Katolícka biskupská synoda sa dnes zaoberá budovaním toho, čo považuje za „Boží sen“ synodality. Žiaľ, tento Boží sen sa napriek deklarovaným dobrým úmyslom biskupov zmenil na toxickú nočnú moru.

Vypracovali 45-stranovú brožúru, ktorá predstavuje zhrnutie diskusií prvej fázy „načúvania a rozlišovania“, ktoré sa konali v mnohých častiach sveta. Ide o jeden z najnesúrodejších dokumentov, aké boli kedy z Ríma zaslané.

Zatiaľ čo ďakujeme Bohu, že počet katolíkov na celom svete, najmä v Afrike a Ázii, rastie, v Latinskej Amerike je situácia radikálne odlišná a veriaci odchádzajú ako k protestantom, tak aj k sekularistom.

Výlev dobrej vôle v štýle New Age

Bez zmyslu o iróniu sa dokument volá Zväčšite priestor svojho stanu a jeho cieľom je prijať nie novopokrstených – tých, ktorí odpovedali na výzvu na pokánie a vieru –, ale každého, kto by mohol mať záujem počúvať. Účastníci sú vyzvaní, aby sa začlenili a boli radikálne inkluzívni: „Nikto nie je vylúčený.“

Dokument nepredstavuje zhrnutie katolíckej viery ani novozákonného učenia. Je neúplný, vo významných bodoch nepriateľský voči apoštolskej tradícii. Zdieľať

Dokument dokonca ani katolíckych účastníkov nenabáda, aby získavali učeníkov vo všetkých národoch (Mt 28, 16 – 20), a už vôbec nie, aby hlásali Spasiteľa vhod i nevhod (2 Tim 4, 2).

Prvou úlohou pre všetkých, a najmä pre učiteľov, je načúvať v Duchu. Podľa tejto nedávnej aktualizácie dobrej správy „synodalitu“ ako spôsob bytia pre cirkev netreba definovať, ale len žiť.

Sústreďuje sa okolo piatich tvorivých napätí, počnúc radikálnou inklúziou a smerujúc k misii v participatívnom štýle, praktizujúc „spoluzodpovednosť s ostatnými veriacimi a ľuďmi dobrej vôle“.

Rozpoznávajú sa ťažkosti, ako sú vojna, genocída a priepasť medzi duchovenstvom a laikmi, ale všetky sa dajú zvládnuť, hovoria biskupi, vďaka živej spiritualite.

Obraz cirkvi ako rozširujúceho sa stanu s Pánom v jeho strede pochádza z Izaiáša a jeho zmyslom je zdôrazniť, že tento rozširujúci sa stan je miestom, kde sú ľudia vypočutí a nie odsúdení, nie vylúčení.

Gaudium et spes a nemecká synodálna cesta Úvahy o cirkvi v modernom svete

George Pell

Niektoré iniciatívy v cirkvi sa dnes snažia prispôsobiť vieru duchu modernosti.

Čítame teda, že Boží ľud potrebuje nové stratégie; nie hádky a rozpory, ale dialóg, v ktorom sa odmietne rozdiel medzi veriacimi a neveriacimi. Trvá sa na tom, že Boží ľud musí v skutočnosti načúvať volaniu chudobných a zeme.

Pre rozdielne názory na potraty, antikoncepciu, svätenie žien za kňažky a homosexuálne aktivity sa niektorí domnievali, že v týchto otázkach nemožno zaujať ani navrhnúť definitívne stanovisko. Platí to aj pre polygamiu, rozvody a opätovné sobáše.

Dokument sa však jasne vyjadruje k osobitnému problému podriadeného postavenia žien a k nebezpečenstvu klerikalizmu, hoci sa uznáva pozitívny prínos mnohých kňazov.

Čo si máme myslieť o tejto zmesi, o tomto výleve dobrej vôle v štýle New Age? Nepredstavuje zhrnutie katolíckej viery ani novozákonného učenia. Je neúplný, vo významných bodoch nepriateľský voči apoštolskej tradícii a nikde nerozpoznáva Nový zákon ako Božie slovo, ktoré je určujúce pre celé učenie o viere a morálke. Starý zákon sa ignoruje, patriarchát sa odmieta a Mojžišov zákon vrátane Desatora sa nerozpoznáva.

Odsunutie biskupov na vedľajšiu koľaj

Na začiatku možno poukázať na dve veci. Dve záverečné synody v Ríme v rokoch 2023 a 2024 budú musieť objasniť svoje učenie o morálnych otázkach, keďže relátor (hlavný autor a manažér) kardinál Jean-Claude Hollerich verejne odmietol základné učenie cirkvi o sexualite s odôvodnením, že je v rozpore s modernou vedou.

Za normálnych okolností by to znamenalo, že jeho pokračovanie vo funkcii relátora je nevhodné až nemožné.

