Čo ak sú však najlepšie predsavzatia také, ktorými sa kontroly vzdávame? Ako filozof by som rád začal taxonómiou predsavzatí, lebo niektoré druhy predsavzatí sú lepšie ako iné.

Ak si dám predsavzatie nevyjedať medzi jedlami alebo odložiť zariadenia, keď trávim čas s rodinou, dávam si iba „korektívne“ predsavzatie. Ak som úspešný, vraciam sa iba tam, kde by som mal byť. Nezlepšujem sa, iba sa chránim pred zhoršením.

Iné predsavzatia sú, povedzme, „aditívne“. Dajme tomu, že si dám predsavzatie, že si každý týždeň odložím do cestovného fondu 50 dolárov na púť do Svätej zeme. V tomto prípade je každý krok prídavkom k predchádzajúcemu kroku. Je to kumulatívny jav a v tomto zmysle neustále zlepšujem svoj stav.

Ešte väčší prínos majú predsavzatia, ktoré sú „zložené“ alebo „exponenciálne“, podobne ako úrok na bankovom účte. Ak si dám predsavzatie, že začnem silový tréning, postupom času dokážem zdvihnúť čoraz ťažšie závažia. Ak začnem každý deň behať míľu a vytrvám, ku koncu roka pravdepodobne prebehnem míle tri alebo aj viac. Každé takéto zložené či exponenciálne predsavzatie ide „od sily k sile“.

Z týchto troch druhov predsavzatí sa javí ako najlepšie zložené alebo exponenciálne. Ešte lepšie sú však predsavzatia, ktoré nazývam „provokatívne“, lebo vedú či provokujú k iným predsavzatiam, možno aj k mnohým a možno aj neustále. Provokatívne predsavzatia to robia preto, lebo sa pri nich vzdávame kontroly.

Uvediem príklad. Dajme tomu, že moje novoročné predsavzatie je „ísť čo najskôr na duchovnú obnovu“. Mám na mysli vážnu duchovnú obnovu so silenciom pod vedením učeného a zbožného kňaza. Keď je človek na takejto duchovnej obnove, strávi mnoho hodín, najlepšie pred Najsvätejšou sviatosťou, tak, že hľadí na celý svoj život z Božieho uhla pohľadu a hľadá „svetlá“, ktoré dáva Duch Svätý. Chápeme, že absolvovanie takejto výzvy bude pre človeka pravdepodobne lepšie než akékoľvek nabudené (aj keď treba uznať, že chválitebné) pokusy „každý deň cvičiť“. A človek ani dopredu nevie, čo mu na tejto obnove Boh povie.

Alebo iný príklad: dajte si predsavzatie, že budete pomaly čítať duchovnú knihu, ktorá určite vyprovokuje sebaskúmanie. Takou knihou je napríklad Filotea alebo Návod na nábožný život od svätého Františka Saleského či Cesta od svätého Josemaríu Escrivá. Predstavte si, že každý deň strávite desať minút čítaním takejto knihy v modlitbe a pritom budete prosiť o svetlá a hnutia vo svojej duši. Podstatné tu je vybrať si knihu, ktorá nám nebude lichotiť ani uspokojovať zvedavosť, ani nám nedovolí uniknúť do lamentovania, aké je dnes všetko zlé, a tak ďalej. Chceme si vybrať podnetnú knihu, ktorej autor bude ako úprimný priateľ.

Ďalšie provokatívne predsavzatie: často pristupovať k sviatosti. Chce sa mi povedať „k akejkoľvek sviatosti“, ale sú iba dve, ktoré sú určené na to, aby nám pravidelne pomáhali: sväté prijímanie a sviatostná spoveď. Je to preto, lebo milosť je skutočná a pretvára nás spôsobom, ktorý nedokážeme predvídať.

