Kedy sa mení turista na obyvateľa danej krajiny?

Ak máme radi videá ľudí, ktorí pobehujú po svete s nahrávacou technikou, niekedy stojí za to všimnúť si ich pomalý prerod z turistu. Keď sa na začiatku tvária ako deti, ktoré sme po dlhom čase nechali vstúpiť do predajne s hračkami, je to také roztomilé. Zmena nastáva vtedy, keď si začnú všímať aj nedostatky danej krajiny – zlú zdravotnú starostlivosť, sociálne rozdiely alebo neúctu k ženám.

Populárny český influencer sa pred pár rokmi vybral do Los Angeles. Jeho mladosť, radosť zo života a fyzická kondícia pritiahli pozornosť divákov v Čechách i na Slovensku. Tón jeho príspevkov sa zmenil, keď mu mesto zo západného pobrežia USA začalo ukazovať aj odvrátenú stranu – príliv bezdomovcov a narkomanov.

Pôstne obdobie, ktoré prežívame, nás vedie od pocitu k súcitu. Teda od egocentrizmu k druhým. Preto sme pôstom úspešne prešli vtedy, keď sa ako keby pootvorili naše oči i srdcia. Na to nám slúžia tri podporné stĺpy: pôst, modlitba a almužna. Pôst nás učí, že žijeme z lásky a nie plných chladničiek. Modlitba nás spája s láskou Boha a almužna je vyjadrením lásky k ľuďom okolo nás.

Pápežský kazateľ Cantalamessa v decembrových adventných zamysleniach pri téme božskej cnosti lásky rozvinul aj jej – trochu menej známu – sociálnu dimenziu:

„Sociálne cítenie sa zrodilo na pôde zavlažovanej evanjeliom a je divné, že v modernej dobe sa používa ako zbraň vrhaná do tváre kresťanstvu. Nezaslúžili sme si to. V prvých storočiach a počas celého stredoveku bola almužna prostriedkom par excellence na pôsobenie v sociálnej oblasti a na pomoc chudobným. Je to biblická hodnota a vždy si zachováva svoju aktuálnosť.

Nemožno ju však viac navrhovať ako základný spôsob praktizovania sociálnej lásky alebo lásky k spoločnému dobru, pretože nechráni dôstojnosť chudobných a udržiava ich v stave závislosti od iných. Je na politikoch a ekonómoch, aby iniciovali štrukturálne procesy, ktoré znížia škandalóznu priepasť medzi malým počtom veľmi bohatých a bezhraničným počtom vydedených obyvateľov zeme.“

V Ríme som hľadal odpoveď na otázku, prečo sa v Taliansku cítia prisťahovalci i utečenci dobre už niekoľko desaťročí. Odpoveďou je sociálne cítenie Talianov, formované aj počas pôstu. Túžba po konverzii, obrátení, sa na Slovensku transformovala do dlhých radov pred spovednicami. V Taliansku to často nevidieť. Ale tam začiatok pôstu je vždy výzvou podeliť sa s tými, ktorí sú chudobní. Takto sa napríklad viac farností v rámci dekanátu spojilo pri podpore centra s postihnutými ľuďmi.

Keď sa slávil Jubilejný rok milosrdenstva v roku 2016, bolo zaujímavé vidieť sociálny dosah. Predstavitelia cirkvi v Taliansku sa obrátili na veľké súkromné i štátne spoločnosti (ENEL, BNP, FS), aby vyjednali odpustenie dlhov tým ľuďom, ktorí sa dostali do pasce nesplácania a poskytli pomoc pre utečencov zo Sýrie.

Inšpiráciu možno nájsť aj v systematickosti Talianov. Bolo zaujímavé vidieť kňaza vo farnosti, ktorý v jeden deň v mesiaci rozdeľoval balík peňazí z charity pre konkrétne rodiny pri platení nájmov. Nebola to naivita, lebo predtým si charita zisťovala skutočné sociálne zabezpečenie rodín prostredníctvom štátnych orgánov.

Na Slovensku máme niekoľko miliónov exekúcií. Je to sociálna téma, ktorú takisto možno v pôste rozvinúť. Česká televízia nám aktuálne prináša každú stredu šesťdielny seriál V exekuci. Príbehy ľudí, ktorí sa dostali do pasce nesplácania dlhov. Zaujímavé je, že nejde len o jednoduchých ľudí či závislé osoby, ktorí sa nerozumne zadlžili v nebankových spoločnostiach. Seriál nás upozorňuje, že do exekúcie sa môže ľahko dostať jeden z bývalých manželov pre nezodpovednosť toho druhého. Alebo dcéra vinou matky, ktorá narobila dlhy.  Alebo pani, ktorá nevyžije z dôchodku tesne nad 400 eur.

Systematická pomoc je najlepšia, preto je dobré spájať sa aj s inými kresťanmi v tejto oblasti. Pomoc by nikdy nemala byť naivná, preto pri konkrétnych ľuďoch treba preskúmať, ako hospodária s financiami. Pomocou môže byť transparentný účet v banke. Často za fyzickou chudobou je chudoba duchovná – rozhádaná rodina, zlé vzťahy s okolím, nezáujem o prácu. Taká osoba či rodina vie hodnoverne zahrať falošnú hru na obete. Pritom by mohli dostať pomoc, keby neboli leniví alebo neslušní.

Keď sa obzrieme okolo seba, určite nájdeme chudobných ľudí a ich rodiny. Skúsenosť z mojej farnosti je maličká, ale dá sa zhrnúť takto: aj najmenšia komunita veriacich dokáže za rok zozbierať stovky eur pre chudobných, čo môže byť hmatateľným ovocím pôstu.