Ministerstvo kultúry a informačnej politiky Ukrajiny nariadilo Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi opustiť dva kláštory a katedrálu v Černihive. Trojičný kláštor zo 17. až 18. storočia, Jelecký kláštor z 12. až 17. storočia a Katedrála Premenenia Pána z 11. storočia patria štátu a sú súčasťou architektonicko-historického národného parku „Starobylý Černihiv“.

Nájomná zmluva, ktorá umožňovala Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi bezplatne využívať historické cirkevné budovy, bola naposledy obnovená v roku 2016 a jej platnosť vypršala už v septembri 2021. Teraz ministerstvo kultúry informovalo černihivského metropolitu, že Ukrajinská pravoslávna cirkev musí do 27. marca opustiť tieto budovy.

Čo je však pre Ukrajinskú pravoslávnu cirkev ešte bolestnejšie, do 29. marca musí opustiť aj 980-ročný kláštorný komplex Kyjevsko-pečerská lavra, v ktorom sa nachádza jej sídlo. Proti tomuto nariadeniu sa ozval aj moskovský patriarcha Kirill, ktorý sa so žiadosťou o pomoc obrátil aj na pápeža Františka, canterburského arcibiskupa Justina Welbyho či generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa.

Tieto miesta pritom nie sú prvými cirkevnými stavbami, ktoré štát odňal Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi. Začiatkom roka 2023 musela Ukrajinská pravoslávna cirkev opustiť aj dva kostoly patriace Kyjevskému jaskynnému kláštoru po tom, ako jej nebola predĺžená nájomná zmluva.

Zničené ruské tanky pred Katedrálou sv. Michala v Kyjeve. Foto: AP/TASR/Andrew Kravchenko

Odobratie práva na využívanie historických cirkevných budov je súčasťou zásahu štátu voči Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, ktorá od začiatku totálnej ruskej vojny proti Ukrajine čelí ešte väčšej nedôvere ako predtým. Do februára otvorila ukrajinská Vnútorná spravodajská služba takmer 60 prípadov proti duchovným Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi za podvratnú činnosť. Súdy pritom odsúdili sedem podozrivých.

Okrem rôznych návrhov zákonov, ktoré sú viac-menej zamerané na zákaz Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, bol teraz do parlamentu predložený návrh zákona o zmene a doplnení zákona „o národnej bezpečnosti Ukrajiny“. Zaoberá sa „ochranou kultúrneho dedičstva a národnej pamäti Ukrajiny“ a spoločne ho pripravili ministerstvo kultúry a niektorí poslanci.

Vojna bolestne ukázala hodnotu kultúrneho dedičstva, vysvetlil minister kultúry Alexander Tkačenko. Kultúrne dedičstvo a národná pamäť patria medzi „základné záujmy“ Ukrajiny, čo sa musí primerane odraziť v legislatíve, povedal.

Cieľom návrhu zákona je chrániť ukrajinskú identitu pred „genocídou, skresľovaním historického chápania, nivelizáciou jedinečných tradičných výdobytkov ukrajinského národa, ničením objektov kultúrneho dedičstva, lúpežami kultúrnych cenností, ako aj pred snahou agresorského štátu vymazať našu národnú pamäť“, dodal Tkačenko.

Patriarcha Teodoros a metropolita Epifanij koncelebrovali

V Nedeľu ortodoxie si Alexandrijský grécko-pravoslávny patriarchát a Pravoslávna cirkev Ukrajiny navzájom demonštrovali blízkosť a svoj nesúhlas s konaním Ruskej pravoslávnej cirkvi. Božskú liturgiu 5. marca v Alexandrii koncelebrovali hlavy oboch cirkví, alexandrijský patriarcha Theodoros a metropolita Epifanij (Dumenko).

Metropolita Epifanij poďakoval alexandrijskému patriarchovi za jeho „neochvejnú oddanosť pravoslávnej viere a kánonickému poriadku“ a za jeho lásku a starostlivosť o Pravoslávnu cirkev Ukrajiny. Theodoros podporil Pravoslávnu cirkev Ukrajiny a robí to aj naďalej, aj keď mu to prináša problémy.

