Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
27. marec 2016

Potrebujeme Krista na Slovensku?

Veľkonočné nedeľné ráno. Veľká noc. Pascha. Sviatky, na ktoré sa jedni tešia, iní sú radi, že je už po nich.
Potrebujeme Krista na Slovensku?

Albin Egger-Lienz: Kristovo zmŕtvychvstanie (1923-1924)

Tak či onak, slová anjela v Matúšovom evanjeliu ženám myronosičkám pri prázdnom hrobe znejú jasne: „Vy sa nebojte! Viem, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný. Niet ho tu, lebo vstal, ako povedal. Poďte, pozrite si miesto, kde ležal. A rýchlo choďte povedať jeho učeníkom: Vstal z mŕtvych a ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte. Hľa, povedal som vám to.“ (Mt 28,5-7).

Ježiš svojich učeníkov stále predchádza, ukazuje im cestu, on ide stále prvý, oni idú za ním. Trikrát im to hovoril počas svojho pozemského života, keď vystupovali do Jeruzalema, že bude vydaný do rúk farizejov a zákonníkov, odsúdia ho, vysmejú, opľujú, zabijú, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych. (Por. Mk 8, 31, 9, 31, 10, 32)

Nie všetci to pochopili, že ide dobrovoľne zomrieť do Jeruzalema, aby sa naplnili proroctvá. Ani jeho najbližší, učeníci. Peter, vyvolený a jeden z najbližších učeníkov to taktiež nepochopil, keď ho od toho odhovára: „Pane, to sa ti nesmie nikdy stať“. Ježišova reakcia sa nám môže zdať ostrá a neadekvátna: „Choď za mňa satan, viem čo mám robiť a nesnaž sa mi prekaziť moje poslanie, kvôli ktorému som prišiel na zem. Ak chceš byť mojím učeníkom, tak klaď svoje nohy do mojich šľapají.“ Podstatu nasledovania Ježiša pochopil Peter až po svojom zlyhaní, keď zaprel svojho Učiteľa a Pána a oľutoval to, no ale hlavne po jeho zmŕtvychvstaní, keď sa ho Ježiš trikrát pýtal, či ho miluje.

Potrebujeme Krista u nás, na Slovensku?

„Vy sa nebojte!“ Ukrižovaný je vzkriesený! Toto sú slová radostnej kresťanskej zvesti tomuto svetu. Kristovo vzkriesenie oslavujeme ako niečo, čo sa stalo a čo sa deje aj s nami. Ak berieme svoje kresťanstvo ako niečo statické a nehybné, nepochopili sme, prečo potrebujeme veriť, že Kristus po svojom vzkriesení je už raz a navždy živý. Hoci sa môžeme tváriť, že ho už v našej dobe nepotrebujeme, že sme si zariadili život bez neho. Súčasné udalosti okolo nás presviedčajú, že ho aj dnes potrebujeme na Slovensku i v Európe. Potrebujeme svetlo, nádej, čestnosť, ľudskosť či súcit azda viac ako kedykoľvek predtým. Potrebujeme istotu. Potrebujeme znovu nájsť Krista.

Päťdielna ruská ikona zobrazujúca veľkonočný príbeh.

Na Slovensku máme ešte veľkonočné zvyky, ktoré sa čím ďalej, tým viac premieňajú na konzum. Sú vďačnou témou pre novinárov, ktorí píšu a hovoria o veľkonočných jedlách, krasliciach, o veľkonočnej šibačke či oblievačke. Zväčša sú to dnes pre mnohých už len vyprázdnené a nič nehovoriace symboly. Prečo? Lebo sa v našej spoločnosti prestáva hovoriť o skutočnom a pravom dôvode Veľkej noci, o Ježišovi Kristovi, ktorý vstal zmŕtvych a svojou smrťou definitívne zlomil moc smrti. O Kristovi, ktorý ponúka zdarma nový život každému človeku. O Kristovi, ktorý jediný dáva človeku pravú radosť a vnútorný pokoj. Všetko ostatné je už len dôsledok.

Spomienka na 50. roky

Nepripomína nám šibanie korbáčmi či oblievanie vodou niečo z nedávnej minulosti? Biskupi, kňazi a rehoľníci či aktívni laici boli v komunistických väzniciach na Pankráci, Leopoldove či na Mirove na začiatku 50. rokov pre vieru v živého Krista bití a mučení. Mali sa priznávať k vykonštruovaným trestným činom, aby ich odsúdili na dlhé roky väzenia. A dnes to isté kresťania zakúšajú v iných častiach sveta. Aj oblievanie striekacími autami účastníkov tichej sviečkovej demonštrácie z 25. marca 1988 si veľmi živo na Hviezdoslavovom námestí pamätajú mnohí z nás.

Inzercia

Ruská ikona z roku 1408, donedávna pripisovaná Andrejovi Rublovovi, zobrazujúca Kristov príchod do podzemia medzi zosnulých.

Prečo chceli zložky ŠTB týmito spôsobmi umlčať v komunistických časoch cirkev? Pre to isté, prečo to robili židia a rímski úradníci v prvých momentoch kresťanstva. Aby zadusili v ľuďoch túžbu po pravej slobode, ktorú dáva zmŕtvychvstalý Kristus. Báli sa tých, ktorí v srdci nosili živého Krista, ktorý viac neumiera. Korbáče a vedrá s vodou budeme na veľkonočný pondelok na uliciach vídavať opäť.

Už budeme vedieť prečo.

Kristus vstal zmŕtvych!

My gréckokatolíci, ale aj pravoslávni kresťania sa od sviatku Vzkriesenia počas 40 dní budeme pozdravovať pozdravom: „Christos Voskrese! Kristus vstal zmŕtvych!“ Na čo sa odpovedá: „Voistinu Voskrese! – Skutočne vstal!“ Potrebujeme si to pripomínať tak dlho. Nesmieme na to zabudnúť. Človek je zábudlivý tvor.

Veľká noc je o tom, že Ježiš Kristus je živý a je medzi nami. Len ho potrebujeme nájsť.

Ale nehľadajme ho v prázdnom hrobe, tam nie je.

 

Foto: wikimedia

Odporúčame

Vianočné zamyslenie vladyku Milana Lacha

Vianočné zamyslenie vladyku Milana Lacha

Počas sviatkov Božieho narodenia máme voňať človečinou a ľudskosťou. christmas-angels.jpg Všetci poznáme zo slovenských ľudových rozprávok od Dobšinského bytosti, ktoré človeka nemali radi, pričom používali slovné vyjadrenie: „Fuj, človečina tu smrdí.“ Človek sa neust...