Boh je prorastový Chce, aby cirkev rástla ako horčičné zrnko a každý z nás zhodnotil svoje talenty

Všetko hovorí v prospech toho, že Boh je prorastový, takže na tých, podľa ktorých praje v nejakej oblasti dobier obmedzenému alebo žiadnemu rastu, spočíva bremeno dôkazu. „Mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú“ (Lk 6, 38): takto hovorí niekto, kto miluje rast väčšmi než statickú rovnováhu.

Začnime od prvých princípov. Boh je život, život je od Boha, a to, čo žije, rastie. Preto to, čo je Božie, vykazuje rast.

Chce, aby cirkev rástla, a používa ohromujúci obraz, aby ukázal, ako veľmi: z horčičného zrnka vo veľkosti bodky za touto vetou má vyrásť na strom vo veľkosti domu, čo je pomer zhruba 1 : 45 000.

Boh je svetlo, no svetlo sa šíri. Keď spolu so stredovekými ľuďmi povieme „Bonum est diffusivum sui (dobro sa šíri)“, hovoríme, že dobro spôsobuje rast. Keď Ježiš povedal: „Oheň som prišiel vrhnúť na zem“ (Lk 12, 49), túžil stravovať, šíriť sa a zaberať.

Chce, aby sa každý z nás rozvíjal, teda aby rástol a spôsoboval rast. Kvety majú za cieľ vytvárať iné rastliny. Jedinú kvitnúcu púpavu nasleduje lúka plná púpav. Dobrú rastúcu rastlinu orezáva, len aby mohla bujne rásť (Jn 15, 2).

Hovorí nám, že máme byť ako malé deti, teda ako tí, ktorí sú v období života poznačenom najdramatickejším rastom, a nie: „Musíte byť ako starí ľudia v hojdacom kresle.“

Násobky, ktoré spomína v podobenstvách, ukazujú, že plodnosť, ktorá sa mu páči, je 30-, 60- alebo 100-násobná (Mk 4,20). Človek bez rastu, ktorý nechápe svojho pána a talent zakope, je prísne potrestaný (Mt 25, 25).

Talent mu vezmú a dajú mužovi, ktorý ich má mnoho, lebo „každému, kto má, ešte sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má“. To je princíp zrýchlenia alebo spomalenia. „Božou rýchlosťou“ znamená čoraz rýchlejšie.

Najplodnejší strom, pracovník či najplodnejšia pôda dávajú stonásobne. Ježiš hovorí: „Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu“ (Jn 12, 24). Pšenica ako rastlina má obvykle päť stebiel a na každom steble 22 zŕn, čo je pomer 1 : 110. Tento pomer vložil do prírody – pravdepodobne aj ako recept na plodný apoštolát.

Rád rozsieva to, čo je predohrou k rastu. Ježiš vo svojom misijnom rozkaze (Mt 28,19) hovoril učeníkom, aby sa rozptýlili a vrástli do národov. Jeho vyvolený národ, rozptýlený z Jeruzalema, keď ho Rimania v roku 70 po Kristovi zničili, vyrástol a stal sa z neho veľký zástup po celej Európe. Hitler pri jeho raste zúril. Slová „Prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme“, (Jn 4,21) nesú v sebe veľkú múdrosť. Každé stádo, ktoré nie je obmedzené na nejaké miesto, má slobodu šíriť sa a rásť.

Áno, duchovný rast je najdôležitejší, no Boh je prorastový aj pri čestnej materiálnej ľudskej prosperite. Počúvajme inštinkt dobrého ľudského srdca v Lincolnovom vyhlásení na Deň vďakyvzdania:

Rok, ktorý sa chýli ku koncu, bol naplnený požehnaním v podobe plodných polí a zdravej oblohy. K týmto štedrým dobrám, z ktorých sa sústavne tešíme až natoľko, že máme sklon zabúdať na zdroj, z ktorého pochádzajú, sa pridávajú aj ďalšie, ktoré majú takú mimoriadnu povahu, že nemôžu nepreniknúť a neobmäkčiť ani srdce, ktoré je obvykle necitlivé na večne bdelú prozreteľnosť všemohúceho Boha...