V súvislosti s Ruskou pravoslávnou cirkvou a jej nárokmi na jurisdikciu nad územiami mimo Ruska Epifanij povedal, že „časť Pravoslávnej cirkvi“ v severných krajinách zachvátila „nová doktrína, odporujúca evanjeliu, naplnená pýchou tohto sveta a herézou etnofyletizmu“. Vládcovia týchto krajín šíria toto učenie „mocou meča“, ale bude porazené, tak ako boli porazené predchádzajúce sekty a herézy. Modlí sa, aby patriarchu Teodorosa Boh stonásobne odmenil za jeho činy, a dúfa, že ho bude môcť čoskoro prijať v Kyjeve.

Patriarcha Theodoros vo svojom príhovore na bohoslužbe kritizoval Ruskú pravoslávnu cirkev, ktorá na jeho kánonickom území, ktoré zahŕňa celú Afriku, zriadila koncom roka 2021 vlastný exarchát pre Afriku.

Moskva verzus Alexandria Pravoslávny spor o Ukrajinu sa preniesol už aj na africký kontinent

Ján Krupa

Moskovský patriarchát zriadil nový Africký exarchát napriek nesúhlasu Alexandrijského patriarchátu, do ktorého pôsobnosti spadá čierny kontinent.

Už v roku 2019 Ruská pravoslávna cirkev prerušila eucharistické spoločenstvo s Alexandrijským patriarchátom, keďže ten uznal Pravoslávnu cirkev Ukrajiny a jej autokefáliu udelenú Konštantínopolom. Žiadne synodálne rozhodnutie starobylej cirkvi nedovoľuje inej cirkvi, najmä chronologicky mladšej, porušovať stanovené posvätné kánony a „zasahovať do duchovnej jurisdikcie skorších cirkví“, povedal Theodoros.

Taktiež jej nedovoľuje „rozvíjať najnovšie cirkevno-politické teórie podporujúce šírenie ‚ruského sveta‘ po celom svete na základe národnostného princípu“, ktorý je pravoslávnej ekleziológii úplne cudzí a ktorý už odsúdila Posvätná synoda Alexandrijského grécko-pravoslávneho patriarchátu.

Najnovšie spomenutá synoda zbavila kňazstva klinského metropolitu Leonida (Gorbačova), ktorý stojí na čele Afrického exarchátu Ruskej pravoslávnej cirkvi, a rozhodla, že Theodoros už nebude na božskej liturgii spomínať ruského patriarchu Kirilla.

Patriarcha Theodoros vyzval všetky miestne pravoslávne cirkvi, aby odsúdili „nezákonné a bezbožné konanie a poburujúce cirkevné a politické ‚teórie‘ Moskovského patriarchátu“. Ten by mohol čoskoro „zaklopať na ich vlastné dvere s vymyslenými obvineniami“, s „dramatickými celopravoslávnymi dôsledkami“. Po bohoslužbe metropolita Epifanij dostal najvyššie vyznamenanie Alexandrijského patriarchátu, Veľký kríž svätého apoštola Marka.

Bulharská pravoslávna cirkev prijala vo vzťahu k Africkému exarchátu Ruskej pravoslávnej cirkvi zatiaľ opatrnú stratégiu. Jej Posvätný synod na svojom zasadnutí 24. februára poveril Synodálnu komisiu pre kánonické právo, aby podrobne preskúmala africkú otázku a následne poskytla príslušnú radu Posvätnému synodu. Až do konečného rozhodnutia komisie nesmú duchovní Bulharskej pravoslávnej cirkvi koncelebrovať so zástupcami exarchátu, rozhodol Posvätný synod.

Srbský patriarcha zdôraznil cirkevné väzby s Kosovom

Srbská pravoslávna cirkev naďalej trvá na svojich väzbách s Kosovom. Opätovne to potvrdil jej patriarcha pri bohoslužbe v Belehrade. V prejave, ktorému venovali médiá veľkú pozornosť, Porfirije zdôraznil, že jeho cirkev v žiadnom prípade nezanechala posvätné miesta v Kosove a veriacich v regióne.

Cirkevné vedenie si spolu s veriacimi uvedomuje osobitný význam „srbského územia Kosova a Metohije“. Zároveň sa nechceme nechať nikým inštrumentalizovať, povedal patriarcha. Zdôraznil, že počas Veľkého pôstu sa Srbská pravoslávna cirkev bude osobitne modliť za obyvateľov Kosova.

Kosovo vyhlásilo nezávislosť v roku 2008, ale Srbsko si naďalej nárokuje túto krajinu pre seba. Diplomatické úsilie Západu neviedlo v posledných rokoch k výraznejšej normalizácii situácie.