Vlastne je hlúposť pokúšať sa plniť si predsavzatia či plány bez milosti. Podobalo by sa to človeku, ktorý sa podujme na poriadny silový tréning, ale neje proteíny, nepije veľa vody ani sa dobre nevyspí. Popri svojom úsilí potrebuje aj pomoc prírody. To isté vo všeobecnosti platí aj o milosti vo vzťahu k prirodzenosti. Najlepším takýmto predsavzatím je možno každodenná svätá omša (podľa možnosti). Ale úžasným zdrojom milosti je už aj staromódna „návšteva Najsvätejšej sviatosti“ – zastaviť sa v kostole, čo i len na pár minút.

Alebo iné: nájdite si duchovného vodcu. Podobne ako iné „provokatívne“ predsavzatia má aj toto výhodu, že ho môžete mať rýchlo a úspešne „z krku“ – napríklad nájsť si do začiatku januára duchovného vodcu a začať sa s ním stretávať. A je to – hotovo. A teraz sa pripútajte.

A čo každodenné spytovanie svedomia? Tradičná katolícka zbožnosť hovorí, že spytovanie je dvojaké, „osobitné“, ktoré sa robí aspoň raz počas dňa a sústredí sa na čnosť alebo chyby, a „všeobecné“, ktoré sa robí ku koncu dňa a hľadí na celý deň ako taký vo svetle Ducha Svätého, pričom sa končí vzbudením si ľútosti.

Je jasné, že predsavzatie každý deň si urobiť spytovanie svedomia vyprovokuje stovky predsavzatí počas celého roka.

Asi najvyšším spôsobom odovzdanosti je prijatie záväzku. Povedzme, že ste mladý muž, ktorý sa už niekoľko mesiacov či rokov stretáva so ženou, ktorá je zjavne súca na vydaj. Viete, a vie to aj ona, že máte vágny úmysel sa s ňou jedného dňa oženiť. Prečo však čakáte? Bojíte sa, máte obavy o peniaze, nie ste si istý sám sebou? Možno vaše váhanie dospelo do bodu, že na nej už páchate nespravodlivosť.

Po primeranej konzultácii s radcom, ktorému môžete dôverovať a ktorý má dobrý úsudok – prečo si neurobiť na nový rok predsavzatie, že ju do konca mesiaca požiadate o ruku? Zabudnite na všetky tie nezmysly o tom, že na snubný prsteň treba dať „trojmesačný plat“. Na desiate výročie môžete aj ten najjednoduchší kameň nahradiť, ak ešte budete chcieť, inými, väčšími kameňmi v extravagantnejšom šperku.

Takže nech sa páči, ďalšie provokatívne predsavzatie, ktoré sa dá rýchlo splniť. A sotva je pre dušu niečo lepšie ako záväzok.

Podobne aj provokatívne predsavzatie pre manželský pár, ktorý má starosti s peniazmi, ale je aj štedrý: modlite sa, aby vás Boh v novom roku požehnal dieťaťom. Takéto štedré želanie, ak ho Boh vyslyší, určite povedie k vyše dvadsiatim rokom ďalších predsavzatí.

A nakoniec ešte jedno pre každý manželský pár, inšpirované overenou myšlienkou, že pre dušu je dobrá poslušnosť. Dajte si predsavzatie, že sa vo všetkých „indiferentných záležitostiach“ (čiže vo väčšine záležitostí) okolo domácnosti prispôsobíte bez akéhokoľvek predvádzania tomu, čo chce ten druhý.

Anglický originál článku nájdete TU. Preložil Matúš Sitár.

Michael Pakaluk, odborník na Aristotela a riadny profesor na Pápežskej akadémii sv. Tomáša Akvinského, je profesorom na Buschovej škole obchodu a ekonomiky na Americkej katolíckej univerzite. Žije v Hyattsville v štáte Maryland so svojou manželkou Catherine, ktorá je tiež profesorkou na Buschovej škole, a s ich ôsmimi deťmi. Jeho uznávaná kniha o Evanjeliu podľa Marka je The Memoirs of St Peter (Pamäti sv. Petra). V predaji je aj jeho nová kniha Mary’s Voice in the Gospel of John: A New Translation with Commentary (Máriin hlas v Jánovom evanjeliu: nový preklad a komentár). Profesora Pakaluka menoval do Pápežskej akadémie sv. Tomáša Akvinského pápež Benedikt XVI.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.