len hriešni Boží sluhovia, ale Boží synovia. Ako nám hovorí Spasiteľ: „Už nie si sluhom, ale synom.“

Oslavujeme obrovskú historickú udalosť, bratia i sestry! Udalosť, aká sa dovtedy nikdy nestala a nikdy sa už nezopakuje. Toto si treba uvedomiť a toto treba oslavovať. Narodeného Hospodina Boha i Spasiteľa nášho Isusa Christa. V porovnaní s tým nič iné nestojí za oslavu.

A teraz sa zamyslime, na čo všetko sa my tešíme počas Vianoc. Na darčeky, oddych, rodinnú pohodu, dobré jedlo, vianočné filmy v televízii, na predvianočné nákupy alebo jednoducho na vianočnú atmosféru, že sú k sebe všetci milí, ľúbezní, dobrí.

Veď to nie zlé byť na seba dobrí alebo láskaví, je to krásne. Ale v porovnaní s tým, že sa narodil Boh a stalo sa to všetko, čo sme vyššie spomínali, či to nie je až veľmi prízemné a primitívne, tešiť sa len na dobro jeden k druhému, keď takí by sme mali byť k sebe po celý rok?

Veď sme kresťania, ľúbiť sa navzájom je naša povinnosť, ktorá nám vyplýva zo Svätého písma. A my to ohraničujeme iba na Vianoce a ešte sa tým aj chválime.

Moji milí! Majme skutočnú radosť počas týchto krásnych sviatkov, radosť z narodenia Božieho Syna a tie ostatné veci nech budú v našich životoch počas celého roka. Buďme teda skutočnými kresťanmi a dodržiavajme všetko, čo nás Spasiteľ učí.

Želám všetkým nám krásne sviatky. Christos raždajetsja!