Naopak, napätie nedávno znovu eskalovalo. Na prelome rokov došlo k blokáde ciest a incidentom, pri ktorých sa aj strieľalo. Pred niekoľkými dňami sa v Bruseli stretli najvyšší politici Kosova a Srbska, aby rokovali o normalizácii vzťahov. Fronty však zostali tvrdé. V Belehrade zároveň prebiehali ostré protesty a demonštrácie nacionalistických kruhov, ktoré boli proti akémukoľvek kompromisu v kosovskej otázke.

Protest proti kompromisom v kosovskej otázke v uliciach Belehradu. Foto: AP/TASR/Darko Vojinovic

Srbský prezident Aleksandar Vučić tiež odmietol implementáciu jednotlivých bodov mierového plánu pre oba štáty, ktorý vypracovala EÚ a o ktorom sa rokovalo v Bruseli.

Predseda kosovskej vlády Albin Kurti následne obvinil Vučića z porušenia slova. Srbsko aj Kosovo sa pritom spoločne usilujú o vstup do EÚ. Ďalšie stretnutie kosovských a srbských lídrov pod dohľadom EÚ je naplánované na 18. marca v Severnom Macedónsku.

Srdcom Srbskej pravoslávnej cirkvi je Kosovo-Metohija, čo je „krajina kláštorov“ v západnom Kosove. Každý srbský patriarcha je tradične intronizovaný nielen v Belehrade, ale aj v kláštore Peć, starom patriarchálnom sídle. Vzdanie sa tohto územia neprichádza pre Srbskú pravoslávnu cirkev do úvahy. Cirkev odmietala a stále odmieta uznanie nezávislosti Kosova zo strany Srbska.

Patriarcha Porfirije sa však zároveň opakovane vyslovil za zmierenie medzi Srbmi a kosovskými Albáncami.

Albánska pravoslávna cirkev vstúpila do spoločenstva s Macedónskou pravoslávnou cirkvou

Posvätný synod Albánskej pravoslávnej cirkvi (APC) privítal rozhodnutie Ekumenického patriarchátu nadviazať eucharistické spoločenstvo s Macedónskou pravoslávnou cirkvou –  Arcibiskupstvom Ochrid (MPC-AO) a pripojil sa k nemu.

V komuniké zo zasadania 23. februára 2023 sa ďalej uvádza, že APC uznala Ochrid ako názov pre MPC-AO. To znamená, že jurisdikcia MPC-AO je obmedzená na územie štátu Severné Macedónsko.

APC sa tak v otázke mena pridala k stanovisku Ekumenického patriarchátu a Gréckej pravoslávnej cirkvi. Označením „Ochrid“ a zrieknutím sa slova „macedónsky“ sa má vylúčiť nárok na grécky región Macedónsko.

Posvätný synod APC ďalej vyhlásil, že očakáva „konečnú úpravu“ postavenia a presného názvu tejto cirkvi. V komuniké sa nespomína tomos o autokefálii zo strany Srbskej pravoslávnej cirkvi.

Medzičasom pomerne veľa miestnych pravoslávnych cirkví uznalo autokefáliu MPC-AO, napríklad Ruská, Poľská, Bulharská, Rumunská, Česko-slovenská a Ukrajinská pravoslávna cirkev. Podobne ako Albánska a Grécka, aj Gruzínska pravoslávna cirkev a Antiochijský patriarchát nadviazali eucharistické spoločenstvo s MPC-AO, pričom ju klasifikovali ako kánonickú bez uznania autokefálie.

Okrem toho duchovní z Jeruzalemského patriarchátu a Pravoslávnej cirkvi v Amerike koncelebrovali so severomacedónskymi duchovnými, ale ich cirkevní predstavitelia sa touto otázkou zatiaľ oficiálne nezaoberali.

Bulharská pravoslávna cirkev v otázke názvu odmieta názov Ochrid, pretože seba považuje za nástupkyňu niekdajšieho Ochridského arcibiskupstva. Posvätný synod Macedónskej pravoslávnej cirkvi – Arcibiskupstva Ochrid však nedávno na svojom zasadnutí dal jasne najavo, že napriek všetkému odporu, najmä zo strany grécky hovoriacich cirkví, má v úmysle zotrvať pri názve, ktorý si sám zvolil.