Synody si musia vybrať, či sú služobníkmi a obhajcami apoštolskej tradície viery a morálky, alebo ich rozlišovanie núti presadzovať svoju zvrchovanosť nad katolíckym učením. Zdieľať

Synody si musia vybrať, či sú služobníkmi a obhajcami apoštolskej tradície viery a morálky, alebo ich rozlišovanie núti presadzovať svoju zvrchovanosť nad katolíckym učením. Musia sa rozhodnúť, či základné učenie o takých veciach, ako je kňazstvo a morálka, môže byť zaparkované v akomsi pluralitnom limbe, kde sa niektorí rozhodnú rozvoľniť definície hriechov a kde sa väčšina dohodne na úctivej odlišnosti.

Mimo synody sa disciplína uvoľňuje – najmä v severnej Európe, kde niekoľko biskupov nebolo napomenutých, dokonca ani po tom, čo trvali na práve biskupa mať odlišný názor; v niektorých farnostiach a rehoľných rádoch už de facto existuje širší pluralizmus v takých veciach, ako je požehnávanie homosexuálnych aktivít.

Diecézni biskupi sú nástupcami apoštolov, hlavnými učiteľmi v každej diecéze a centrom miestnej jednoty svojho ľudu a univerzálnej jednoty okolo pápeža, Petrovho nástupcu. Od čias svätého Ireneja z Lyonu je biskup aj garantom trvalej vernosti Kristovmu učeniu, apoštolskej tradícii. Sú správcami a niekedy aj sudcami, ako aj učiteľmi a vysluhovateľmi sviatostí, a nie okrasnými kvetinami či štatistami.

Priamočiary a drsný pastier Dlhý tieň kardinála Pella

Philip F. Lawler

Pre svoju priamosť a zásadovosť bol často ideologickým terčom. Aj po nespravodlivom odsúdení si zachoval dôstojnosť a schopnosť odpúšťať.

Dokument Zväčšite stan je citlivý na nedostatky biskupov, ktorí niekedy nenačúvajú, majú autokratické sklony a môžu byť klerikálni a individualistickí. Existujú náznaky nádeje, účinného vedenia a spolupráce, ale dokument vyjadruje názor, že pyramídové modely autority by sa mali zničiť a jediná skutočná autorita pochádza z lásky a služby.

Zdôrazňovať sa má dôstojnosť krstu, nie kňazské svätenie, a štýly riadenia by mali byť menej hierarchické a viac cyklické a participatívne.

Hlavnými aktérmi všetkých katolíckych synod (a koncilov) a všetkých pravoslávnych synod boli biskupi. Miernym, kooperatívnym spôsobom by sa to malo presadiť a uviesť do praxe na kontinentálnych synodách, aby pastoračné iniciatívy zostali v medziach zdravej náuky. Biskupi nie sú len na to, aby potvrdili riadny proces a ponúkli „nihil obstat“ tomu, čo pozorovali.

Na rozhodnutie Svätému Otcovi je možné odovzdať len názory organizačného výboru, čo je zneužitím synodality, odsunutím biskupov na vedľajšiu koľaj a neospravedlňuje to Písmo ani tradícia. Zdieľať

Žiadnemu z účastníkov synody, laikom, rehoľníkom, kňazom ani biskupom, neprospieva synodálne rozhodnutie, podľa ktorého sa nepovoľuje hlasovanie a nie je možné predkladať návrhy.

Na rozhodnutie Svätému Otcovi je možné odovzdať len názory organizačného výboru, čo je zneužitím synodality, odsunutím biskupov na vedľajšiu koľaj a neospravedlňuje to Písmo ani tradícia. Nejde o správny proces a môže to viesť k manipulácii.

Riadne praktizujúci katolíci na celom svete v obrovskej miere súčasné závery synody neschvaľujú. Veľké nadšenie nie je ani na vyšších cirkevných úrovniach. Pokračujúce stretnutia tohto druhu prehlbujú rozdelenie a zopár znalcov pomerov môže tento chaos a dobrú vôľu zneužiť.

Bývalí anglikáni medzi nami správne rozpoznali prehlbujúci sa zmätok, útok na tradičnú morálku a vtláčanie dialógu s neomarxistickým žargónom o vylúčení, odcudzení, identite, marginalizácii, bezmocnosti, LGBTQ, ako aj vypúšťanie kresťanských pojmov ako odpustenie, hriech, obeta, uzdravenie, vykúpenie.

Prečo sa mlčí o posmrtnom živote, odmene alebo treste, o štyroch konečných veciach: smrti a súde, nebi a pekle?

Doterajší spôsob synody zanedbával, ba dokonca znižoval význam transcendentna, zakrýval ústredné postavenie Krista odvolávaním sa na Ducha Svätého a podnecoval nevôľu, najmä medzi účastníkmi.

Pracovné dokumenty nie sú súčasťou magistéria. Sú jedným z podkladov na diskusiu; má ich posudzovať celý Boží ľud a najmä biskupi s pápežom a pod jeho vedením. Tento pracovný dokument potrebuje radikálne zmeny.

Biskupi si musia uvedomiť, že je veľa práce, ktorú treba vykonať, v Božom mene a čím skôr, tým lepšie.

Pôvodný text The Catholic Church must free itself from this ‘toxic nightmare’ vyšiel 11. januára 2023 v britskom denníku The Spectator. Uverejnené so súhlasom redakcie, preložil Lukáš Obšitník.