Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Názory Svet kresťanstva
20. január 2023

Z okna fary Ruda Smotera

Chodia sociálne témy do kostola?

Potrebujeme prorokov, ktorí v línii Jeremiáša či Amosa nebudú brániť svoje privilegované pozície, ale budú sa zastávať dnešných „chudobných, siroty a vdovy“.

Chodia sociálne témy do kostola?

Foto: autor

Tridsať rokov si žijeme pokojne vedľa seba – Slováci, Česi i iné národy, ktoré boli súčasťou Československa. Keď pozeráme na hlad ruských politikov po ukrajinskej zemi alebo na Kurdov, ktorí dodnes nemajú vlastný štát, treba oceniť nenásilné oddelenie sa. Dopomohli tomu aj ľudia ducha.

Veď sa rozdelila krajina, v ktorej sa Slováci verejne a väčšinovo hlásili k viere a Česi cez svoje občianske postoje, charitatívne projekty i solidaritu nepriamo vyjadrili postoj, že im kresťanské hodnoty nie sú cudzie.

Rozdelenie bolo pokojné, pretože na oboch stranách rieky Moravy bol dostatok ľudí, ktorí vedome alebo nevedome napodobňovali Božieho služobníka, ako nám ho na konci Vianoc predstavil starozákonný autor: 

„Toto hovorí Pán: ‚Hľa, môj služobník, priviniem si ho; vyvolený môj, mám v ňom zaľúbenie. Vložil som na neho svojho ducha; právo prinesie národom. Nebude kričať ani hlučne volať, nebude počuť na ulici jeho hlas. Nalomenú trstinu nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí, bude uplatňovať právo. Nezoslabne, nezlomí sa, kým nezaloží právo na zemi. Na jeho zákon čakajú ostrovy‘“ (Iz 42, 1-4).

Vznik dvoch samostatných štátov možno slovami Izaiáša vnímať ako zrealizované právo, ktoré bolo prinesené (obom) národom. Spravodlivosť a právo, ktoré majú základ v Bohu, sú vianočným darom pre nás aj v bežnom živote, ktorý prichádza po sviatkoch.

Toto by mal byť vklad veriacich pre spoločnosť. Toto miluje pápež František, keď uprednostňuje zašpinených veriacich pred ich duchovnou sterilitou s mentalitou geta. Vtedy sa potvrdzujú Ježišove slová, že žijeme vo svete, ale nie sme zo sveta. S tým sa spája aj nový pohľad na spoločenstvo veriacich, ktoré nemá žiť ako privilegovaná časť obyvateľstva.

Pamätáme si na vystúpenie mladého biskupa Lacha, keď sa zastal zdravotných sestier? Ako sa pán premiér Fico preľakol a začal ho verejne riešiť, lebo ho vnímal ako hrozbu? Zdieľať

Cesta privilégií bola históriou vyhodnotená ako cesta nesprávna. Jedno privilégium však môže spokojne zostať. Je ním dôvera ľudí v kňazov. Zažívame ju pri požehnaní domov vo vianočnom čase. Vtedy sme si bližší a ľudia nám povedia aj o svojich obavách a smútkoch. Ako refrén sme asi všetci kňazi počúvali na prelome rokov ten o ekonomickej neistote.

Aký je to pocit, keď pred Vianocami dostane otec rodiny výpoveď? Izaiášovo proroctvo napovedá, že téma zamestnania, sociálnej stability a prorodinnej politiky má svoje miesto v prežívaní viery. Veď Boží vyslanec má založiť právo na zemi, nie až kdesi na druhom svete.

V Nemecku sa vybrali cestou priameho zamestnania ľudí v cirkvi. Tento model spolu s priamou podporou cirkvi vo forme daní dnes dožíva. Cirkev bola niekedy najväčším zamestnávateľom v krajine a veľmi silno charitatívne podporovala katolíkov po celom svete. Keď na konci svojho života hodnotil nemecký model Benedikt XVI., uvedomoval si jeho riziká:

„V Nemecku máme katolicizmus so štruktúrami a dobre platenými miestami. Tam sú katolíci pracovníkmi cirkvi a voči nej vystupujú s mentalitou odborov. Pre nich sa pojem cirkvi zúžil iba na zamestnávateľa, ktorý môže byť kritizovaný. Nevychádzajú z dynamiky viery. Verím, že toto je veľkým nebezpečenstvom pre cirkev v Nemecku: je tam toľko spolupracovníkov, ktorí sú cirkvou platení, že sa ona stáva inštitúciou so svetskou byrokraciou. Taliani si nemôžu dovoliť platiť takýchto ľudí, preto sa spolupráca odvíja od dobrovoľníctva“ (Posledné rozhovory s Petrom Seewaldom).

Inzercia

V niečom sa však od Nemecka inšpirovať môžeme. Je tým téma sociálnej spravodlivosti – od fungovania rodinných firiem po prácu odborov, ktoré ochránia pracovníkov pred zneužívaním zamestnávateľmi. Táto téma určite patrí do trojitého vyznania viery. Tam okrem martýrie (vyznanie viery životom) a liturgie (vyznanie viery spoločným slávením) existuje aj diakonia, teda vyznanie viery službou (prácou či pomocou iným).

Kto z veriacich na Slovensku sa orientuje v pápežských sociálnych encyklikách a prenáša ich do praxe? Kto si všíma, že práve „skazený Západ“ k nám cez firemnú kultúru priniesol starostlivosť o zamestnanca a jeho sociálne ukotvenie?

Pozrime sa na postoje, ktoré vidíme u pápeža Františka. Jeho spiritualita je plná realizmu. Pripomeňme si Františkove slová pre jednu televíziu v roku 2015:

„Rozhorčuje ma nespravodlivá mzda, keď sa niekto obohacuje na úkor dôstojnosti, ktorú upiera druhému človeku. Mzda dáva práci dôstojnosť a ty ju zneužívaš a robíš ju nedôstojnou, pretože s pokojným svedomím nevyplácaš spravodlivo alebo nehradíš poistenie. Povedal by som, že neplatiť spravodlivú mzdu, neplatiť poistenie, neplatiť nadčasy je hriechom. Je to hriech. Či už to robí nejaký boháč, niekto zo strednej triedy, alebo niekto chudobný, je to hriech. Toto treba hovoriť.“

My to ako kňazi prežívame v dôverných rozhovoroch s našimi ľuďmi, ale treba to niekedy povedať aj nahlas. Dnes potrebujeme prorokov, ktorí v línii Jeremiáša či Amosa nebudú brániť svoje privilegované pozície, ale skôr sa budú zastávať dnešných „chudobných, siroty a vdovy“.

Pamätáme si na vystúpenie mladého biskupa Lacha, keď sa zastal zdravotných sestier? Ako sa pán premiér Fico preľakol a začal ho verejne riešiť, lebo ho vnímal ako hrozbu?

Možno by sme mali začať otázkami na zamestnávateľov, ktorí vyplácajú zamestnancom iba minimálnu mzdu a zvyšok na ruku. Alebo kde bez udania dôvodu neocenia robotníkov na konci roka trinástym platom alebo aspoň nejakou odmenou. Hoci všetci dobre vedia a komentujú, ako si majiteľ hovie v luxuse.

Je smutné, keď pri obzeraní nového majiteľovho auta pred firmou sa jeho vlastník prihovorí robotníkom takto: „Keď sa budete snažiť, o rok budem mať ešte drahšie a krajšie auto...“

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.