Nevyhnutné presmerovanie bohatstva a sily z oblasti mierového úsilia na obranu národa nezastavilo pluhy, povozy ani lode. Sekery rozšírili hranice našich osád a bane na železo a uhlie či vzácne kovy mali ešte bohatší výnos než doteraz. Obyvateľstvo ustavične rastie, bez ohľadu na straty, ktoré utrpelo v armáde, pri obliehaniach či na bojovom poli, a krajina, ktorá sa teší z vedomia väčšej sily a života, môže očakávať ďalšie roky s veľkým nárastom slobody.

Kresťan musí byť lepší ako pohania, ktorí chválili svojich bohov tak, že im prinášali rohy hojnosti. Napokon, prežívame údiv zo stvorenia, ktoré je, prísne vzaté, nekonečným rastom.

Vystihuje vari príkaz pre rodičov „Ploďte sa a množte“ pravidlo, že dva nie je viac než dva? Potom by sa však už nemnožili o nič viac, než rozmnožil to, čo dostal, muž, ktorý vrátil jeden talent. Predstavme si teda čoraz väčšie obyvateľstvo. Boh však nemôže chcieť rozumne cieľ bez toho, aby požadoval aj prostriedky. Z toho vyplýva, že musí rásť aj materiálna produktivita, ekonomika.

Svätý Irenej nám v diele, ktoré napísal v roku 180 po Kristovi, rozpráva o staršej generácii, ktorá sa priamo od svätého Jána evanjelistu dozvedela, že Ježiš povedal:

Prídu dni, keď vyrastie vinič a každý bude mať 10 000 výhonkov a na jednom výhonku 10 000 ratolestí a na jednej radolesti 10 000 úponkov, na každom úponku 10 000 strapcov, v každom strapci 10 000 bobúľ a každá bobuľa, keď ju vylisujú, prinesie 25 mier vína… Podobne aj… každé pšeničné zrno prinesie päť dvojlibier čisto bielej múky.

Odborníci tvrdia, že to nie je Pánov výrok, lebo podľa nich je fantastický. No lietadlá a superpočítače, ktoré máme vo vrecku, sú tiež fantastické. Aké slová by ste použili vy, keby ste chceli roľníkom v roku 30 po Kristovi vysvetliť to, čo ekonómovia nazvali „veľké obohatenie“, čiže „hokejkový rast“ moderných slobodných ekonomík?

Nezáleží úplne na tom, či je výrok, ktorý nám odovzdal svätý Irenej, autentický. Tento veľký svätec aj vtedajší kresťania zjavne verili, že Pán, ktorý bláznivo miluje plodnosť a rast, mohol niečo také povedať.

Kladieme dôraz na umiernenosť, rovnováhu, vyrovnanosť a tak je to aj správne – dávajme si však pozor, aby sme pritom nikdy nevylúčili prekvapivý rast.

 Z anglického originálu preložil Matúš Sitár.

Michael Pakaluk, odborník na Aristotela a profesor na Pápežskej akadémii sv. Tomáša Akvinského, profesor na Buschovej škole obchodu a ekonomiky na Americkej katolíckej univerzite. Žije v Hyattsville v štáte Maryland s manželkou Catherine, ktorá je tiež profesorkou na Buschovej škole, a s deťmi. Nedávno mu vyšla zbierka esejí The Shock of Holiness (Šok zo svätosti, Ignatius Press). Vo vydavateľstve Scepter Press mu vyšla kniha o kresťanskom priateľstve The Company We Keep (Spoločnosť, ktorú si robíme). Prispel do zborníka Natural Law: Five Views (Prirodzený zákon. Päť pohľadov), ktorý vyšiel minulý rok v máji vo vydavateľstve Zondervan, a v marci mu v Regnery Gateway vyšla najnovšia kniha o evanjeliu Be Good Bankers: The Economic Interpretation of Matthew’s Gospel (Buďte dobrí peňazomenci. Ekonomický výklad Matúšovho evanjelia). Na Substacku ho môžete sledovať na účte Michael Pakaluk.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.