Študentom v skúškovom období Modlitba pred štúdiom od svätého Tomáša

„Štúdium,“ hovorí svätý Tomáš, „znamená pevné upriamenie mysle na nejakú vec“ (ST II-II, 166, 1). Na štúdiu zjavne nie je nič ľahké; nie je to ako schúliť sa so šálkou kávy do pohodlného kresla a len tak si chlipkať.

Navyše, hovorí tento učiteľ Cirkvi, samotné štúdium je síce dobré, no ľahko môže viesť k hriechu, napríklad:

■      keď „je človek pyšný na to, že pozná pravdu“,

■      „keď túži spoznať pravdu o stvoreniach bez toho, aby sa zameral na správny cieľ, čiže na poznanie Boha“,

■      „keď sa snaží spoznať pravdu nad schopnosti svojho dôvtipu, pretože takto ľudia ľahko upadajú do omylu“ (167, 1).

Tento posledný hriech je akási ľahkomyseľnosť – keď človek nepozná svoje hranice a dostáva sa do situácií, keď nemôže inak, iba formulovať nesprávne náhľady, ktoré majú sklon zviesť na scestie aj iných.

Pozoruhodným dôsledkom týchto tvrdení je, že čisto z povahy veci sa ateisti pri štúdiu iba ťažko dokážu vyhnúť aspoň materiálnemu hriechu. A na kresťana dolieha bremeno dôkazu, prečo študuje u nekresťanov. Takisto, ako inak by sa mohol kresťan v praxi vyhnúť hriechu, než že svoje štúdium vloží do modlitby?

Dalo by sa čakať, že pred týmito hriechmi by nás mohla ochrániť Oratio ante studium alebo „Modlitba pred štúdiom“ od samotného Tomáša Akvinského. A naozaj je to tak. Tu je jej znenie:

          Invokácia

Nesmierny Stvoriteľ, ty si z pokladov svojej múdrosti ustanovil tri hierarchie anjelov, v obdivuhodnom poriadku si ich postavil nad ohnivé nebo a prekrásne si rozmiestnil časti vesmíru;

Prosby

1.      teba nazývajú pravý zdroj svetla a všetko presahujúci počiatok múdrosti, prosím ťa, vlej do temnoty mojej mysle lúč svojho jasu a odním odo mňa dvojakú temnotu, v ktorej som sa narodil, hriech a nevedomosť.

2.     Ty robíš výrečnými jazyky nemluvniat, pouč môj jazyk a do mojich pier vlej milosť svojho požehnania.

3.     Daj mi prenikavé chápanie, obsiahlu pamäť, správne a ľahké učenie, presné vysvetľovanie, pôvabnú výrečnosť.

4.     V začiatkoch daj poučenie, pri postupe vedenie, na konci zavŕšenie.

Záver

Ty si pravý Boh a človek, ty žiješ a kraľuješ naveky vekov. Amen.

Modlitbu som rozdelil na časti a kvôli jasnosti som pridal nadpisy a číslovanie.

Už od samého začiatku vyjadrujú slová svätého Tomáša pokoru. Modlitba síce pamätá na to, že štúdium má viesť ku konkrétnym výsledkom, no Boh sa oslovuje ako „nesmierny“, čo znamená nezmerný, nekonečný. Najvyššie skutočnosti, najzaujímavejšie a najvzácnejšie pravdy musia napokon zostať pre každé stvorenie tajomstvom.

Ďalej sám seba kladie na najnižší stupienok rozsiahlej hierarchie inteligencií. Určite poznáte to, keď sa v nás astronómovia snažia vyvolať pokoru a upozorňujú na nepredstaviteľnú veľkosť vesmíru. Jednoduchšie by možno bolo, keby človek vyšiel von a len tak sa ako dieťa zahľadel na modrú nebeskú klenbu, aby svoje úzkosti videl z odstupu. Samotná rozľahlosť priestoru však v konečnom dôsledku pre rozum nič neznamená.

