Joseph Ratzinger a svätý Augustín Láska na celý život

„Pre mňa je Benedikt XVI. cirkevným otcom. Porovnávam ho so svätým Augustínom.“ (Christoph Schönborn, Avvenire, 3. január 2023)

Emeritný pápež spoznal veľkého cirkevného otca počas svojho štúdia filozofie a teológie. Zostal ním fascinovaný celý život. Zasvätil mu svoj doktorát z teológie a inšpiroval sa ním vo svojej prvej encyklike Deus caritas est.

Benedikt XVI. si vybral augustínovský symbol do svojho pápežského erbu a socha biskupa z Hippa sa nachádza aj v kaplnke kláštora Mater Ecclesiae, kde po smrti vystavili telo emeritného pápeža.

Krása životného osudu biskupa z Hippa

Myslenie a celá teológia Benedikta XVI., 264. nástupcu apoštola Petra, sú preniknuté učením a spismi veľkého cirkevného otca. Joseph Ratzinger si už ako študent uvedomil podobnosti s osobnosťou biskupa z Hippa.

Živil v sebe zvláštnu náklonnosť a uznanie voči postave, s ktorou sa cítil prepojený vo svojom živote teológa, kňaza a pastiera. Spomenul to viackrát aj počas svojho pontifikátu.

Napríklad v príhovore k študentom rímskeho seminára 17. februára 2007, v homílii pri hrobe svätého Augustína v Pavii 22. apríla 2007 či v poslednej z piatich katechéz, ktoré venoval svätému Augustínovi počas generálnych audiencií v Ríme medzi januárom a februárom 2008.

Osobnosť svätého Augustína začala priťahovať Josepha Ratzingera na začiatku štúdií filozofie a teológie v druhej polovici štyridsiatych rokov 20. storočia. Prevažne ho zaujala jeho krkolomná cesta vnútorného života vedúca k obráteniu a cesta neustáleho dialógu viery a rozumu.

„Verím, aby som rozumel, a snažím sa pochopiť, aby som veril,“ píše svätý Augustín. Tento dialóg si Ratzinger niesol a rozvíjal po celý život.

Benedikt XVI. s rímskymi seminaristami v roku 2007. Zdroj: Vatican News

„Zvlášť ma fascinuje veľká ľudskosť svätého Augustína, ktorý sa ako mladý jednoducho nemohol stotožniť s myšlienkami cirkvi,“ vysvetľoval Benedikt XVI. seminaristom v Ríme a pokračoval vo vyznaní: 

„Musel najprv duchovne zápasiť, aby našiel kľúč k Božiemu slovu, k životu s Bohom, až po veľké áno pre svoju cirkev. (...) Táto cesta bola veľmi ľudská. Aj my dnes môžeme vidieť, ako sa začína vstupovať do kontaktu s Bohom, ako musíme vziať vážne do úvahy všetok odpor našej prirodzenosti a potom ako ho integrovať, aby sa došlo k veľkému ,áno‘ Pánovi. Takto si ma získala jeho veľmi osobná teológia, ktorú rozvinul predovšetkým v kazateľskej činnosti.“

Doktorát zo svätého Augustína

Osobnosť a myslenie svätého Augustína sa v štúdiu, teológii a pastierskej činnosti Ratzingera objavuje neustále. V roku 1953 ako kňaz a sľubný akademik obhájil na Mníchovskej univerzite doktorát na tému Ľud a Boží dom v Augustínovom učení o cirkvi (Volk und Haus Gottes in Augustins Lehre von der Kirche). V ňom sa zaoberal vzťahom Božieho ľudu a Kristovho Tela.

Východiskom mu bol text z Augustínovho Výkladu k žalmu 149. V úvode publikovanej dizertačnej práce spresnil, že „kristologická relektúra Starého zákona a sviatostný život sústredený v Eucharistii sú dve ťažiská augustínovskej vízie cirkvi“.

Je tu aj ďalší aspekt zo života svätého Augustína, ktorý Benedikt XVI. zdôraznil počas svojej návštevy v rímskom seminári na sviatok Panny Márie Dôvery (Madonna della Fiducia).

Ako Augustín, tak aj Ratzinger vnímal bremeno služby, ale prijal ho vo veľkej pokore.Zdieľať

„Na začiatku svätý Augustín chcel žiť čiste kontemplatívny život, písať ďalšie filozofické knihy, ale Pán to tak nechcel. Vysvätili ho za kňaza a biskupa, takže celý zvyšok života a diela sa v podstate rozvinul v dialógu s jednoduchými ľuďmi. On v prvom rade musel stále osobne nachádzať význam slov Písma a z druhej strany ho musel predložiť podľa schopností svojho ľudu do životného kontextu. To ho privádzalo k realistickému a veľmi hlbokému kresťanstvu.“

Podobne aj Ratzinger túžil po odchode z verejného života, aby sa mohol venovať meditácii a štúdiu. Ako prefekt Kongregácie pre náuku viery viackrát prosil pápeža Jána Pavla II. o zanechanie svojho úradu, ale pápež mu nikdy nevyhovel.

Keď bol zvolený za pápeža, Benedikt XVI. sa predstavil ako pokorný robotník v Pánovej vinici. Tieto slová evokujú Augustínov list biskupovi Auréliovi, v ktorom Augustín opisuje, ako bol proti svojej vôli vysvätený za kňaza, a prosí o čas na modlitbu a štúdium Písma. Nevedel ani veslovať a zverili mu kormidlo. Uvedomoval si, že je posledný z robotníkov v Pánovej vinici aj vzhľadom na vek, v ktorom sa obrátil.

Necítil sa hodný postaviť sa vedľa ostatných, čo znášali páľavu dňa v službe Kristovi. A predsa prijal úlohu ako pokorný robotník. Ako Augustín, tak aj Ratzinger vnímal bremeno služby, ale prijal ho vo veľkej pokore.

Prvá encyklika Deus caritas est

Po zvolení za pápeža počas nasledujúcich Vianoc Benedikt XVI. odovzdal cirkvi svoju prvú encykliku Deus caritas est s témou kresťanskej lásky. Inšpiroval ho znova svätý Augustín, predovšetkým jeho Výklad Prvého listu sv. Jána apoštola.

Jeho túžba „hovoriť o láske, ktorou nás Boh napĺňa a ktorú máme my komunikovať druhým,“ sa prejavuje v prepojení dvoch neoddeliteľných prikázaní lásky. Prvá je podľa Augustína láska k Bohu a druhá láska k blížnemu, avšak v praktizovaní lásky je prvá tá k blížnemu, lebo takto dokazujeme skutočnú lásku k Bohu.

Benedikt XVI. v bazilike San Pietro in Ciel d’Oro v Pavii. Zdroj: Vatican News

V prvej časti encykliky pápež Benedikt XVI. ponúkol základné tézy o láske, ktorú Boh tajomne a nezištne ponúka človeku. Spojenie Boha Lásky a skutočnosť ľudskej lásky sú navzájom prepojené.

V druhej časti encykliky sa venuje tomu, ako uviesť do praxe prikázanie lásky k blížnemu. V závere encykliky píše: „Láska je svetlom – napokon jediným –, ktoré stále novým spôsobom prežaruje temný svet a dáva nám odvahu žiť a pracovať. Láska je možná a my sme schopní prežívať ju, lebo sme stvorení na Boží obraz. Uskutočňovať lásku a tak umožniť Božiemu svetlu, aby prenikalo do sveta – k tomu by som chcel všetkých pozvať touto encyklikou“ (Deus caritas est, 39).