Vezmime si, že zmenou mierky môže centimeter na mape predstavovať kilometer alebo pokojne aj miliardu svetelných rokov. Prečo by astronómove reči o „miliardách miliárd“ nemohli byť skôr o tom, aký je múdry, že vie o týchto množstvách? Môže byť pyšný na to, že nie je pyšný ako jednoduchí ľudia.

Oveľa „pokorujúcejšie“ je teda spomenúť rebríček možno aj miliónov inteligencií, z ktorých každá je vyššia než druhá (podľa angelológie svätého Tomáša) práve pre svoju väčšiu schopnosť porozumenia. Áno, aj najnižší anjel by s najväčšou pravdepodobnosťou dokázal v jedinom okamihu intuitívne pochopiť všetky diela svätého Tomáša.

Modlitby majú obvykle dve časti. Potom ako sa svätý Tomáš vovedie do prítomnosti Stvoriteľa, ktorého oslovuje, predkladá štyri prosby po sebe. Tieto prosby sú logicky usporiadané.

Po prvé, podobne ako slepý Bartimej – „Pane, aby som videl“ – prosí, aby bol uzdravený z nedostatočnosti.

Po druhé prosí o schopnosť, čo prirovnáva k prirodzenému vývinu schopnosti reči u bytostí, ktoré sa rodia neschopné rozprávať. („Nemluvňa“ je človek, ktorý „ne-mluví“ – tak veľmi sa malé deti javili zvláštne kultúre, ktorá chápala reč ako charakteristicky ľudskú činnosť.) V reakcii na modlitbu dokáže Boh nadprirodzeným spôsobom čokoľvek, čo robí prirodzene a spontánne: preto, Bože, urob to isté aj teraz vo mne.

Tento sled je kresťanský a aristotelovský: najprv žiadame o uzdravenie zranenej prirodzenosti; potom aby sa u nej vyvinula schopnosť; a potom, po tretie, aby túto schopnosť zdokonalili cnosti, ktoré akoby predstavujú zložky cnosti usilovnosti pri štúdiu.

Je pozoruhodné, nie však prekvapujúce, že svätý Tomáš spomína pamäť. Ako učí, pamäť je základnou zložkou rozumnosti – nemôžeme byť múdri, ak sa nepoučíme zo skúsenosti, a učiť sa nemôžeme bez pamäti. Pamäť je možné pestovať a zlepšovať.

Tento sled uzatvára modlitba o pomoc „pri skutočnostiach a okolnostiach“ (ako by povedal právnik). Tu sa nachádza svätcova najpraktickejšia rada. Máš blok a nedokážeš začať písať? Nevieš prejsť od prestávky naspäť k práci? Je pre teba ťažké odložiť tento text a začať študovať?

Jednoducho popros Boha, aby ti pomohol začať, a začneš.

 Z anglického originálu preložil Matúš Sitár.

Michael Pakaluk, odborník na Aristotela a riadny profesor na Pápežskej akadémii sv. Tomáša Akvinského, je profesorom na Buschovej škole obchodu a ekonomiky na Americkej katolíckej univerzite. Žije v Hyattsville v štáte Maryland so svojou manželkou Catherine, ktorá je tiež profesorkou na Buschovej škole, a s ich ôsmimi deťmi. Jeho uznávanou knihou o Evanjeliu podľa Marka je The Memoirs of St Peter (Pamäti sv. Petra). V predaji je aj jeho najnovšia kniha Mary's Voice in the Gospel of John: A New Translation with Commentary (Máriin hlas v Jánovom evanjeliu: nový preklad a komentár). Jeho nová kniha Be Good Bankers: The Divine Economy in the Gospel of Matthew (Buďte dobrí peňazomenci: Božia ekonómia v Matúšovom evanjeliu) vyjde na jar vo vydavateľstve Regnery Gateway. Profesora Pakaluka menoval na Pápežskú akadémiu sv. Tomáša Akvinského pápež Benedikt XVI. Sledovať ho môžete na sieti X, @michael_pakaluk

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.