Pútnik k hrobu svätého Augustína

Na návšteve v Pavii 22. apríla 2007 Benedikt XVI. ujasnil ešte raz, ako mu bol svätý Augustín blízky. V bazilike San Pietro in Ciel d’Oro, kde sú uschované pozostatky „doktora milosti“, veľmi emočne vyjadril, že ho tam priviedla túžba uctiť si ho: „Túžil som sem prísť, aby som si uctil pozostatky svätého Augustína, aby som vyjadril úctu v mene celej katolíckej cirkvi jednému z jej najväčších otcov. Chcem zároveň vyjadriť svoju osobnú oddanosť a vďačnosť tomu, kto zohral takú dôležitú úlohu v mojom živote teológa a pastiera, ale povedal by som, že ešte viac ako človeka a kňaza.“

Pred hrobom biskupa z Hippa viditeľne dojatý Benedikt XVI. povedal: „Tu, pred hrobom svätého Augustína, by som chcel v duchu nanovo predstaviť cirkvi a svetu svoju prvú encykliku, ktorá obsahuje ústredné posolstvo evanjelia: ,Deus caritas est, Boh je láska‘ (porov. 1 Jn 4,8). Táto encyklika, najmä prvá časť, je hlboko zaviazaná myšlienke svätého Augustína, ktorý miloval Božiu lásku a spieval o nej, rozjímal o nej, hlásal ju vo všetkých svojich spisoch a predovšetkým o nej svedčil vo svojej službe Božiemu ľudu.“

A Benedikt XVI. pokračoval: „V škole svätého Augustína vám túto pravdu ako rímsky biskup opakujem, zatiaľ čo ako kresťan ju s vami vítam so stále novou radosťou. Služba Kristovi je predovšetkým otázkou lásky.“

Augustínovský symbol v pápežskom erbe

Nesmieme zabudnúť, že Benedikt XVI. si pre svoj pápežský erb vybral medzi inými symbolmi aj mušľu s augustínovským významom. Ona nás odvoláva na legendu, ktorá má za protagonistu veľkého teológa staroveku.

Erb pápeža Benedikta XVI. Zdroj: Vatican News

Rozpráva sa, že jedného dňa sa svätý Augustín nachádzal na pláži, kde premýšľal o svojej novej knihe s názvom O Svätej Trojici. Zrazu zbadal dieťa s mušľou v ruke, ako pozorne načiera vodu do mušle a prelieva ju z mora do jamy vytvorenej v piesku. Teológ prosil dieťa o vysvetlenie. Ono odvetilo, že chce do vyhĺbenej diery preliať celé more. Augustín mu hneď začal vysvetľovať, že to nie je možné, a dieťa mu na to odpovedalo: „Podobne tvoja myseľ a rozum nebudú schopné poňať Božie tajomstvo a tajomstvo Najsvätejšej Trojice.“

Svätý Augustín pochopil tento odkaz na svoje neustále úsilie nechať vstúpiť Božiu večnosť do limitovanej ľudskej mysle. Legenda má jasný duchovný symbolizmus, ktorý Benedikt XVI. chcel mať v programe. Pozýva poznávať Boha v pokore nedostačujúcich ľudských schopností tým, že bude načierať z nevyčerpateľného teologického učenia.

Socha svätého Augustína v kláštore Mater Ecclesiae

Mnohých zasiahol fakt, že v kláštore Mater Ecclesiae vo Vatikánskych záhradách, kde bolo vystavené telo Benedikta XVI. na poslednú rozlúčku s najbližšími spolupracovníkmi, kardinálmi, prelátmi, exspolupracovníkmi, so študentmi, s rodinami a rehoľníkmi, sa nachádzala aj socha svätého Augustína.

Socha sv. Augustína, ktorá sa nachádza v kaplnke kláštora Mater Ecclesiae. Zdroj: Vatican News

Bolo možné pozorovať ju pred oltárom. Je to starobylá socha poznačená znakom času v jej ošúchaných farbách. Biskupa z Hippa predstavuje s jeho insígniami.

Pri kolenách veľkého cirkevného otca sa nachádza dieťa s mušľou v ruke, ktoré odkazuje na legendu súvisiacou s augustínovským symbolom. Mušľa má v sebe od stredoveku aj symboliku pútnika.

Práve tam, kde sa pozemská púť Benedikta XVI. skončila, svätý Augustín dosvedčuje, koľko toho Joseph Ratzinger daroval svetu svojím životom a spismi.

Text novinárky Vatican News Tiziany Campisi preložil a doplnil o. Juraj Pigula, OSA. Publikované s láskavým súhlasom Vatican News.